Mračná obťažkané prísľubom dažďa sa ťahajú oblohou, po uliciach povievajú špinavé papieriky, umelohmotné poháriky a celý ten tanec sprevádza lodný zvonec a píšťalka. Akoby mesto čakalo na príchod Čiernej perly s nemŕtvou posádkou a ja mám konečne pocit, že sa deje niečo, čo tu nie je len pre potešenie turistov so striebornou lyžičkou v zadku. Len príď a ničoho sa neboj.
Ku večeru vietor celú oblohu vyzametal do čista a neostala na nej ani jediná biela omrvinka. Vzala som si uterák, zišla dole schodmi a vyrazila na známu štreku na pláž. More bolo teplé ako ešte nikdy a vlny sa na mňa valili v množstve a intenzite, akú som v tak pokojnom zálive už dlho nezažila. Vrcholky vĺn boli biele ako vrcholy Álp a bol to Mistrál, kto sa o celú tú parádu postaral. Norím sa prstami do zlatých hadov pieskového dna a ich vírením spúšťam tisíce trblietavých výbuchov.
Nie som jediná, kto si s každým nádychom užíva čistý dych. Posedávame si na svojom piesočku otočení tvárou k moru a každý z nás sa s privretými očami prihlúpo usmieva a opiera si hlavu o špinavé kolená. Mám chuť mu povedať niečo hlboké a krásne, ale nejde to. Jediné, čo obstojí ohnivej skúške Slnka a preklepnutiu Mistrálom je skutočne mienené ďakujem.
