A vychádza z vlastnej skúsenosti...
Jedného krásneho dňa sa totiž nenápadný manažér Taraba ocitol na dvore s veľkou sýpkou. Chodil, chodil po dvore, z času načas jemne povyskočil a pri jednom z výskokov náhodou nahliadol do sýpky. A pretože sa mu dianie v sýpke na prvý pohľad zapáčilo, požičal si od predsedu SNS Danka rebrík. Že by si sýpku rád obzrel zbližša. Predseda Danko vtedy rebríky na dvore rozdával ako "po nebohom", a tak sa ušlo všetkým, čo mali záujem. Huliakovi, Šimkovičovej, Tarabovi, Kuffovi,... Kto prišiel, dostal. A tak sa stalo, že radodajný predseda rozdal všetky rebríky a on, chudák bezprizorný, zostal na dvore. Sám a bez rebríka. A ako vieme, bez rebríka sa na povalu nedostaneš! Už druhý rok behá bezmocne po dvore, rozhadzuje rukami, vykríka na tých v sýpke, aby mu aspoň niečo zhodili, ale... prd. Nikto mu nič nezhadzuje a navyše si z neho v sýpke robia posmešky.
Zariekol sa teda a zaprisahal, že nabudúce už žiadny rebrík nikomu nepožičia.
Preto...
... Danko záujemcovi Tarabovi poďakoval za prihlášku do SNS a dôveru, ale povedal, že nemôže teraz do strany nikoho prijímať, lebo "bude prehlbovať spoluprácu jednotlivých nominantov a členskej základne SNS".
A to, uznajte, je ťažká práca. Nemôže sa teraz venovať neovereným začiatočníkom, ktorý potrebujú dohľad.
A čo na to nenápadný manažér Taraba?
Vychádzajúc z jeho temperamentu to odhadujem na jemný úškrn a plán B.
V sýpke je totiž celkom fajn.
Zdroj:
