Na to som si však už dávno zvykol, keďže som nútený aj niekoľkokrát denne prejsť touto rozkopanou trasou. Obchádzam opitými študentmi prevalené smetné koše a dostávam sa k nášmu domu. Kúsok od nás sa nachádza stará domová výstavba, kde býva niekoľko rómskych rodín. Títo sú čistotní. Až na jedného.
Až na jedného menom Marcel ktorý trpí okrem ťažkej psychózy, neurózy a schyzofrénie spôsobenej nadmernou konzumáciou lacno dostupných prchavých látok, aj psychickou poruchou, ktorá nie je tak častá ale predsa som sa s ňou už niekoľkokrát stretol. Neviem ako sa odborne nazýva ale je to určitá potreba zbierať všetko čo človek vidí a zhromažďovať to u seba doma, čo je v tomto prípade problém, pretože dotyčný je bezdomovec. Preto odpadky nahromaďuje za plotom jednej „bývalej“ záhrady. Evidentne ho nezaujíma ani niekoľko desaťročí stará tabuľa hovoriaca o zákaze skládky. Z odpadkov má postavenú strechu, v odpadkoch varí a pri horiacich odpadkoch si ohrieva premrznuté telo.
Problém sa už snažila riešiť polícia, musí to byť však zložité keďže ide o ťažko psychicky narušeného človeka, ktorého kvílenie a nervy driasajúce výkriky do tmy, či ranné hádanie sa so smetným košom počuje celé okolie. Asi pred troma rokmi bol na podnet susedov ku plotu zložený kontajner a Marcelovi ponúknutá finančná odmena, ak ho naplní. Po naplnení jedného však nebolo ani z mála poznať rozdiel. Prišlo ich niekoľko. Behom jedného týždňa ich Marcel naplnil asi sedem. Bolo čisto. Ale nie na dlho, do mesiaca sa účinok stratil a smeti znovu zaplnili roh Sklenárovej ulice. Momentálne sú prikryté hrubou vrstvou snehu, radosť pozerať. Keď opadne sneh, opadne aj úsmev z tváre.
Na prípade je najviac zarážajúci jav, že smeti tu už nenosí iba tento jeden muž, ale aj ľudia z okolia (a nie len rómovia), ktorí si na skládku zvykli. Tak nad tým už aj sám Marcel krúti hlavou.
Žilina je mesto kde neustále rozkvitá všemožný priemysel , čo oceňujem. Veľa priemyslu a veľa obyvateľov však prináša aj veľa odpadu. Najviac by som asi ocenil, keby sa aj v tomto smere moje mesto pohlo. Pretože nepovolených skládok odpadu, z ktorými sa nič nerobí je tu nespočetne mnoho. A potom sa obyvatelia divia, keď sú chorľavý a majú kdejaké infekcie či alergie. Spôsobujeme si to sami. Mylím že pre zlepšenie tejto veci netreba veľa, možno iba trochu fantázie a ochoty. Na obrázku dole vidíte časť skládky, vytvorenú a zanedbanú človekom. Pri troche snahy by táto plocha mohla vyzerať napríklad ako na obrázku nižšie. Je to rozdiel !?