Členovia zahraničného výboru NR si pozvali na koberec generálneho prokurátora, aby vysvetlil, čo mal čo robiť v Moskve, keď mu to nikto nedovolil, neodporučil a neschválil. Keď sa prokurátor Žilinka dostavil na miesto stretnutia, zistil, že z 15 poslancov 8 neprišlo, že výbor nie je uznášaniaschopný, takže nemôže schváliť ani len program zasadnutia. Prokurátor vytiahol pomyselné váhy, na jednu misku položil svoju ústretovosť, na druhú prejav vzťahu poslancov ku generálnemu prokurátorovi a výsledok ho presvedčil k okamžitému odchodu. Váhy mu dali jasne najavo, že jeho ústretovosť bola oveľa väčšia a ťažšia, ako správanie sa poslancov, a preto sa dvihol a opustil rokovanie.
Čo tam bude? On sa s takými, ktorí si nevedia vážiť, zahadzovať nebude.
Lenže...
Následná tlačovka ukázala, že nie poslanci, ale prokurátor Žilinka si nevie vážiť. Podľa poslanca Stančíka z OĽaNO vraj „prokurátor nemá v úcte zahraničný výbor“, ktorý sa kvôli nemu stretol. I keď tam nesedel dostatočný počet poslancov, mal zotrvať a vysvetľovať aspoň tým pár kusom, ktorí prišli. A ako celkom opačný príklad a vzor uviedol poslanec Stančík prípad z minulého týždňa, keď sa minister Korčok dostal do celkom rovnakej situácie, no on zotrval a diskutoval, počúval a odpovedal na otázky výboru, i keď sa tento tiež nevedel uzniesť, lebo tam boli iba štyria poslanci.
Či si to zobral prokurátor Žilinka k srdcu, alebo či sa chcel aspoň z časti vyrovnať ministrovi Korčokovi, sa nikde neuvádza, no dnes prišiel vysvetľovať na ďalší výbor (pre zmenu ústavnoprávny) a keď z počtu prítomných zistil, že ani tam si ho nevážia, napľul tento cestovateľ po výboroch do druhej misky váh, aby sa misky vyvážili, a zostal sedieť s pár poslancami a o probléme jeho cesty za slávou len nezáväzne diskutovali. Radšej.
A my si len oddýchnime a dúfajme, že to snáď už nebude mať pokračovanie, lebo ja osobne som už prestávala mať prehľad o tom, koho úcta ku komu má väčšiu váhu, kto má z väčšej úcty zostať a kto z menšej vôbec neprísť.
Zdroj:
