Tamada, majster prípitkov, vstane, zdvihne čašu vína, vodky alebo koňaku a prednesie svoju reč. Všetci sedia a presne tak ako tamada, musia vypiť pohár na jeden šup, do dna. Darmo budete vysvetľovať, že si červené víno radi vychutnávate.
S pribúdajúcim počtom vypitých drinkov nálada rýchlo stúpa a frekvencia medzi jednotlivými prípitkami radídne klesá. Od stola, na ktorom nechýbajú tradičné jedlá, sa ozýva smiech. Nezriedka sa tancuje a spieva. O zlých veciach sa nerozpráva.
* * *
Tamada in Cchinvali
"Najskôr si u nás pripíjame na Boha," rozpráva svoj prvý prípitok tamada Zurab, môj hostiteľ v juhoostetskej metropole Cchinvali. "Pripíjame si na nášho jediného Boha, aby na nás nikdy nezabudol, tak ako my nezabúdame naňho."
Nálada sa zlepšuje už po prvom pohári. Vymieňame si historky a ja vyzvedám ako sa žije v republike, ktorú neuznáva žiadna krajina na svete. Zurab veselé rozprávanie prerušuje prípitkami. Pripíja na všetkých svätých; na tých, ktorí nás opustili; na tých, ktorí odišli, ale nemá na nich kto spomínať; na hosťa v dome a na všetkých, ktorí na neho myslia a tak ďalej.
Nálada je skvelá, ľudia sú skvelí, Južné Osetsko je skvelé.
Ráno sa ma Zurab pýta: "Galava, ťa nebolí?" "Óčiň." "Ale aspoň sme sa nasmiali," smeje sa od ucha k uchu jeho žena Eka.
* * *
Tamada in Suchumi
Krátko po prekročení hraníc Abcházska z gruzínskej strany sa ma Ilan, ktorý ma v polorozpadnutom voze vezie do Suchumi, pýta: "Znáješ što takóje, Tamada?" "Kanéšna, znáju, napríklad v Cchinvali som si to užil."
"Ako koľko si tak napríklad vypil pohárov vína?" pýta sa hneď zhurta a mne zabehne. "No, čo ja viem, desať pohárov?" "No ty piješ ako ženššina, správny maladec vypije najmenej dvadsať pohárov," rozpráva a rozrehoce sa. Od únavy z dlhého cestovania a pudu sebazáchovy sa jeho pozvaniam na "Tamada drinking" úspešne vyhýbam.
Posledný deň v Abcházsku, cestou k jazeru Rica, gruzínska tradícia predsa len zvíťazí.
Ilan zastaví svoju mašinu pri drevenej búdke neďaleko mestečka Gagra. Je osem ráno. Bábušku poprosí o domácu vodku, klobásu a kávu. "Pripijeme si na tvoju návštevu našej krásnej krajiny, na to, že si mal odvahu sem prísť, že ťa neuniesli a na to, že sme sa stretli na hraniciach," rozpráva tamada Ilan.
Vodka patrí, našťastie, medzi tie slabšie exempláre. A môžme ju zapíjať akousi malinovkou. Dá sa to prežiť, hovorím si, a hladný rýchlo zakusujem do klobásy a dobrého chleba. Ilan si dá iba dva poháriky. "Šoférujem," vysvetľuje.
* * *
Tamada in Tbilisi
"Dobrý tamada, nie je obyčajný rečník, dobrý tamada je skvelý herec, upútava pozornosť a určuje dobrú náladu pri stole, je básnikom i filozofom, spevákom i komentátorom zároveň. Pripime si na našu stáročnú tradíciu, ktorá zbližuje ľudí, pridáva im úsmev na tvári a odháňa všetko zlé, ako i na to, aby dobrých tamadov nikdy nebolo málo, tak ako lahodného vína, ktorému Gruzínsko dalo meno," rozpráva tamada Paata, čerstvý absovent Divadelnej akadémie v Tbilisi, a dvíha pohárik vodky.
Na univerzite som hľadal študentov s ruskými koreňmi a Paata ma medzitým stiahol do jednej z maličkých miestností v budove na rušnej Rustaveliho avenue. Kým Gruzíncom sa teraz v Rusku žije ťažko, opačne to neplatí. Na univerzite teraz po dlhých rokoch otvorili ruskú triedu. Z jej študentov sa stanú herci ruského divadla Gribojedova v Tbilisi.
"Zlé vzťahy s Rusmi? Pačimu?" hovorí Paata a napriek zmrznutým vzťahom medzi Tbilisi a Moskvou si so mnou pripíja po rusky bez akejkoľvek averzie k jazyku krajiny, ktorej sa prozápadná orientácia Gruzínska momentálne nie veľmi pozdáva.