Kto povie pápežovi, nech radšej nechodí?

Písmo: A- | A+

Z pôvodného „na pápeža len vybraní“ k výslednému „kto sa prihlási na stretnutie s pápežom, bude zaradený do lotérie Pápež je zdravie.“ To je motto najväčšej duchovnej udalosti tohto roka.

Predpoklad, že pápež bude slúžiť ako návnada k očkovaniu (i keď to premiér dnes popiera), nevyšiel a aby akcia neskončila blamážou, lebo počet prihlásených sa nezlučuje s významom udalosti, začínajú sa striktné pravidla pozmeňovať.

Zmierňovať.

Na pápeža môžu prísť pozrieť nielen bezpeční očkovaní, ale pravdepodobne i tí druhí, nebezpeční „dezoláti“.

A tu vyvstáva problém.

Zároveň s návštevou pápeža máme naplánovanú 3. vlnu pandémie, čo sa síce nevylučuje, ale pravdepodobne to skomplikuje život Slovákov v čase „po pápežovi“. Tisícky premiešaných veriacich na jednej hromade sú totiž zárukou nielen nezabudnuteľného duchovného zážitku, ale i stoviek nakazených.

Premiér Heger naznačil, že on muzikant, že on s tým nič nemá, a tak Úrad verejného zdravotníctva, ktorí už mesiace tvrdí, že na prvom mieste je za každých okolností zdravie Slovákov, stojí pred ťažkou otázkou: Je prednejšie zdravie Slovákov alebo dodržanie počtov, ktoré "sú slušné", aby sme sa nemuseli hanbiť pred svetom?

Nuž, podľa avizovaných inštrukcií sa zdá, že zdravie Slovákov nie je až tak dôležité a je celkom pravdepodobné, že ak sa počet registrácií nezvýši ani po tomto prvom miernom zmiernení, môže nastať druhé zmiernenie, kedy sa budú môcť registrovať i veriaci bez testu, bez prekonania Covidu i bez očkovania. A keď ani toto nepomôže...

Nuž, potom už pomôže len vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, že na stretnutie s pápežom musíme prísť všetci. Na mieste dostaneme modré potvrdenie, že sme to úspešne absolvovali, čo nám v následných dvoch mesiacoch umožní vstup do potravín a na masáže.

Pozn. autorky:

Ak súčasní samozvaní organizátori nášho života vyrábali hanbu len v medziach nášho štátu od Tatier k Dunaju, dalo by sa to s prižmúrenými očami, ušami a ostatnými otvormi prejsť s veľavravným mlčaním, ak však hanba presahuje hranice štátu, mali by sme prinajmenšom žmurknúť. A keď sa bojíme verejne, tak aspoň na seba do zrkadla.

Skryť Zatvoriť reklamu