Týždeň mojimi očami
Večer pred Vianocami nasnežilo na území celého Slovenska. A na Silvestra bolo 16 stupňov. Štatistický úrad predstavil prvé výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov. Slovákov je o 70 tisíc viac ako pred 10 rokmi. Epidémia koronavírusu začala spomaľovať a otvárajú sa gastroprevádzky pre očkovaných a prekonaných. Mnoho mladších ani nevie, čo je obsahom socializmu, nespájajú si tento pojem s nedostatkom potravín, s gulagmi, s útlakom, s tajnou políciou... Sú úplne naivne presvedčení, že socializmus znamená len to, že vláda im zaplatí všetko možné, napríklad vyššie vzdelanie. Prebieha nám tu akási generačná strata pamäti. Povedal Francis Fukuyama o túžbe po socializme v rozhovore pre časopis .týždeň. Od Nového roka sa spúšťa zálohovanie plastových fliaš a hliníkových plechoviek jednotnou sumou 0,15€. Začali sa predlžovať dni. Medzimestská doprava v Bratislavskom kraji bude v januári zadarmo. Ako kompenzáciu obyvateľom za výpadky spojov po neúspešnom prechode na nového dopravcu. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba bol vypustený do vesmíru. Je náhradou za Hubblov teleskop a bude skúmať galaxie vzdialené viac ako 13 miliárd svetelných rokov v infračervenom spektre. Kvôli problémom s dovozom zemiakov japonský McDonald servíruje len malé porcie hranolčekov. “Pokiaľ sa Škodovka nezmení a nenaskočí na elektromobilitu, za 15 rokov žiadna Škodovka nebude.” Povedal člen predstavenstva Škody Martin Jahn. Rastúce úroky v Česku ochladili hypotekárny trh. “Fico znovu rastie, pretože tých nahnevaných ľudí je omnoho viac, ako by muselo byť, a ich hnev je omnoho väčší, ako by musel byť, keby dnešná vláda a vládna koalícia robila svoju prácu tak, ako by ju robiť mala.” Zhrnul politický rok Ivan Mikloš. Reklamy na autá budu musieť vo Francúzku povinne sprevádzať slogany propagujúce chôdzu alebo hromadnú dopravu.
__
Čo som čítal
Stanford - 100 ročný život tu už je. A my nie sme pripravení
(Free, EN, 30 min) #budúcnosť #dlhovekosť
Jedna z vecí, ktoré nás čakajú a v histórii zatiaľ nemajú obdobu, je spoločnosť plná 100 ročných ľudí. Štúdia zo Stanfordu a článok v Respekte sa snažia prísť na to, ako čo najlepšie prežiť 100 ročný život.
Key takeaway
Rodičia často tlačia deti do toho, aby ešte pred nástupom do školy vedeli čítať, písať a počítať. Pre 100 ročný život budú pre nich dôležitejšie soft skills než formálne vzdelanie. Učiť sa komunikovať, pestovať zdravé vzťahy s ostatnými a rozhodovať sa za seba.
Ľudia dnes pracujú 30-40 rokov. V spoločnosti 100 ročných ľudí bude ale bežné pracovať 50-60 rokov. Za život človek vystrieda niekoľko kariér a niekoľko oblastí (oborov). Začínať niekde úplne od nuly bude normálne.
Ľudia v intelektuálnych profesiách sa budú snažiť pracovať čo najdlhšie. Profesia pre nich je a bude kľúčová časť identity.
Napriek strašeniu, že spoločnosť 100 ročných znamená, že budeme všetci na posteliach v domovoch dôchodcov, tak už dnes si ústavnú opateru v kategórii 80+ vyžaduje len 20% ľudí.
Dvestoročný život nie je úplne reálny aj napriek vývoju v génovej terapii a liekoch na rakovinu a mozgové choroby. Ľudia vo vysokom veku budú vždy prirodzene krehší.
Pre spokojnú starobu sú zďaleka najdôležitejšie dobré vzťahy.
„V poslední třetině života je už dnes zásadní mít nějaký smysl a zůstat zapojený do života a vztahů s ostatními. To jde dělat skrze placenou práci, dobrovolnictví, rodinný život nebo koníčky.
Spousta vědeckých studií ukazuje, že když máte ráno důvod vstát z postele a udržujete své návyky, tak jste šťastnější, zdravější a pomaleji stárnete.“ Jak si ale vztah k lidem, koníčky a životní smysl na stará kolena vytvořit, pokud člověk nic z toho nemá? „Tohle jsou věci, které můžete těžko dohnat ve stáří. Být přátelský k lidem se člověk učí už v dětství, a právě proto je tak důležitý správný začátek života a předškolní výchova.”
__
Respekt - Zpátky do pravěku
(free, CZ, 13min) #dobrý život
To, že sa naše telá a mozgy úplne nehodia do 21. storočia je známe. Evolúcia nás pripravila na polonahý beh africkou savanou, kde sme zbierali bobule a žili v tlupách.
Tento článok ale dobre rozoberá, ako moc sa do dnešnej doby nehodíme, a čo s tým robiť.
Key takaway
Najviac ľudských problémov máme zo vzpriamenej chôdze po dvoch. Všetci sa zhodujú, že toto je kľúčová výhoda, ktorá nášmu druhu pomohla podmaniť si celú planétu. Uvoľnila nám ruky na výrobu nástrojov a pravdepodobne naštartovala vývoj reči. Ale ani po 7 miliónoch rokoch nie je náš organizmus na túto polohu úplne prispôsobený.
Homo Sapiens kedysi prežíval na hranici hladu. Pripravený zjesť hocičo, čo sa objaví. Podobne ako každé iné divé zviera. Ľudia skrátka nemajú nastavenú hornú hranicu najedenia. Prejedáme sa, lebo sme tak naprogramovaní.
“Pandémia” krátkozrakosti nie je dôsledkom pozerania do kníh a počítačov. Ale nedostatkom pobytu na slnku.
Priemerný človek spáli 200 kalórií denne. Neandertálec, od ktorého majú Európania väčšinu génov, spálil 10x viac.
Jedným z najhorších vynálezov je stolička. Negatívny vplyv sedenia sa nedá eliminovať cvičením a behaním. Rovnako ako sa fajčenie nedá vynulovať zdravou stravou. Pohyb je základné nastavenie nášho tela. Naši predkovia denne prešli 10 až 20 kilometrov.
Na druhej strane, je úplne normálne, že živočíchy žijú v podmienkach, na ktoré nie sú úplne adaptované. Väčšina druhov je na svete 2-3 milióny rokov a za tú dobu sa ich prostredie, klíma, potrava, nepriatelia aj paraziti niekoľkokrát zmenia.
A rady, čo s tým všetkým? Viac chodiť, menej sedieť, viac žuť (žuvačky) a naučiť sa vypínať stres (napr. dychová technika 4-7-8)
Inspirován strukturou jiného vynálezu své doby, totiž továren, se vzdělávací systém rozhodl lidská mláďata v období, kdy se mají přirozeně pohybově rozvíjet, donutit, aby seděla půl dne na jednom místě. „Dítě, které přišlo do vzdělávací továrny pružné, mrštné, energické a čilé, z ní na druhém konci vychází s tělem, které má omezenou hybnost. Skoro to vypadá, že školy nevznikly proto, aby nás vzdělávaly, ale aby nás naučily nehybně sedět.“
__
Čo som videl
Kurzgesagt - Why We Should NOT Look For Aliens - The Dark Forest
(free, EN, 12min) #vesmír
Princíp “temného lesa” je jedným z riešení Fermiho paradoxu - otázky prečo sme ešte na žiadnych mimozemšťanov nenarazili.
Stojí na dvoch základoch:
Prežiť a rozširovať sa je základnou vlastnosťou akejkoľvek civilizácie
Zdroje vo vesmíre sú obmedzené
Tieto základy platia aj na Zemi. Ale keď ich vztiahneme na vesmír, tak vznikne niekoľko problémov:
Ak je jedna civilizácia schopná nájsť druhú, je len otázkou času, kedy sa to udeje naopak.
Šanca, že sa dve vesmírne civilizácie dokážu dorozumieť, je skoro nulová. A preto z logiky vyplýva, že najlepšie je ku každej civilizácii pristupovať tak, že ona sama nás chce zničiť.
Kvôli obrovským vzdialenostiam vo vesmíre sa kľudne môže stať, že aj keď nájdeme menej vyspelú civilizáciu, tak kým k nej doletíme, môže byť technologicky ďaleko pred nami.
Z toho vyplýva, že všetky inteligentné civilizácie sa skrývajú, aby ostali v bezpečí. Zároveň striehnu na iné civilizácie, aby ich mohli preventívne zničiť.
“Temný les” je aj ústredná téma (vynikajúcej knihy) Vzpomínka na zemi.
__
Obrázok týždňa
__
Graf týždňa
Evolúcia Amerického kuraťa za posledných 100 rokov.
Priemerný vek kuraťa sa znížil 3x
Kura váži 3x viac
Na kilo svojej hmotnosti zje 2,5x menej potravy
Zároveň sa z kuraťa stal najrozšírenejší vyšší stavovec na svete. Momentálne ich je 26 miliárd. Čo je 80% nárast oproti stavu z roku 2000.
Tweet týždňa
loading...
...
__
Ďakujem za prečítanie.
Ak Ťa článok bavil, môže Ťa aj môj Substack. 2x do mesiaca posielam +190 ľuďom najzaujímavejšie veci, na aké som narazil. Zadaj svoj mail a môžem aj tebe.
Obsah podporíš, ak článok prepošleš niekomu, koho by mohol zaujímať.
Alebo môžeš autorovi zobrať jednu kávu ☕️.
Sledovať ma môžeš aj na Instagrame, Facebooku, Twitteri a Linkedine.
