Náš premiér nie je zbabelý, je len prozreteľný.
Pri vzniku pracovného pomeru podpísal dokumentáciu BOZP a dáva si na seba pozor. Nie je taký hochštapler ako Fiala, Morawiecki či Janša, ktorí v prilbách, bez kúska rozumu a bez vedomia EÚ nasadnú na vlak a idú spraviť (podľa ministerky Remišovej) gesto na bojisko.
Ak by sa náš premiér Heger mohol rozhodovať len sám za seba, nebolo by o čom, ale takto...
Možno si uvedomil, že byť zapísaný v dejinách a v srdciach ľudu ako ľahkovážny rojko, nie je bohviečo, tak vsadil na istotu a bude zapísaný inak. Veď na svojich prsiach nesie všetku ťarchu Slovenska - musí držať na uzde Matoviča, musí mať pod kontrolou dianie na našej východnej hranici, kde pravidelne dochádza, musí sem tam vycestovať aj na západ, kde dochádza ešte pravidelnejšie,.... Spolupatričnosť Ukrajine je možné dať najavo aj iným spôsobom, ako cestovať po bojisku (a ešte k tomu vlakom), a všetci si môžeme byť istí, že náš premiér prezidentovi Zelenskému dal celkom určite vedieť, že i keď zdiaľky, tak na nich myslíme a stojíme pri nich.
Navyše mu celkom iste cestu neodporučili ani doma a ako povedal sám pán Heger, ani bezpečnostné zložky. Tie mu radili skôr bezpečnejšiu destináciu - do Vatikánu na návštevu k pápežovi, ktorého je treba uistiť, že Slovensko je proti vojne na Ukrajine. A tak si premiér po dlhých a ťažkých úvahách vybral. Nepočúvol volanie divočiny, zobral manželku a zbor verných a spoločne zamierili smerom na juh. Veď i tam sa tvoria dejiny.
A navyše, pán premiér je známy svojou skromnosťou. S jedným vysokým cirkevným hodnostárom sa už stretol (a to dvakrát v jednom roku!), nepotrebuje sa stretnúť v tom istom kvartáli ešte aj s tým celkom najvyšším.
