Už i v Elyzejskom paláci vedia, že v jednoduchosti je sila

Písmo: A- | A+

Priznám sa, rozčúlili ma reakcie niektorých komentátorov a médií, ktoré negatívne reagovali na vystúpenie nášho premiéra vo Francúzsku. Vraj hanba. Aká hanba? Premiér rozprával ako vždy. Bol prirodzený od začiatku až do konca.

Je síce možné, že francúzsky prezident Macron bol zo stretnutia so slovenským lídrom spočiatku trochu nervózny, no jeho nervozita zásluhou prirodzenosti Igora Matoviča čoskoro opadla. Emmanuel sledoval Igorov príhovor s čoraz viac rozžiarenými očami a bolo vidieť, že sa mu uľavilo. Na rozdiel od iných štátnikov, pri ktorých musí byť neustále v strehu a čítať medzi riadkami, s našim premiérom mu toto nehrozilo.

Všetko bolo jasné a zrozumiteľné.

Už prvá zdvorilostná otázka, či už má Macron protilátky na COVID, naznačovala vyčudovanému prezidentovi, že tuto nič zákerné čakať nemusí. Možno síce ešte chvíľu tŕpol, či nebudú nasledovať podobné otázky (či už mal vši, mums alebo zápal slepého čreva), ale nič také neprišlo, a tak sa upokojil celkom. Po krátkom historickom okienku mu Igor bez bočných úmyslov porozprával, čo je na Slovensku nového, upozornil ho na svoj nový účes (ako symbol jeho vedenia politiky "trochu inak") a s humorom sebe vlastným zaspomínal i na zážitky z nakrúcania videa pred Počiatkovou vilou. Macron pozorne počúval a i napriek možnosti, že sa ocitol v skrytej kamere, to ustál (i s dáždnikom) ako naozajstný diplomat. Je fakt, že síce trochu spozornel, keď mu náš premiér prezradil úmysel Slovenska byť pre Francúzsko majákom zmeny v Európe, no po chvíli dezorientácie a zvažovania, ako to chceme urobiť, sa zo šoku spamätal a dostal sa do pôvodného módu. Keď ani v poslednej tretine Igorovho príhovoru nik spoza čestnej stráže nevyskočil s výkrikom skrytá kamera, domyslel si, že toto je asi fakt slovenský premiér a ocenil príhovor nášho veľkého Trnavčana slovami: „Ďakujem za jednoduchosť.“

Jedna malá vetička a koľko toho v sebe skrýva.

Skryť Zatvoriť reklamu