Netuší však, akého silného protivníka má v našom ministrovi školstva. Ten sa rozhodol, že školy nezavrie, ani keby sa v nich deti mali učiť samé a navzájom.
A školy fungujú a vyrovnávajú sa s tým po svojom.
„Unavení a často chorí (veď sú očkovaní a nemusia sa ani testovať) učitelia učia i niekoľko tried naraz a poletujú z jednej triedy do druhej ako mole za svetlom podľa toho, z ktorej triedy sa ozýva väčší hluk. Niektorí sú na bežný hluk rezistentní a orientujú sa už len podľa plaču a nejasných výkrikov. Dodržiavajú všetky opatrenia, niektorí majú z dôvodu rýchleho nasadenia dózy s dezinfekčnými postrekmi všité do oblečenia, rúška niektorým už prirástli k tvári a i tak sa vírus stále šíri a nik netuší prečo.
Učí všetko, čo má ruky a nohy (okrem učiteľa vo výslužbe Mitrocha, ktorý prišiel v I. svetovej vojne o nohu), pedagogický dozor vykonávajú odborne kuchárky i školník, ktorí sa postupne striedajú v triedach, v kuchyni a v kotolni. Učitelia, ktorí sa postupne vracajú z karantény, po jednom, dvoch dňoch nastupujú karanténu novú. Vzhľadom na neprehľadné a neustále sa meniace podmienky nevie už nik, koľko kto má byť doma a ani samotný učiteľ netuší, či už v karanténe bol alebo ešte len nastupuje. Učiteľku Tvárnú vyhlásili po niekoľkých týždňoch za nezvestnú, lebo sa odobrala tráviť karanténu niekde, kde nikoho neohrozí, a nik ju nevie nájsť. Upratovačky chodia ráno do práce s tým, že ešte nevedia, či budú upratovať, učiť alebo pôjdu domov, pretože deň pred tým utierali sople žiakovi, ktorému dnes ráno vyšiel pozitívny test.
I keď hlavný hygienik Mikas bije na poplach a hovorí, že sme na tom zle, minister Grőhling drží školám chrbát, znáša statočne útoky neprajného hygienika a dôvod na plošné zatváranie nevidí. Školy fungujú normálne a tých pár tried, ktoré sa učia dištančne, nemôže byť dôvodom na plošné zatvorenie škôl. Školy prosto musia vydržať, lebo cieľom nie je to, aby deti nechodili do školy, pretože to pandémiu nevyrieši, cieľom je dať sa zaočkovať. A ako pán minister víťazoslávne dodáva, uvidíme, na akom čísle skončíme.
A tak, hlavu hore.
Vyčkáme a uvidíme, na akom čísle skončíme.“
Zdroje:
Kronika obce Testovance nad aj pod Brdlom, l. p. 30. 2. 2036