Svoju prvú báseň napísala pre svoju maminu, keď mala iba 12 rokov. S odstupom času nato spomínala:,, Nechceli mi veriť, že je moja,mysleli si, že som ju niekde opísala." Dnes je aktívnou členkou Literárneho klubu POET, a to ešte nedovŕšila 19 rokov. Ivka Drabová je mladé energické dievča, s nevšednými koníčkami a veľkými snami. Je ako guľový blesk sršiaci energiou na všetky strany, húževnatý živel, ktorý sa len tak ľahko nestratí. Žije a tvorí v Prievidzi. Píše texty k piesňam, poéziu, úvahy a žne s nimi úspechy:
25.5.2007 na koncerte Andrei Sulovskej odzneli jej texty
Doživotné šťastie Otázky a odpovede
24.9.2007 keď mala iba 16 rokov uverejnil regionálny týždeník MY Hornonitrianske noviny o Ivke článok s názvom Pochvaly od známych textárov jej dodali odvahu.
12.6. 2009, Ilava, Literárna Ilava
- získala tretie miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Literárna Ilava
- a to s textami Neznámy, Po rokoch, V uliciach života
Od tohto obdobia až doteraz na textoch aktívne spolupracuje s Mirom Jarošom, nedávno rozbehla novú spoluprácu s finalistkou tretej série Slovensko hľadá superstar Ivanou Kováčovou, či s prievidzskou mladou speváčkou Evou Cipovovou.
27.3. 2010 a 5.6. 2010 ste ju mohli naživo vidieť čítať svoju tvorbu na verejných literárnych čítačkách v Bratislave a Banskej Bystrici, ktoré organizovali členovia literárneho portálu "Mám talent", čo je projekt knižného vydavateľstva Ikar.
Taktiež jej tvorbu môžete nájsť na stránkach http://mamtalent.sk. Práve toto vydavateľstvo ešte tento rok vydá antológiu - teda knižný výber toho najlepšieho z poézie tohto portálu. V zbierke sa ocitnú deviati autori poézie vrátane Ivany.
Toť nedávno 23.júla 2010 úspešne zorganizovala prvú verejnú čítačku Literárneho klubu POET, ktorá sa konala v RKC(regionálne kultúrne centrum)..
1.Ivka, gratulujem ti k poslednému úspechu, zorganizovanie prvej verejnej čítačky Literárneho klubu POET. Ako sa vôbec rodila v tebe táto myšlienka?
Ďakujem pekne:) V klube pôsobím približne rok, za toto obdobie som už veľakrát počúvala rozprávania od starších členov o tom, ako sa kedysi robilo mnoho čítačiek, ako bol klub aktívny a žeby to opäť niečo chcelo. Stále to však ostávalo v rovine teórie. V klube som snáď najmladšou členkou, z čoho vyplýva, že aj tou s najväčším množstvom voľného času, postupne ma prestalo baviť čakať, kým niekto niečo spraví, tak som sa "nahnevala" a bolo:) V našom klube sú skutočne talentovaní ľudia a je veľká škoda ich neprezentovať.
2. Kedy a za akých okolností si vstúpila do Literárneho klubu POET?
Prvýkrát som sa stretnutia tohto klubu zúčastnila myslím v júni roku 2009. Spoznala som veľmi príjemných a talentovaných ľudí a zato vďačím kamarátovi, a tiež členovi, Miškovi Sabelovi, ktorý ma na celé toto nahovoril.
V súčasnosti sa starám o facebook stránku klubu a sčasti i o jeho oficiálnu stránku. Takže na FB nás nájdete pod heslom "Literárny klub POET" a oficiálna stránka znie - http://lk-poet.estranky.sk.
3. Prezraď nám, čo ťa poháňa dopredu?
Radosť. Či už tá moja, alebo radosť čítajúcich. Písanie ma v prvom rade napĺňa a baví. Milujem proces vznikania nového textu, aj keď nikdy neviem, či mu raz niekto vdýchne život v podobe piesne. Nezávisle od toho, vždy dám do tvorby čo najviac zo seba. A potom textik nechám plávať vo vodách čakania, aj to je jedna z vecí, ktorá ma poháňa. Očakávanie. Tiež vedomie, že v novom texte, či básni, si opäť ktosi čosi nájde, možno ho vytiahne z depky, možno mu dá pocíiť, že v tom, čo prežíva, nikdy nie je sám.
4. Aké si bola dieťa? Tvoje spomienky na detstvo? Čo ťa najviac formovalo?
Dieťa... Asi ako každé iné. A možno ani nie. Popravde si na svoje útle detstvo ešte veľmi nespomínam, vraj čím je človek starší, tým sa viac rozpamätáva. Takže v mojej 19tke si môžem zaspomínať na to, ako som sa hrávala s autíčkami, stavala mestečká, hrala sa na učiteľku, ktorou som kedysi chcela byť. Na to, ako som deťom v škôlke pred spaním čítavala rozprávky, čítať som vedela od piatich rokov. Mojou obľúbenou činnosťou bolo aj prekladanie anglických textov pesničiek. Vtedy sme ešte nemali počítač, a tak mi ich ocino nosil vytlačené z práce. Ak sa tu nezačal formovať môj vzťah k textom, tak sa formovala minimálne moja angličtina:) Mala som vtedy 11 rokov. Keďže som jedináčik, väčšina kreativity ako tráviť voľný čas zostávala na mne. A teraz som si práve spomenula na moje 14stranové pokračovanie Harryho Pottera napísané v 12tich, moje prvé a posledné rozsiahlejšie prozaické "dielo" :)
5. Tvoje úvahy, básne a texty sú väčšinou o živote, tvojich snoch, o láske… Odkiaľ čerpáš námety pre svoju tvorbu?
Námety čerpám zo všedného života, ktorý, keď sa mu človek prizrie bližšie, vôbec nie je až taký všedný. Stačí spomenúť môj text "Keď vtáci vzlietajú", ku ktorému ma inšpirovalo púhe pozorovanie holubov na námestí. Ďalej sú pochopiteľne veľkou inšpiráciou moje vlastné pocity, prežitky, veci, ktoré som zažila/ chcela zažiť. Jednoducho človek, aj keby písal o témach, ktoré neprežil, v texte sa vždy odzrkadlia jeho názory a jeho pocity. Básnik, textár je taký exhibicionista.
6. V ktorom veku si prvýkrát pocítila nutkavú potrebu písať?
Ako som už spomínala, prvé lastovičky, aj keď próza, vznikli v 11rokoch. V 12tke už tiež spomínaná báseň pre maminu. Krásny bol moment, ktorý živo cítim doteraz, kedy som si uvedomila, že z mojich pocitov môžu ťažiť aj druhí.
7. Aké sú tvoje ďalšie méty? Aké máš sny? Čo by si chcela v živote robiť? Kým by si sa chcela stať?
V prvom rade úspešne zmaturovať, čo ma čaká už budúci rok (2011), študujem marketing a v jeho šútdiu chcem pokračovať aj na vysokej škole. Po ukončení strednej by som rada odišla do Bratislavy. Hoci viem, že dnešná situácia nie je jednoduchá, ja sa svojich snov nevzdávam a mám vo zvyku dosahovať to, čo si zaumienim:) Mnoho ľudí si dnes mýli realitu s pesimizmom. Ak sa to má pokaziť, je to reálne, ale ak by to malo vyjsť, je to vraj snívanie. Ale prečo? Zástancom tohto som nikdy nebola a nikdy nebudem. Takže verím, že sa mi podarí živiť sa tým, čo ma baví. A keďže textami sa to na Slovensku nedá, "uspokojím sa" aj s prácou v oblasti marketingu, manažmetu a potom si otvorím vlastnú umeleckú agentúru a budem pomáhať mladým talentovaným ľuďom dostávať sa na svetlo:)
8.Ako sa ti spolupracuje s Mirom Jarošom?
Miro je v prom rade kamarát, v druhom rade "spolupracovník". V oblasti textov som mu naozaj za všeličo vďačná, keď sa dá, vždy sa snaží vyťažiť čosi z mojej tvorby, prípadne sa inšpirovať, niekedy spoločne spravíme aj úplne nový text, ktorý sa síce ešte 20x zmení, ale k nejakému výsledku sa človek dopracuje vždy:) Miro mi hlavne verí, dáva veľký priestor na sebarealizáciu a berie ma ako rovnocenného partnera a to je to, čo si vážim najviac. Už koncom októbra sa na trhu objaví jeho tretí album, na ktorom bude i nejaký ten náš spoločný text.
9. Ktorý doterajší úspech si najviac ceníš?
Cením si každý úspech. Neukladám ich na stupienky, pretože často sa stane, že človeka najviac posunie aj ten úplne nebadaný. Za úspech považujem, keď sa ľudia nájdu v mojej tvorbe, keď vyslovia to magické "Veď to je o mne..." a ja vtedy viem, že to všetko má zmysel. Za úspech považujem už spomínanú čítačku, ktorá dopadla nad moje očakávania. Momentálne mi však určite najviac rezonuje práve už spomínaná kniha - antológia poézie Mám talent pod záštitou Ikaru. Gestorom tejto knihy sa stal Kamil Peteraj, ktorý sa podieľal aj na výbere autorov a ich básní do zbierky.
10. Od koho, alebo čoho sa najviac učíš? Aké okolnosti v živote ťa najviac ovplyvnili?
Najviac sa myslím môže človek naučiť sám na sebe, na svojich chybách. Ja som presne ten typ človeka, ktorý si všetko musí vyskúšať sám, sám sa popáliť a potom zistí, ako sa veci majú. Inak tomu nebolo ani pri písaní - takmer 2,5 roka som písala bez akýchkoľvek osnov, akéhokoľvek nasmerovania niekým cudzím. Potom sa mi dostalo do rúk "Utrpenie mladého poeta" od Jožka Urbana a na moje milé prekvapanie, som si touto skvelou knihou len utvrdila, že čo robím, robím správne. Aj do klubu POET som už prišla viac - menej ako "hotová". :)
11. Tvoja obľúbená kniha, film?
Fu, tak kníh, to by bolo mnoho. Ale vypichnem napríklad Paula Coelha a jeho Alchymistu, najčastejšie čítam ezoterickú, psychologickú, motivačnú literatúru, ako napríklad autorov Osho, Ruediger Schache, Louise Hay... Momentálne mám rozčítanú Diane Setterfield - Trinásty príbeh, krásny príbeh o záhadnom osude človeka a o mágii kníh:)
A filmy? Doteraz si stále rada dookola pozriem trilógiu Pán prsteňov, inak sú to napr. Podivuhodný príbeh Benjamina Buttona, My blueberry nights, Žena cestovateľa v čase, Once, ďalej všetko od Tima Burtona (Sweeney Todd..) a ešte veľmi ulietavam na hororoch - najlepšie osamote a v noci..:)
12. Kto je tvojim vzorom?
Začínam mať pocit, že vôbec neodpovedám konkrétne:) Ale nemám vzor. Možno sa nájdu ľudia, ktorých obdivujem preto, čo dosiahli, hlavne AKO to dosiahli, ale vzorom by som ich nenazývala. Neznesiem predstavu človeka = vzoru, podľa ktorého sa mám nalinajkovať a konať, ako konal on.
13.Veríš v Boha?
Jeho existenciu nepotvrdzujem, nevyvraciam :) Osobne ale do kostola nechodím..
14. Veríš v duchovný svet? Ako si ho predstavuješ, či skôr ako ho prežívaš?
Jednoznačne verím vo veci medzi nebom a zemou. Verím v minulé životy, v karmu, v reinkarnáciu, v silu myšlienok a vo vyššiu formu energie.
15. Načo sa máme najbližšie tešiť z dielne Ivany Drábovej?
Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté - na nejaké tie textiky na treťom albume Mira Jaroša a na knihu, ktorá bude už čoskoro v predaji.
16. Čo robíš v týchto dňoch? Resp. čo robíš, keď nepíšeš? J
Včera som sa akurát vrátila zo 4 - dňovej dovolenky v Terchovej, kde som bola s rodičmi. Najbližšie dni ma čaká doháňanie stretnutí s priateľmi, už som si našla sťažnosti:) A keď nepíšem, tak fotím, čítam, bavkám sa na notebooku, trávim čas s priateľmi, či už v prírode, alebo na rôznych party, koncertoch...A milujem čaj, takže návštevy čajovní:)
17. Ako najradšej oddychuješ?
U mňa neexistuje pojem pasívny oddych. Sú obdobia, kedy čakám na moment, kedy si ľahnem na posteľ, zapnem hudbu a nebudem vôbec nič robiť. Vydrží mi to 5 minút a potom sa pristihnem pri otázke, čo idem robiť:D Takže oddych sa u mňa rovná tomu, čo robím, keď nepíšem:) A aj písanie je oddych:)
18. Máš nejaké životné krédo alebo aspoň peknú myšlienku, s ktorou by si sa chcela podeliť? Aký je tvoj zmysel života?
Tak toto sa pokúsim skutočne zostručniť, lebo by sme tu mali slohovú prácu:)
Všetko zlé je na niečo dobré. A nie je to klišé - človek možno v danej chvíli nevidí, prečo sa tamto prihodilo práve jemu, ale raz pochopí. Verím v osud, ale nie v nezvratný. V taký, ktorý môžme sami ovplyvniť.
19. Na aké podujatie, či súťaž sa najbližšie chystáš? Porozprávaj nám o svojich najbližších plánoch?
Najbližšie si idem užiť čítačky konečne ako divák, a celkom mi to vyhovuje. Takže odporúčam jednu augustovú v Bratislave a 18. septembra v Martine, kde sa uskutoční čítačka opäť zo série "ikarovských" manifestov. Máte sa na čo tešiť!:)
20. čo by si chcela odkázať mladým nesmelým ľuďom, v ktorých drieme talent, no nenašli odvahu písať, alebo inak sa aktívne kultúrne prejaviť?
Nech len píšu, píšu a píšu. A ešte predtým nech čítajú, čítajú a čítajú. Nie je čo stratiť. Buď to vyjde, keď so svojou tvorbou predídete pred tých už skúsenejších a dodá vám to nádej ďalej, alebo to nevyjde, čo ale neznamená, že nemôžete písať ďalej. Pre potešenie si píšte všetci koľko vám ruka ráči, ale akonáhle to chcete myslieť s poéziou vážne, "Utrpenie mladého poeta" od Jožka Urbana je povinným čítaním! A keď už budete mať prečítanú túto "bibliu", nebojte sa pýtať na názory skúsených, inak nikdy nezistíte, čo vo vás je.
