reklama

Cchinvali - Ako to vyzerá u separatistov?

Keď mi konečne z metropoly Južného Osetska poslali mail, zíral som: Nemáme nič proti vašej návšteve Cchinvali. Akreditáciu vám dáme. To, že privítanie nebolo najvrelejšie, nevadilo. Nebolo tam však ani slovo o tom kedy, kde a ako sa k akreditácii dostanem. A najmä, pustia ma bez nej cez hranice do nikým neuznanej republiky s počtom obyvateľov asi ako má Prešov?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

Nepredstavoval som si, že to bude až také komplikované. Vstúpiť na územieseparatistickej republiky z krajiny, od ktorej by sa odštiepencinajradšej hneď odstrihli.

K hraniciam ma ešte doviezol kamarát novinár George. Podobne ako ostatní Gruzínci však do Južného Osetska ani Abcházska, nesmie. "Čau a drž sa," rozlúčil sa. Hranice s krásnym výhľadom na Kaukazské veľhory som teda musel prejsť pešo.

"A vy atkúda?" pýta sa ma juhoosetský pohraničiar po vstúpení na pôdu separatistického územia. "Zo Slovenska." "Á, z Juhoslávie?!" "Z Československa." "Á, Če-cho-slo-vá-kia. Vitajte!" Zoberie si môj pas a na pár minút zmizne v malej búdke.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nápadne pripomína típkov, ktorí by vás pre zlatý zub v pohode naložili do kufra svojej rozpadnutej Lady a vypýtali si únosné. Nakoniec ma predsa len nájde na zozname zahraničných novinárov, ktorí sem prišli na nedeľné referendum o nezávislosti a vydá na pospas rovnako pofidérnemu taxikárovi s Ladou s tmavými sklami a záclonkami na oknách.

"Skóľka? Za päť lari, da?" hneď šoférovi dávam bankovku, aby ma zaviezol do neďalekého Cchinvali a nenapadlo ho vypýtať si niekoľkonásobne viac. Z taxikárov som už mierne paranoidný a na cene sa radšej vždy dohadujem na začiatku. Zdá sa, že zbytočne. Taxikár je v pohode a vykladá ma presne pri Odbore informácií na Ministerstve vnútra, kde si vyzdvihnem prvú polovicu akreditácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre tú druhú si mám ísť do tlačového domu "hneď vedľa našej tajnej služby KGB", hovoria mi mladé Juhooseťanky z tlačového. "A v kaviarni Fatima máte zadarmo jedlo aj pitie," dodávajú. Pohostenie pre novinárov vytvára dojem normálnosti referenda, ktoré na sto percent dopadne úspešne. Až na to, že ho okrem separatistov z Abcházska či Podnesterska a neformálne aj ruskí patróni, neuzná žiadna diplomacia na svete.

Nielen tajná služba, ale aj ulice juhoosetskej metropoly Cchinvali (prirovnal by som ju asi k Humennému) si ponechali názvy z minulosti. Tie hlavné sa volajú Leninova a Stalinova. "Je tu tma, čo?" pýta sa ma môj milý hostiteľ Zurab, keď kráčame po jednej z nich. Park na hlavnom námestí je takmer celý ponorený do tmy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Život v odtrhnutej republike nie je bohviečo. Tak napríklad Zurab, ktorý pracuje v štátnej banke, zarobí asi tak 5 tisíc korún. "Každý tu má aspoň tri práce. Najviac sa dá zarobiť v silových štruktúrach," rozpráva mi Zurab o živote v republike, ktorá začiatkom 90-tych rokov vyhlásila po vojne nezávislosť od Gruzínska. Od vtedy tam zdochol pes. "Vodu máme iba ráno a večer. A iba studenú."

Zamrznutý konflikt trvá už 15 rokov a nevyzerá, že by sa to najbližší čas malo zmeniť.

S Gruzínskom narozdiel od Ruska udržiavajú minimálne kontakty. Je oveľa jednoduchšie cestovať z Cchinvali do Vladikavkazu v Južnom Osetsku (súčasť Ruskej federácie) než do Tbilisi. Rusi dali obyvateľom Južného Osetska ruské pasy, platia im penzie. "Neviem prečo by sme mali zostať súčasťou Gruzínska," rozpráva Zurab, podľa ktorého ich vláda v Tbilisi nijako nemotivuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Atmosféru v krajine vystihujú vyzdobené referendové miestnosti. Vedľa žlto-červeno-bielej juhoosetskej zástavy, vlaje aj jej ruská kolegyňa. Podľa medzinárodného práva je pritom Južné Osetsko súčasťou Gruzínska. V obchodoch sa neplatí gruzínskymi larami ale rubľami.

Prezident Eduard Kokoity, ktorý v nedeľu 12. novembra oslávil double (úspešné referendum a znovuzvolenie v prezidentských voľbách) pred volebnou miestnosťou na Leninovej ulici, rozpráva novinárom ako smerujú k jedinému dobre známemu cieľu. Ešte predtým sa však poďakuje reportérovi ruského Prvého kanála za dobrú reportáž. Pre ruské televízie je referendum o nezávislosti v neuznanej republike v ten deň správou číslo jeden.

A vyťahuje najnovšiu mantru separatistických politikov a Moskvy - Kosovo. "Keď oni, tak aj my. A máme na to oveľa väčšie právo." Západná diplomacie na to nechce pristúpiť s tým, že kosovský prípad je unikátny a nedá sa použiť ako univerzálne riešenie.

V Južnom Osetsku im to je úplne jedno.

Mirek Tóda

Mirek Tóda

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Novinár, pracujem v denníku SME. Snažím sa porozumieť svetu. Zoznam autorových rubrík:  V krajine cédrovKaukazVostokSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu