<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Evie Takancikova</title>
    <link>https://blog.sme.sk/takancikova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Kým si cestoval, aneb život je občas grep</title>
      <description>Chodila som zmätene bosá po byte, omrvinky sa mi lepili na spodok nôh a snažila som sa rozpamätať, kde všade som zanechala stopy oblečenia a iných predmetov v jeho živote. Dni sa mi zlievali ani som nemala pojem o čase, nakoľko v noci bol výpadok elektriny a hodiny v kuchyni blikali štyri nuly a smutnosmiešne som nadávala, prečo som v Ikei nekúpila tie obrovské biele sviečky, ktoré obsahuje skoro každá domácnosť.</description>
      <guid isPermaLink="false">49b3a9a5-633a-41eb-af8d-03790d9ad337</guid>
      <pubDate>Fri, 24 May 2013 12:59:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/takancikova/sukromne/kym-si-cestoval-aneb-zivot-je-obcas-grep</link>
    </item>
    <item>
      <title>Svadba ako dôkaz, aneb prečo sa ľudia berú?</title>
      <description>Máj je na svadby ako stvorený. Tak to bolo aj túto prvomájovú sobotu, kedy sme z hlavného mesta vycestovali zablahoželať novomanželom do môjho rodného mesta. Necítim sa moc pohodlne medzi ľuďmi a už vôbec nie medzi cudzími a keďže môj malý mizantrop mi to občas komplikuje, snažila som sa neurobiť si hanbu, predovšetkým, keď sa snažím na niekoho zapôsobit. Tancovalo sa, veľa sa tancovalo, spievalo a pilo, aj sa niečo porozbíjalo, omylom, ale to predsa k tomu patrí. A taká pravá slovenská svadba musí byť predsa malá džungla.</description>
      <guid isPermaLink="false">6987fa6b-0e4c-4737-ae58-be8b0f4e97d9</guid>
      <pubDate>Tue, 07 May 2013 14:34:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/takancikova/lifestyle/svadba-ako-dokaz-aneb-preco-sa-ludia-beru</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kronika zabudnutých snov</title>
      <description>Stála som pred celou triedou, s nadšením som prednášala svoju prvú poviedku. Jednalo sa o hororový žáner a ja som si nemohla pomôcť, ale tak rada som vyčnievala z davu, možno aj preto tam bolo toľko krvy a malých dievčatiek, tie sú vždy strašidelné vo filmoch. Quentin Tarantino by z toho natočil skvost. Pamätám si výraz mojej učiteľky, keď som ako jediná mala tak roztrasené telo plné endorfínov, ako budem môcť prednášat svoje dielo. Videla som sa v Paríži, ako píšem, stretávam sa s tými najväčšími spisovateľmi, popíjam francúzske víno, počúvam francúzsku hudbu. Nikdy neprestanem milovať túto myšlienku.</description>
      <guid isPermaLink="false">ea4e1139-58c7-47e6-b1a0-f7dd2e2934ff</guid>
      <pubDate>Thu, 02 May 2013 14:26:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/takancikova/sukromne/kronika-zabudnutych-snov</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
