Minister Matovič vo svojom pripravovanom dokumente o veľkej slovenskej daňovej revolúcii spomína bagristu Ferka, ktorý celý polrok robil ako mulica a prvú faktúru pod číslom 1/20... vydal až jemu a až v auguste. Neverí a pýta sa, ako je to možné? Ako je možné, že takto niekto môže okrádať štát? Školy, pacientov a našich bezbranných starkých.
Zo slov ministra bolo možné vyčítať, že sa s takýmto čímsi ešte nestretol a výraz jeho tváre prezradil, že je z informácie o podvádzaní šokovaný a sklamaný. Žije totiž v prostredí vyššej spoločnosti, kde by si to nikto nedovolil a i keď existujú určité podozrenia na nekalé praktiky niektorých politikov, väčšinou OČTK zistia, že to bol planý poplach zo strany závistlivcov, ktorý sa postupne rozplynie v toku času. Nie, že by politické špičky všetkých garnitúr k podvádzaniu nemali príležitosť, ale nemajú potrebu okrádať štát.
Prosto, na Slovensku máme šťastie, že len poctiví sa nám do politiky hlásia.
Ich daňové priznania sú čisté ako slovo božie.
Sú to všetko ľudia na úrovni, ktorí si skromne vystačia s tým, čo si poctivo zarobia a tým pádom aj zdania. Ba, čo viac, sú vzorom jednoduchého života a pokiaľ si z platov dokážu zabezpečiť všetko to, čo majú, tak i vzorom striedmosti a šporovlivosti. Typickým príkladom je sám minister Igor. Poctivosť ho sprevádza od malička. Poctivo sa učil a študoval, poctivo si i zarába, poctivo odvádza všetko, čo treba (a možno ešte viac) a pozrite sa, ako pekne a usporiadane si žije. Každý svoj príjem má zdanený a keby mal nejaký majetok, aj ten by zdanil.
Nuž, zdá sa, že minister Matovič intuitívne odhalil, že podvody a nepoctivé konanie nie sú problémom horných desaťtisíc , ale najmä tých nižších kást spoločnosti. Bagristov Ferkov a traktoristov Jarkov.
A čo sa stane, keď sa po jeho odvážnej revolúcii tento handicap z našej ekonomiky vytratí?
Potom už tu budeme od vrchu až dole všetci poctiví.
A čo so zastaraným názorom o prde a jeho nepoctivom tajení v preplnenom autobuse?
Nuž, takémuto zastaranému názoru bude čoskoro koniec, vážení.
Po revolúcii by malo byť nielen normálne, ale pre každého i cťou sa ku svojmu prdu s hrdosťou priznať. A nielen v autobuse.