Jazero
Kľakol si na breh kľudného jazera. Voda sa mu obtrela o kolená a pohltila ruky.
„Nemysli si, že vieš o živote viac, ako ja!“ povedal nahnevano pohŕdavým tónom. „Ty si vždy len chcel žiť môj život, ale nemôžeš!“
„Sám vieš, že to nie je pravda.“ Odpovedal odraz. „Zasa vrčíš, ako starý pes.“ Dodal.
„Ty nemáš právo hovoriť mi do života!“
Odraz sa mu naďalej pozeral do očí, a pohŕdavo sa usmieval.
„Ty mlčíš !? Nemáš, čo povedať? Kam zmizla všetka tvoja múdrosť?“
Malé vlnky začali mierne oblizovať jeho ruky.
„Stále samé rady, samé ponaúčania. Nikdy si nebol spokojný s tým, čo som urobil.“
Vlnky teraz mierili k jeho kotníkom.
„Vždy si bol tu a nie pri mne, keď som Ťa najviac potreboval!“
Muž si ani neuvedomoval, že už kľačí vo vode celý.
Odraz iba načiahol ruky a stiahol muža do jazera...
Otrel si piesok z kolien a pomaly sa vybral k mestu. Na tvári mal stále ten istý, pohŕdavý úsmev.