Podľa októbrového prieskumu agentúry Ipsos sa volebný potenciál Hnutia Slovensko zvýšil z 8 % na 13,2 %. Ide o podiel voličov, ktorí hnutie síce nemusia priamo voliť, ale uvažujú o ňom ako o druhej alebo tretej možnosti. Takýto ukazovateľ patrí medzi dôležité signály o meniacich sa náladách v spoločnosti a môže predznamenávať, ako sa budú vyvíjať koaličné možnosti.
Zaujímavé pritom je, že nárast prichádza v čase, keď Hnutie Slovensko čelilo ostrej kritike po hlasovaní dvoch svojich poslancov o novele ústavy. Reakcie opozičných lídrov – najmä predsedov strán Progresívne Slovensko a SaS – boli okamžité a emotívne. Objavili sa vyhlásenia o „poslednej kvapke“ a o tom, že spolupráca s Hnutím už neprichádza do úvahy. Zaujímavé je, že Demokrati nezvolili emotívny tón; namiesto toho ich reakcia pôsobila skôr ako pokus oslabiť Hnutie Slovensko odberom časti jeho elektorátu. A pritom čísla hovoria jasne: podľa analýzy hlasovania opozície s koalíciou sa PS zhodlo s vládou v 45 % prípadov, KDH v 35 %, SaS v 24 % a Hnutie Slovensko iba v 16 %. Pozoruhodné je, že akékoľvek zaváhanie jednej opozičnej formácie ostatné opozičné strany často využívajú vo vlastnom prospechu — skôr prebratím voličov než prebudovaním spoločného politického rámca, ktorý by skutočne vytvoril alternatívu voči Ficovi. Takýto prístup skôr fragmentuje opozíciu, než aby ju posilnil ako konzistentnú protihru vládnej koalícii.
Paradoxne však práve táto vlna mediálnej pozornosti mohla Hnutiu Slovensko pomôcť. Zrazu sa ocitlo v centre verejnej debaty – nielen ako marginálny subjekt, ale ako potenciálny jazýček na váhach budúcich koalícií. Časť voličov mohla vnímať útoky ako prehnané a identifikovať sa s hnutím práve z pozície „nespravodlivo tlačeného do kúta“.
Zaujímavý je aj postoj tradičných politických partnerov. Väčšina opozičných lídrov Hnutie Slovensko kritizuje alebo odmieta, no predseda KDH Majerský otvorene neodstrkuje Matoviča a privoláva ho do spolupráce. Tento rozdiel v prístupoch môže naznačovať, že niektoré strany začínajú vnímať Hnutie Slovensko ako relevantného politického hráča, nie len kontroverzný marginál.
Prečo teda voličov Hnutie Slovensko zaujíma? Pravdepodobne ide o adresnosť jeho politiky, konkrétne a silné témy a o novú tému prevratu 2027, kde občania budú môcť hlasovať o kľúčových otázkach ovplyvňujúcich ich každodenný život. Takýto mix dynamiky, jasného politického postoja a vnímania ako „relevantného hlasu“ vysvetľuje, prečo stále viac ľudí uvažuje o Hnutí Slovensko ako o alternatíve.
