<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Thlic. Peťo Horváth</title>
    <link>https://blog.sme.sk/thlicpetohorvath</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Boh rúca múry rozdelenia</title>
      <description>V lete som slúžil ako kňaz na 15 dňových duchovných cvičeniach nultého stupňa hnutia Svetlo – Život ( Oáza ), teda pre mládež od 13 – 17 rokov. Táto oáza bola špecifická v tom, že sa jej zúčastnila Rómska aj Nerómska mládež. Na prípravných stretnutiach sme sa pripravovali aj na problémové situácie typu: ja s ním ( ňou) nechcem byť na izbe, v skupinke, pri stole atď. . Spočiatku aj keď sa to nedávalo najavo slovne, kdesi vo vzduchu bolo cítiť neprijatie jedných druhými a myslím si, že to bolo vzájomné.</description>
      <guid isPermaLink="false">2a1de830-4f42-4e40-8462-91b8a75bf56d</guid>
      <pubDate>Wed, 02 Dec 2009 09:36:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/thlicpetohorvath/spolocnost/boh-ruca-mury-rozdelenia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tu som Pane pošli mňa!</title>
      <description>Gary Wilkerson, syn známeho kázateľa Davida Wilkersona ( autora knihy Dýka a kríž ), keď bol na Slovensku, povedal svedectvo ako bol v Rio de Janeiro na konferencii kde bolo niekoľko tisíc pastorov z celej Brazílie. Počas jednej modlitby mu Boh veľmi silne položil na srdce, že má ísť do chudobnej štvrte nad Riom de Janeirom, kde žije v chatrčiach asi sto tisíc ľudí. Na druhy deň poprosil biskupa či by nemohli isť k tým chudobným ľuďom. Na to mu biskup povedal,že teraz na to nie čas, veď ( Gary ) ma kázať niekoľkým tisícom pastorov, nemôže isť predsa ku tým chudobným. Keď mu Gary povedal, že mu na tom veľmi záleží, biskup sa rozplakal a cez slzy mu hovoril, že už 15 rokov do Ria chodia rôzny evanielizátori z USA či Európy, ale zatiaľ nikomu ani len nenapadlo isť do tých slumsov nad mestom. Vyznával: „som tak požehnaný tvojim postojom“ a išiel s Garym do tej štvrte. Aby som to skrátil zhrniem Garyho zážitok do jeho slov: že ešte nikdy nevidel takú chudobu a ešte nikdy nezažil takú Božiu moc a požehnanie na sebe ako tam cez tých ľudí, prevažne obrátených narkomanov a gangstrov.</description>
      <guid isPermaLink="false">7c998616-5922-413d-a6d3-23fdd14d1f7b</guid>
      <pubDate>Thu, 19 Nov 2009 07:41:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/thlicpetohorvath/spolocnost/tu-som-pane-posli-mna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Choďte a čiňte mi učeníkov ( aj z Rómov ).</title>
      <description>V evanjelizačnom procese, ohlásenie kerygmy predchádza následné postupné vovádzanie do kresťanských právd. Dá sa to prirovnať k princípu fungovania zvonu: buchnutie srdca je ohlasenie kerygmy, zvuk, ktorý sa rozhlieha vo zvone, je formácia ku kresťanskej zrelosti v rámci ktorej ma miesto aj farská katechéza. Ak sa neudrie so srdcom zvonu nemôže vyjsť z neho žiadny zvuk. Ten úder by mal byť dostatočne silný. Z druhej strany zase čím je širšie a hĺbšie telo zvonu, zvuk je plnší a krajší. Taká je prepojenosť medzi týmito dvomi etapami evanjelizačného procesu. Na to aby mohol fungovať zvon je ešte potrebné aby bol bezpečne prichytený o nejaký stojan. Nemôže byť zavesený vo vzduchu. Ohlásenie kerygmy a formácia potrebujú pevný ľudský základ.</description>
      <guid isPermaLink="false">88a3a399-e506-4389-a06e-049cd34203a4</guid>
      <pubDate>Mon, 09 Nov 2009 06:21:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/thlicpetohorvath/spolocnost/chodte-a-cinte-mi-ucenikov-aj-z-romov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kristus zomrel aj za Rómov</title>
      <description>Rómovia na Slovensku bojujú s komplexom menejcennosti. Tento pocit menejcennosti si odovzdávajú už celé generácie. Neraz príčinou tohto komplexu je však aj majoritná spoločnosť. Každá zakomplexovanosť vyplýva z nepoznania svojej hodnoty. Kto vyjde z toho boja víťazne, má šancu presadiť sa v spoločnosti.</description>
      <guid isPermaLink="false">4f05545b-cfdb-4d59-a9d9-1c75441ea0cd</guid>
      <pubDate>Mon, 02 Nov 2009 09:26:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/thlicpetohorvath/spolocnost/kristus-zomrel-aj-za-romov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kto je môj blížny?</title>
      <description>Nedávno som som vracal autom z dlhej cesty a dosť unavený som počúval rádio. V dopravnom servise hlásili zhruba takú informáciu: „Na severnej D1 leží zrazený chodec dávajte si pozor aby ste ho neprešli.“ Pomyslel som si: Dobrá informácia, ale keď som sa nad tým hĺbšie zamyslel a „vyšiel“ som so svojej automobilovej „pohodičky“, uvedomil som si aký cynický bol ten oznam. Veď on mal znieť: „Na severnej D1 leží zrazený chodec, ak idete okolo, zastavte a zavolajte sanitku, poskytnite mu prvú pomoc.....!“ Lenže vtedy už by dopravný servis neslúžil pohodlnosti šoférov za volantom. Prečo ja by som si mal znepríjemňovať život?</description>
      <guid isPermaLink="false">fcce9863-dee7-40b6-937d-9b87cdb57396</guid>
      <pubDate>Sat, 31 Oct 2009 08:50:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/thlicpetohorvath/spolocnost/kto-je-moj-blizny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zmierenie podmienka prebudenia v Cirkvi.</title>
      <description>Ak sa mám s niekým zmieriť, najprv si musím uvedomiť, že som sa niečím voči tomu druhému previnil. Priznanie si chyby, je prvý a zásadný krok zmierenia. Ak má nastúpiť zmierenie medzi Rómami a Nerómami na Slovensku, tak jední ako aj druhí sa musia pokoriť pred Bohom aj pred sebou navzájom a uznať si diel svojej viny.</description>
      <guid isPermaLink="false">adb47066-65dd-42e8-a8df-ffa4c5b94851</guid>
      <pubDate>Fri, 30 Oct 2009 07:58:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/thlicpetohorvath/spolocnost/zmierenie-podmienka-prebudenia-v-cirkvi</link>
    </item>
    <item>
      <title>pieseň starca</title>
      <description>V roku 2002 som moderoval oázu 1. stupňa. Zvláštnosť tejto oázy spočívala v tom, že to bola prvá „miešaná“ oáza z rómskych a nerómskych účastníkov. Asi na ôsmi deň oázy som „náhodou“ začul rómskych mladých, ako sa rozprávajú o tom, že už majú zbalené veci a idú domov. Bolo to tesne pred večerným programom. Išiel som po animátorov a spolu sme išli k ním do izby. Pýtali sme sa na dôvod prečo chcú ísť domov? Tvrdili, že cítia neprijatie zo strany „bielych“, čo samozrejme nebola pravda.</description>
      <guid isPermaLink="false">a05e09e2-0b6d-467f-b84c-5c9603bc1419</guid>
      <pubDate>Thu, 29 Oct 2009 19:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/thlicpetohorvath/spolocnost/piesen-starca</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
