So slzou na viečku pozerám pred seba,
kde kráčaš Slovensko, bojím sa o teba,
v oblekoch zradcovia s vlajočkou na kapotách.
_____
Rečnia, až srdce mi zovrelo,
táto reč nebude krátka,
kam to tu vážení dospelo,
bratríčku, zavrel si vrátka?
____
Bratríčku, nevzlykaj, neplytvaj slzami,
nadávky polykaj a šetri silami,
komu to vyčítať, keď toto dopustíme?
____
Nauč sa pesničku, nie je tak zložitá,
opri sa bratríčku, cesta je rozbitá,
koľko to potrvá, keď znovu pochopíme.
____
Rečnia, až srdce mi zovrelo,
táto reč nebude krátka,
ak nechceš, aby to bolelo,
bratríčku, zatváraj vrátka.
___
P.S.
Ospravedlňujem sa Karlovi Krylovi že som trochu zmenila jeho text z roku 1968 na slovenské pomery 2026. Ak si Slováci nezačnú podobné texty tvoriť a spievať, tak im ukradnú krajinu. Cudzí, ale opäť za aktívnej pomoci domácich.
Touto cestou sa hlboko skláňam pred počinom motorkára, ktorý nám ostatným na Šafárikovom námestí ukázal, že nesmieme byť ticho.
Zdroj:
