Nie som si ešte celkom istá, ale začínam nadobúdať (vo)dojem, že sa naši predstavitelia buď zbláznili alebo sa načisto zbláznili. V časoch, kedy sa nám rozpadá zdravotný systém, kedy sa okolité štáty predbiehajú, kto priláka a pre seba odchytí viac kvalitných (a možno i akýchkoľvek zdravotníkov), tak naši schválili sestričkám +11 miliónov eur a na znak solidarity so záchranármi, ich v priamom prenose ponížili pred národom. Ľudí, ktorých by sme mali nosiť na rukách, dnes odvážali v policajných autách.
Je predsa zákaz vychádzania a nie je dovolené vychádzať s nikým.
A v parlamente sa podávali ruky a plieskalo sa po pleciach. Poslanci schválili rozpočet a ešte k tomu i reformu zdravotníctva.
Obleky, kravaty,
premiér dojatý, pri pulte on a ty,
dievčatá zmenené šatami na dámy,
úsmevné spomienky - už je to za nami – áááh...
Od svojich 20 rokov pracujem v školstve a od počiatku si pamätám, že sa každý rok bojovalo za vyššie platy. Samozrejme, bola som vždy za, lebo platy učiteľov boli a dodnes sú naozaj hanbou a škvrnou v Európe, ale v tomto roku som prvýkrát nahnevaná pre absolútne poníženie iného povolania – zdravotníkov.
Preto súhlasím s návrhom poslankyne Bittó Cigánikovej, aby si tí, ktorí zapríčinili biedu nášho zdravotníctva, časť zdravotnej starostlivosti platili sami a vzhľadom na výšku ich platov možno i celú. Ako šéfka parlamentného výboru pre zdravotníctvo ďalej navrhuje, spätne by to mohli vymáhať poisťovne. Bolo by to nielen spravodlivé, lebo oni možnosť zlepšiť stav nášho zdravotníctva reálne majú, ale zároveň by to slúžilo i ako motivácia pre ich snahy pri tvorbe a schvaľovanie budúcich rozpočtu.