Nedávno som začala čítať knihu Šok z bohov od Erika von Dänikena. Autor v nej veľmi zaujímavým spôsobom opisuje stretnutia primitívnych národov (napr. na Veľkonočných ostrovoch, na Havaji,...) s vyspelejšou civilizáciou (Európanmi), ktorá pred stovkami rokov so svojim loďstvom zakotvila pri brehoch ostrovov. Čudne oblečených tvorov považovali domorodci za bohov, ktorí ich navštívili a tešili sa, že im bohovia takto prejavili priazeň a priniesli dobro. Uctievali ich, znášali im jedlo a bohatstvo, vykonávali pre nich obety.
Priznám sa, pripomína mi to trochu i ten náš ostrov.
V rozvíjajúcej sa demokracii sme naozaj ešte len primitívnym národom, ktorý každé štyri roky očakáva príchod bohov. A tí, čo prichádzajú a uchádzajú sa o božské funkcie, vedia s kým majú do činenia a využívajú to ku svojmu prospechu naplno. Priplávajú na svojich koráboch k brehom nášho ostrova, popretŕčajú sa, poukazujú nám svoje zbrane a techniky, ukážu, že sú iní, božskejší ako tí predtým a sľúbia nám všetko, po čom túžime. A my si nepýtame viac. Načo? Ohúrení a osprostení ich sľubovanou „inakosťou“, v nich naozaj vidíme bohov, ktorí prišli spasiť náš svet a vložíme do ich rúk všetko, čo je nám sväté a drahé.
A potom?
Potom nastane presne to, čo u všetkých primitívnych kmeňov.
Ak „bohovia“ zostali na ostrove len krátko a potom odišli, zostali v očiach a srdciach domorodcov ako naozajstní bohovia. Ak sa tam usídlili na dlhšie alebo natrvalo, domorodci poznali, čo sú zač a bolo po uctievaní. Presne podľa Dänikenovho vzorca:
1. „Nositelé vyspělejší techniky či civilizace byli vždy považováni za tvory nadpřirozené.
2. Omyl byl záhy rozpoznán a nadpřirození zařazeni opět mezi lidi.
3. Už před příchodem cizinců domorodci spravidla znali nějaká nadpřirozená božstva, jako by všude vždy očekávali jejich návrat.“
Takže, ak sa poslankyňa Cigániková pýta na príčetnosť predsedu OĽaNO, tak zbytočne. Je to len ďalší so zástupu hrajúcich sa na bohov, ktorý však svoju božskosť nedokázal hrať tak dlho, ako by bolo potrebné. Je ako dobyvateľ v šašovskom kostýme s rolničkami, ktorý prišiel na ostrov a vyčudovaným domorodcom (celý natešený, že má publikum a že mu niekto tlieska) ukázal hneď prvý deň, že je človek z mäsa a kostí ako oni, ba čo viac, prezradil im, že ich vlastne prišiel len okradnúť o sny a ilúzie a chce, aby mu boli za hrsť zrna za to vďační.
Pán Matovič je normálny, pani Cigániková. Normálny dobyvateľ, ktorý nie je politik a už vôbec nie štátnik.Len sa s momentálnym nastavením a podporou prišiel zahrať na boha.
To len my, primitívny národ, doplácame na rozhodnutie väčšiny. Tej, ktorá mu jeho božstvo uverila i tej, ktorá mu dala hlas s vierou, že ak si zvolíme takéto čosi, bude tu väčšia sranda.
Nuž, ako hovorí Erik von Däniken: Blázniví svět, v němž se lupiči a dobyvatelé těšili takové posvátné úctě.