Príchod Adama Oatesa na Washingtonskú lavičku ocenilo viacero fanúšikov. Patril medzi najlepších bývalých útočníkov Caps takže kto iný ako on mohol vymyslieť nový ofenzívny systém ,pri ktorom by sa Ovechkin nemusel hádzať do striel a vracať sa brániť do obranného pásma. Aj napriek výluke sa tréner nakoniec dočkal svojho debutu v úlohe hlavného kouča. Pod patronát dostal mladý, šikovný tím, ktorý papierovo pôsobil ako víťaz divízneho titulu. No spočiatku to vyzeralo, že ciele a očakávanie zostanú len na papieri.
Začiatok sezóny mali Caps najhorší zo všetkých tímov. Po trinástich rokoch prehrali úvodný domáci zápas. Nezvládli ani prvé dva zápasy čo sa im naposledy podarilo v roku 1996 a ako posledný si pripísali výhru. Zo siedmich januárových zápasov vyhrali len jeden a klesli na úplne dno Východnej konferencie. Brankári vyzerali neisto a chvíľkami pôsobili, že by nechytili ani futbalovú loptu. Obrana mala výpadky, dopúšťala sa mnohých chýb a bránkovisko nechali často krát nechránené. Prvý útok len neškodne korčuľoval , góly prichádzali zo štvrtého a tretieho. Po troch zápasoch celý tím nastrieľal šesť gólov čo sa rovnalo streleckému účtu Patricka Marleaua.
Víťazstva sa dočkali až v piatom zápase proti oslabenému Buffalu Sabres, ktoré po strádalo Thomasa Vaneka. No obrana nehrala o nič lepšie a skóre mohol ku koncu zvýšiť Ovechkin, ktorý žiaľ netrafil prázdnu bránku a puk sa odrazil od hornej tyčky. Malá nádej ,ktorá vzbĺkla po tomto kostrbatom vyhratom zápase bola okamžite zaliata prúdom ľadovej vody v podobe dvoch prehier. Január v podaní Caps bude strašiť fanúšikov ešte veľmi dlho. Defenzívny systém Huntera, ktorý Washington dostal do druhého kola play off sa rozpadol na prvotriedny chaos Adama Oatesa. Na tomto zlom začiatku sa pričinilo viacero faktorov. Tréner si nemohol otestovať jednotlivé formácie a stratégie pretože sa nekonali prípravné zápasy a tím si musel zvykať na budovanie nového systému na ostro počas zápasov. Počas výluky sa obrancovia nerozpŕchli do iných klubov a tým pádom neboli rozohraný. Navyše sa zdalo, že Ovechkin zabudol svoju streleckú formu na letisku v Moskve keď opúšťal KHL.
Prvý februárový zápas sa niesol vo víťaznom duchu. No za ním nasledovali tri prehraté pričom dva boli od rivalov z Pittsburghu. Stolička sa pod Oatesom začala mierne triasť. Namiesto vyhadzova trénera prišlo niečo oveľa lepšie. Prvá šnúra víťazstiev vzbudila eufóriu, že sú starí dobrí Caps späť. Nakoniec február ukončili šiestimi výhrami z dvanástich zápasov a Ovechkin pridal svoj prvý tohto sezóny hetrik.
Marec začali druhou víťaznou šnúrou no opäť vyhrali len tri zápasy. V druhej polovici mesiaca poriadne zamakali a osvojili si systém. A výsledok? Obrana sa ustálila, brankári sa pozbierali, útočníci zlepšili hru v presilovkách a útok Caps celkovo ovládol Ovechkin, keď sa dvakrát stal prvou hviezdou týždňa, nastrieľal tri hetriky a v tabuľke strelcov dobehol Stamkosa. Bäckstrom bol vo viacerých prípadoch komplicom Ovieho. Letný príchod Mikea Ribeira spravil tiež svoje a je pravdepodobné že v ňom Caps našli spoľahlivého centra do druhej lajny.
Nebyť výmeny nádejného útočníka Filipa Forsberga, ktorú mnoho fanúšikov ľutuje, stal by sa apríl najkrajším mesiacom tejto sezóny. Caps zatiaľ od začiatku mesiaca neprehrali žiaden zápas a ťahajú najdlhšiu šnúru víťazstiev (5).
Washington dokázal, že sa dá aj z najhlbšieho dna vyšplhať. Pomohol im fakt , že minuloročný divízny víťaz Florida sa zmieta v zraneniach, Tampa Bay rieši ságu bránkovisko a v poslednej dobe sa mnoho tímov gólovo odbúrava na oslabenej Caroline. Reálne je v hre stále Winnipeg ,ktorý im môže oplatiť zosadenie z čela divízie. Jets zostáva sedem zápasov na vykonanie pomsty a zaostávajú len o dva body. No ak si Caps udržia tempo a zvládnu posledných osem zápasov tak si už šiesty rok po sebe zahrajú play off . A čo viac si my fanúšikovia môžme priať?
