Cesta trvala asi 6 hodín a na miesto sme dorazili vo večerných hodinách. Seefeld sa nachádza zhruba 30km od Innsbrucku a celý tento región sa skladá z piatich dedín: Reith, Mosern, Seefeld, Leutasch a Scharnitz, v ktorom sme bývali. Za Scharnitzom boli statne hranice s Nemeckom. Dedinky sa nachádzali v nádhernom údolí obklopené Tirolskými Alpami. Náš apartmán bol na kopci v dedine, kde sa dalo horko ťažko dostať autom a to tam našťastie už nebol sneh na cestách. Pani domáca nám ukázala izbu, ktorá bola nad naše očakávanie. Celú sme si ju vyfotili aby sme vyvrátili prognózy všetkých pochybujúcich, ktorí na základe ceny ohodnotili naše ubytovanie na úroveň unimobunky. Vybalili sme si veci a zistili sme, že nám k príprave jedla chýba hladká múka. Pozreli sme teda do slovníka ako sa povie hladká múka a vybrali sme sa do obchodu. Až v obchode sme zistili, že to nebude také ľahké lebo tam mali asi 10 druhov múk a ani jedna nevyhovovala nášmu prekladu. Tak sme sa opýtali jednej zákazníčky a tá tiež nevedela a tak sa išla opýtať predavača a spolu sme nakoniec nejakú vybrali. Na chate nasledoval moment prekvapenia, že či bude dobrá ale nakoniec splnila svoj účel. Ubytovanie nám spríjemňoval pohľad do lesa, v ktorom sa kúsok od našho balkóna ráno presúvali srnky. Tak sme im tam chodili dávať jedlo, ktoré sme nezjedli a oni všetko poslušne zožrali:))
Na druhý deň sme sa teda zobrali behať na trate, ktoré boli priamo v dedine, kde sme bývali. Trate boli viacmenej rovinaté ale na rozbehanie nám to stačilo. Poobede sme už boli behať v stredisku Leutasch a vyskúšali sme aj prvú náročnú trať. Cez víkend sa v Seefelde konal Svetový pohár severskej kombinácie, tak sme nemohli behať na tratiach preteku. Od pondelku nám už boli všetky trate plne k dispozícii tak sme to naplno využívali. Každý deň sme mali dva tréningy, jeden doobeda a druhý poobede. Výnimku tvorili dve poobedia v pondelok a vo štvrtok, kedy sme mali voľno. Pondelok sme navštívili obchody v susedných dedinách, kde sme nakúpili bežecký sortiment. Ja som mimochodom po ôsmich rokoch vymenila moje bežecké lyže za nové:))) Vo štvrtok sme boli na výlete asi v 30 km vzdialenom stredisku Garmisch Partenkirchen, v ktorom sa tiež konala zimná olympiáda. Tu sme si zaspomínali na cestovanie Amerikou návštevou Subway, kde sme si dali našu obľúbenú bagetu, prezreli sme mestečko, ktoré bolo na naše očákavanie celkom veľké a pobrali sme sa naspäť.
Náš deň sa začínal každodenným budíčkom o ôsmej hodine, nasledovali výdatné raňajky. Po raňajkách sme sa už naplno venovali naším bežkám, predovšetkým dôslednému mazaniu. Potom sme sa už obliekli do športových vecí, zarobili sme si sypačku, každý do svojej fľaše a autom sme sa premiestnili k tratiam. Väčšinou sme behávali doobeda trate s náročným profilom a poobede sme to kombinovali s rovinatejšími traťami. Po jednom z dopoludňajších tréningov, Žanžak po zjedení polievky vyvrátil obsah žalúdka do záchodu na dva krát. Po chvíli sa znovu najedol a jeho žalúdok to už strávil v poriadku. Našťastie sa takáto príhoda už neopakovala. Celý týždeň sme mali nádherné slnečné počasie až predposledný deň napadlo 10cm snehu a bežkovanie na tratiach bolo úplne pomalé. Problém sme mali aj vyjsť s autom k našej chate. Medzi tréningami sa nám nechcelo nahadzovať reťaze tak sme nechali auto dole v dedine, ale večer sme už nahodili reťaze a preparkovali auto pred chatu.
Sústredenie sa skončilo po nedeľňajšom rannom tréningu, po ktorom sme sa najedli, zbalili a pobrali na cestu domov. Za sústredenie sme nabehali 352km, tak dúfame, že nám to pomôže na prežitie Bielej Stopy:))
