Dnes sa spoločne pozrieme na prípad, ktorý otriasol pokojným Wine country v Napa Valley. To, čo sa začalo ako obyčajný halloweensky večer plný sladkostí, kostýmov a rodinnej atmosféry, sa počas niekoľkých minút zmenilo na nočnú moru, ktorá navždy poznačila životy troch mladých spolubývajúcich.
Čo sa v tú osudnú noc odohralo za dverami ich domu? Kto bol neznámy votrelec, ktorý vtrhol dovnútra pod rúškom tmy? A ako je možné, že jeden z najšokujúcejších zločinov v histórii Napa Valley dodnes vyvoláva viac otázok než odpovedí? 🔪
Poďme sa spoločne ponoriť do prípadu Halloweenskej vraždy v Napa Valley. 🩸🔪
Halloween 2004. Noc, počas ktorej mal ulicami znieť detský smiech, šuchot kostýmov a klopanie na dvere s tradičným: „Trick or treat?“ 🎃
Lauren M., ktorá bývala v dome spolu s Adriane Insognou a Leslie Ann Mazzarou, si krátko pred spaním všimla, že sa pred domom rozsvietilo bezpečnostné svetlo. Jej pes sa okamžite postavil do pozoru a tichým vrčaním naznačoval, že vonku niečo – alebo niekto – je.
Lauren tomu však nejakú pozornosť nedávala. Pomyslela si, že po dvore sa len túla mačka.
Aj ďalšie zvuky, ktoré sa neskôr ozvali z domu, ju nechali pokojnou. Domnievala sa, že jedna z jej spolubývajúcich si priviedla priateľa a ten práve vyšiel po schodoch na poschodie.
Len pár hodín predtým všetky tri rozdávali deťom halloweenske sladkosti a užívali si pokojný jesenný večer. Okolo pol jedenástej si každá zaželala dobrú noc a odišla do svojej izby.
Lauren zaspala v spálni na prízemí, zatiaľ čo Adriane a Leslie sa uložili na poschodí.
V tej chvíli ešte nikto z nich netušil, že za stenami ich domu sa už potichu blíži niekto, kto premení obyčajný halloweensky večer na nočnú moru, o ktorej bude celé Napa Valley hovoriť ešte dlhé roky.
Krátko po druhej hodine ráno prerušil nočné ticho zvuk rozbíjajúceho sa skla.
Lauren sa strhla zo spánku. Z horného poschodia sa ozývali tlmené zvuky zápasu, akoby tam niekto bojoval o život.
Vyskočila z postele a nehybne zostala stáť vo dverách svojej izby. Zatajila dych a načúvala.
Vzápätí sa domom rozľahol zúfalý výkrik.
„Prosím, Bože, pomôž mi! Niekto, pomôžte mi!“
Lauren okamžite spoznala hlas svojej spolubývajúcej Adriane.
O niekoľko sekúnd započula rýchle kroky, ktoré sa rútili dole schodiskom. Strach ju úplne ovládol. Nevedela, kto je v dome ani čo sa práve deje. Jedinou myšlienkou bolo dostať sa čo najďalej od nebezpečenstva.
Vybehla zadnými dverami von. Až vtedy si uvedomila, že zostala uväznená na oplotenom dvore, odkiaľ nemala kam uniknúť.
Schúlená v tme sa ani nepohla. S tlčúcim srdcom načúvala každému zvuku. Po chvíli začula hlasný náraz rozbitého skla – votrelcovi sa podarilo vyskočiť cez okno v prednej časti domu. Potom už nasledovali len rýchle kroky, ktoré sa vzďiaľovali do tmy.
V dome však zostalo niečo oveľa desivejšie než rozbité okno – krvavá stopa po útoku, ktorý navždy zmenil životy všetkých, ktorí v ňom bývali.
Zúfalé volanie Adriane však neutíchalo.
Lauren vedela, že nemôže zostať ukrytá. Napriek obrovskému strachu sa odhodlala vrátiť späť do domu, aby privolala pomoc.
Siahla po bezdrôtovom telefóne a snažila sa vytočiť tiesňovú linku 911. Telefón však nefungoval.
V tej chvíli sa rozhodla vybehnúť na poschodie.
To, čo tam uvidela, ju bude prenasledovať do konca života.
Podlaha bola pokrytá krvou. Všade okolo boli stopy brutálneho útoku.
Za posteľou ležala Adriane, ťažko zranená a masívne krvácajúca. Ešte pred chvíľou volala o pomoc, no teraz už nedokázala povedať ani jediné slovo.
Len o pár metrov ďalej ležala Leslie tvárou k zemi v kope rozhádzaného oblečenia. Bola v bezvedomí a jej hornú časť tela pokrývali početné bodné rany.
Lauren si v tej chvíli uvedomila krutú pravdu – ich pokojný dom sa počas niekoľkých minút zmenil na miesto nevýslovnej hrôzy a boj o život sa ešte ani zďaleka neskončil.
Lauren si uvedomila, že už nedokáže svojim kamarátkam pomôcť. V obave, že sa vrah môže každú chvíľu vrátiť, z domu opäť ušla. Nasadla do auta, trasúcimi sa rukami vytiahla mobilný telefón a zavolala na tiesňovú linku 911.
Na miesto dorazil policajt, ktorý práve hliadkoval neďaleko. Prišiel však neskoro.
Adriane Insogna aj Leslie Ann Mazzara svojim zraneniam podľahli.
Po prvotnej obhliadke domu vyšetrovatelia dospeli k desivému záveru. Páchateľ sa dovnútra dostal cez okno, ktoré násilím otvoril. Potichu vyšiel na poschodie, kde na mladé ženy zaútočil s mimoriadnou brutalitou a opakovane ich bodal.
Záhadou však zostávalo, prečo vôbec neprehľadal prízemie domu. Lauren tak pravdepodobne unikla smrti len vďaka tomu, že vrah zišiel späť tou istou cestou, ktorou prišiel. Pri úteku rozbil zvyšnú sklenenú výplň okna a na mieste zanechal niečo mimoriadne cenné – vlastnú krv.
Rozbehlo sa rozsiahle vyšetrovanie. Polícia okamžite vytvorila špeciálny vyšetrovací tím, do ktorého sa zapojili príslušníci diaľničnej polície, okresného šerifského úradu aj policajti z okolitých miest.
Viac než dvadsať policajtov prehľadávalo celé okolie v nádeji, že narazia na podozrivú osobu alebo nájdu vražednú zbraň. Ani jedno sa im však počas tej noci nepodarilo. Jedinou istotou bolo, že vrah z miesta činu neodišiel bez stopy – krv, ktorú po sebe zanechal, sa mala stať jedným z najdôležitejších dôkazov celého prípadu.
Pokojné údolie v šoku
Správa o brutálnej dvojnásobnej vražde sa 1. novembra 2004 objavila na titulných stranách novín a okamžite šokovala celé Napa Valley.
Tento región v severnej Kalifornii bol známy najmä svojimi vinicami, luxusnými vinárstvami, špičkovými reštauráciami a nádhernou prírodou. Každý rok sem prichádzali milióny turistov z celého sveta. Bola to oblasť, ktorú si ľudia spájali s oddychom, pokojom a dobrým vínom – nie s brutálnymi vraždami.
Aj štvrť Westside, kde sa útok odohral, patrila medzi najbezpečnejšie časti mesta. Miestni obyvatelia neverili, že niečo také sa mohlo stať práve tam.
Do vyšetrovania sa preto už v prvých dňoch zapojilo aj Federal Bureau of Investigation (FBI), ktoré malo pomôcť s analýzou dôkazov. Miestni predstavitelia zároveň vypísali odmenu 100 000 dolárov za informácie vedúce k zadržaniu a usvedčeniu vraha.
Polícia zorganizovala stretnutia s obyvateľmi, aby zmiernila narastajúcu paniku. Vyšetrovatelia totiž verili, že útok nebol náhodný. Predpokladali, že páchateľ poznal jednu alebo obe obete.
Náčelník polície Jeff Troendly preto vyzval verejnosť, aby si všímala každého, kto sa po vražde správa nezvyčajne – objavili sa uňho čerstvé poranenia, náhle prestal chodiť do práce, bez vysvetlenia odišiel na dovolenku, vyhýbal sa spoločenským udalostiam alebo pôsobil nezvyčajne nervózne.
Nikto však netušil tú najdesivejšiu skutočnosť.
Muž, po ktorom polícia pátrala, sa v tom čase pohyboval priamo medzi nimi.
Objavoval sa na stretnutiach, zapaľoval sviečky na pamiatku obetí a utešoval ich rodiny. Stál len pár krokov od ľudí, ktorí smútili za zavraždenými ženami.
A nikto ho ani len nepodozrieval.
Hľadanie vraha sa začína
Keďže ani Adriane, ani Leslie nemali známych nepriateľov a vyšetrovatelia nemali žiadnu jednoznačnú stopu, rozhodli sa zamerať na to najdôležitejšie – samotné obete.
V kriminalistike sa tento proces nazýva viktimológia. Ide o detailné skúmanie života obete s cieľom zistiť, prečo sa práve ona stala terčom útoku.
Vyšetrovatelia preverujú doslova všetko – rodinné vzťahy, zamestnanie, partnerský život, okruh priateľov, finančnú situáciu, prípadné konflikty, závislosti či kontakty z minulosti. Niekedy totiž práve zdanlivo bezvýznamný detail odhalí spojenie, ktoré dovedie políciu až k vrahovi.
Súčasťou vyšetrovania je aj vytvorenie presnej časovej osi posledných dní alebo týždňov života obete. Detektívi sa snažia zistiť, koho stretla, kde sa pohybovala, s kým telefonovala alebo či si nevšimla niekoho podozrivého.
Preto vypočúvajú priateľov, rodinu, kolegov aj náhodných svedkov. Každý rozhovor môže priniesť nov dielik skladačky. Dôležitým zdrojom informácií bývajú aj osobné denníky, listy, hlasové správy, e-maily či iná komunikácia. Ak sa obeť niekoho bála alebo sa krátko pred smrťou zoznámila s novým človekom, práve tam sa môže skrývaťodpoveď.
Takéto vyšetrovanie je mimoriadne zdĺhavé a náročné. Jeho úspech závisí nielen od práce kriminalistov, ale aj od toho, koľko informácií dokáže poskytnúť rodina a blízki. Každá chýbajúca spomienka, každé zamlčané stretnutie či zabudnutý detail môže znamenať, že identita vraha zostane ešte dlho ukrytá v tieni.
V tomto prípade mali vyšetrovatelia jednu významnú výhodu – z krvi, ktorú vrah zanechal na mieste činu, sa podarilo získať DNA profil. Ten sa následne mohol porovnávať s každým, kto sa počas vyšetrovania ocitol v okruhu podozrivých.
Hoci je takéto porovnávanie často zdĺhavé, najmä ak obeť poznala veľké množstvo ľudí, dokáže priniesť dva výsledky – buď páchateľa priamo usvedčí, alebo ho prinúti urobiť osudovú chybu zo strachu, že bude odhalený.
História kriminalistiky pozná aj prípad, keď sa pri vôbec prvom vyšetrovaní vraždy s využitím DNA skutočný vrah pokúsil o zúfalý trik. Presvedčil svojho kolegu, aby namiesto neho poskytol polícii vzorku krvi. Keď vyšetrovatelia podvod odhalili, okamžite sa stal hlavným podozrivým. Následná analýza DNA potvrdila, že práve on bol hľadaným vrahom.
Aj v prípade vraždy v Napa Valley však platilo, že skôr než bolo možné začať vylučovať podozrivých pomocou DNA, museli kriminalisti čo najdôkladnejšie spoznať životy samotných obetí.
Leslie Ann Mazzara vyrastala na farme v štáte Južná Karolína, kde ju ako slobodná matka vychovávala jej mama spolu s dvoma staršími nevlastnými bratmi. Už od mladosti bola ambiciózna a snívala o veľkých veciach. Jedným z jej úspechov bolo víťazstvo v súťaži krásy Miss Williamston, ktoré jej dodalo sebavedomie a otvorilo dvere k novým príležitostiam.
Napriek rôznym plánom ju neustále priťahovalo kalifornské Wine country - Napa Valley. Keď sa jej mama presťahovala do oblasti Berkeley, Leslie cítila, že nastal správny čas, aby začal jej nový život.
V roku 2004 získala prácu ako správca domu a aj ako obchodná zástupkyňa na vinárskom panstve režiséra Francis Ford Coppola.
Každý deň prichádzala do kontaktu s významnými hosťami a celebritami, čo si nesmierne užívala. Verila, že raz si ju niekto všimne a otvorí jej dvere do sveta šoubiznisu.
V čase svojej smrti chodila s dvoma mužmi a počas siedmich mesiacov, ktoré prežila v Napa Valley, sa stretávala aj s ďalšími. Priatelia ju opisovali ako príťažlivú, charizmatickú a sebavedomú mladú ženu, ktorá vedela upútať pozornosť. Nebolo výnimočné, že sa o jej priazeň uchádzalo viacero mužov naraz – niektorí jej kupovali drahé darčeky a robili všetko pre to, aby si získali jej náklonnosť.
Práve jej spoločenský život sa preto stal jednou z prvých oblastí, na ktoré sa vyšetrovatelia pri pátraní po vrahovi zamerali.
Po príchode do Napa Valley si Leslie našla izbu v prenajatom dome, ktorý zdieľala s Adriane a Lauren. Dom sa stal ich spoločným útočiskom – miestom, kde plánovali budúcnosť, budovali kariéru a užívali si život. Netušili však, že sa raz stane miestom brutálneho zločinu.
Na rozdiel od Leslie bola Adriane Insogna rodáčkou z Napa Valley. Priatelia ju opisovali ako spoločenskú, športovo založenú a usmievavú mladú ženu. Pracovala ako stavebná inžinierka v miestnom kanalizačnom podniku a v najbližších týždňoch sa tešila na cestu za svojou sestrou do Austrálie.
Vo svojom súkromnom živote však prežívala komplikované obdobie. Mala priateľa, s ktorým bol ich vzťah dlhodobo napätý. Práve preto sa po vražde okamžite ocitol medzi hlavnými podozrivými.
Napriek tomu sa vyšetrovatelia prikláňali k názoru, že skutočným cieľom útoku mohla byť skôr Leslie. Zatiaľ čo Adriane viedla pomerne pokojný život, Leslie bola veľmi spoločenská. Poznala veľa ľudí, často sa pohybovala medzi novými známymi a udržiavala kontakty s množstvom mužov. To výrazne rozšírilo okruh osôb, ktoré musela polícia preveriť.
Čoskoro sa začali objavovať aj rôzne špekulácie. Niektorí tvrdili, že ženy mali mať dlh za drogy, iní dokonca hovorili o vražde na objednávku či spojení s mafiou. Každý mal vlastnú teóriu, no žiadna nebola podložená dôkazmi.
Vyšetrovatelia preto postupovali systematicky. Najskôr preverovali mužov, ktorí obete dobre poznali. Ak by medzi nimi vraha nenašli, čakalo by ich oveľa náročnejšie pátranie po ľuďoch, ktorí sa s nimi mohli stretnúť len náhodne – na večierkoch, v baroch alebo počas práce.
Prvým mužom, ktorého polícia preverila, bol Christian, priateľ Adriane.
Býval len o ulicu ďalej od domu na Dorset Street. Len niekoľko hodín po vraždách zaklopalo na jeho dvere päťdetektívov, ktorí ho zobudili uprostred noci.
Ich prvá otázka bola jednoduchá:
„Máte doma nejakú zbraň?“
Christian odpovedal, že áno.
Policajtom ukázal nôž, ktorý vlastnil. Vyšetrovatelia ho okamžite zaistili ako dôkaz. Okrem toho odobrali posteľnú bielizeň, oblečenie, ktoré mal oblečené v deň vraždy, aj vzorku jeho krvi na porovnanie s DNA nájdenou na mieste činu.
Následne ho odviezli na policajnú stanicu, kde ho čakal niekoľko hodinový výsluch. Bol prvým z mnohých podozrivých, ktorých vyšetrovanie malo preveriť.
Christian pôsobil správou o vražde úprimne otrasený. Počas výsluchu otvorene priznal, že Adriane videl ešte večer pred útokom. Po rozdávaní halloweenskych sladkostí sa u neho zastavila na krátku návštevu. Podľa jeho slov odišla približne okolo desiatej večer späť domov.
Vyšetrovateľom sa tiež priznal, že ich vzťah v poslednom období prechádzal krízou. Často sa hádali a ich predstavy o budúcnosti sa čoraz viac rozchádzali.
Adriane túžila po vážnejšom vzťahu a väčšom záväzku. Christian však nebol pripravený posunúť ich vzťah na ďalšiu úroveň. Krátko pred vraždou mu navyše povedala, že spoznala iného muža. Hoci ho to zasiahlo, pochopil to ako jasný odkaz – ak jej nedokáže ponúknuť budúcnosť, nájde si niekoho, kto to urobí.
Priznal, že bol na Adriane občas nahnevaný. Jednu vec však opakoval neustále.
„Nikdy som žene neublížil. A už vôbec by som neublížil Adriane.“
Pre políciu bol napriek tomu jedným z hlavných podozrivých. Mal motív v podobe problémového vzťahu a ako jej priateľ patril medzi prvých ľudí, ktorých bolo potrebné preveriť.
Rozhodujúci dôkaz však prišiel z laboratória.
Vzorka Christianovej krvi sa nezhodovala s DNA, ktorú vyšetrovatelia našli na mieste činu.
Navyše sa nenašiel žiadny ďalší dôkaz, ktorý by ho spájal s brutálnou dvojnásobnou vraždou.
Christian bol preto zo zoznamu podozrivých definitívne vyradený a vyšetrovanie sa opäť ocitlo na úplnom začiatku.
V čase, keď sa tragédia odohrala, bola Adrianina mama na opačnom konci sveta. Navštívila svoju druhú dcéru v Austrálii a správa o brutálnej vražde ju zastihla tisíce kilometrov od domova. Nedokázala uveriť tomu, čo počula, a okamžite sa vydala späť do Kalifornie.
O to bolestivejšie to pre ňu bolo, že Adriane už raz smrti unikla.
Približne desať rokov pred vraždou prežila mimoriadne vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej jej lekári dávali len malú nádej na úplné zotavenie. Adriane však boj nevzdala. Vďaka obrovskej vôli a odhodlaniu sa dokázala postaviť späť na nohy. Jej vytrvalosť bola natoľko výnimočná, že za ňu získala štipendium na California Polytechnic State University, kde úspešne vyštudovala.
Jej mama bola presvedčená, že nad dcérou celý život drží ochrannú ruku šťastena.
Netušila, že osud jej tentoraz už druhú šancu nedá.
Jednou z Adrianiných najbližších priateliek bola Lily Prudhomme. Trávili spolu veľa času, plánovali spoločnú cestu do Austrálie a Adriane sa jej často zdôverovala so svojimi problémami vo vzťahu. Lily, ktorá bola zasnúbená s partnerom, s ktorým žila už osem rokov, bola pre ňu človekom, ktorému bezvýhradne dôverovala.
Po vražde len ťažko niesla, že polícia stále nemá páchateľa.
„Niekto predsa musí niečo vedieť,“ opakovala.
Bola presvedčená, že človek schopný spáchať takýto zločin musel po útoku pôsobiť inak než zvyčajne. Dúfala aspoň v jedno – že sa Adriane počas zúfalého boja dokázala ubrániť natoľko, že svojho útočníka zranila.
Medzitým kriminalisti pokračovali v detailnej analýze miesta činu. Každá krvná stopa, každý odtlačok a každý pohybobetí vytváral obraz udalostí, ktoré sa v dome odohrali.
Analýza rozstreku krvi naznačila, že Leslie bola napadnutá ako prvá.
Táto skutočnosť podporovala teóriu, že práve ona bola hlavným cieľom vraha. Adriane sa podľa všetkého ocitla na nesprávnom mieste v nesprávnom čase.
Vyšetrovatelia zároveň zistili, že Leslie sa po útoku takmer nestihla brániť ani utiecť. Všetko nasvedčovalo tomu, že zostala len niekoľko krokov od svojej postele, kde ju vrah prekvapil a zaútočil s desivou rýchlosťou.
Čo dokáže prezradiť krv?
Na mieste brutálneho zločinu krv nerozpráva slovami. Rozpráva svojimi stopami.
Pre skúsených kriminalistov predstavujú krvné škvrny jedny z najcennejších dôkazov. Ich analýza je kombináciou exaktnej vedy, dlhoročných skúseností a schopnosti správne interpretovať každý detail.
Krv sa totiž správa podľa fyzikálnych zákonov. Keď je ľudské telo zasiahnuté násilím, spôsob, akým sa krv rozprskne, vytvorí jedinečný obraz udalostí.
Veľkosť kvapiek, ich tvar, smer letu, uhol dopadu či miesto, kde dopadnú, dokážu vyšetrovateľom prezradiť prekvapivé množstvo informácií.
Zo samotných krvavých stôp možno určiť silu útoku, odhadnúť typ použitej zbrane a v mnohých prípadoch dokonca zistiť, koľko ľudí bolo počas útoku prítomných.
Platí pritom jednoduché pravidlo – čím väčšia sila pôsobila na telo, tým menšie bývajú kvapôčky krvi rozptýlené po okolí. Väčšie kvapky dopadnú ďalej, no napokon ich vždy ovplyvní gravitácia, ktorá ich stiahne k zemi alebo na najbližší povrch.
Práve preto dokážu odborníci z krvavých stôp zrekonštruovať priebeh útoku takmer krok za krokom. Vedia určiť, kdestála obeť, odkiaľ útočil páchateľ, ako sa počas zápasu pohybovali a na ktorých miestach došlo k jednotlivým zraneniam.
Takáto rekonštrukcia následne pomáha pri hľadaní ďalších dôkazov – od odtlačkov prstov cez vlákna oblečenia až po stopy obuvi či vlasov. Zároveň umožňuje overiť, či výpoveď svedka alebo podozrivého skutočne zodpovedá tomu, čo sa na mieste činu odohralo.
Dôležitý je dokonca aj samotný tvar krvnej škvrny. Ten môže prezradiť smer, ktorým krv letela, aj uhol, pod akým dopadla na stenu či podlahu. Ak vyšetrovatelia analyzujú viacero takýchto stôp a využijú matematické výpočty, dokážu vytvoriť trojrozmerný model miesta, z ktorého krv vyšla.
Inými slovami – aj keď vrah mlčí, krv často rozpovie celý príbeh za neho.
Analýza krvavých stôp na mieste činu odhalila desivý priebeh udalostí.
V dome sa počas útoku nachádzal jeden útočník a dve obete.
Počas zápasu krvácali všetci traja – vrah aj obe ženy. Vďaka rozlíšeniu jednotlivých DNA profilov dokázali kriminalisti presne určiť, kde bol každý z nich zranený a ako sa následne po dome pohyboval.
Všetko nasvedčovalo tomu, že Leslie sa stala prvou obeťou.
Útok ju zasiahol priamo v spánku, takže nemala takmer žiadnu šancu brániť sa. Jej telo našli tvárou nadol pri posteli, na kope oblečenia.
Úplne iný obraz ponúkali stopy patriace Adriane.
Vyzeralo to, že sa vrahovi postavila tvárou v tvár.
Kriminalisti sa domnievali, že sa pokúsila zachrániť svoju kamarátku a s útočníkom zviedla zúfalý boj. Až napokon sa jej pravdepodobne podarilo donútiť ho k úteku, no sama utrpela smrteľné zranenia.
Tomu zodpovedali aj ďalšie dôkazy. Na Adrianiných rukách našli množstvo obranných poranení a podliatin – typických zranení, ktoré vznikajú pri snahe odvrátiť útok nožom alebo sa brániť holými rukami.
Medzitým zostávala Lauren, jediná priama svedkyňa celej tragédie, v neustálom strachu. Keďže vraha sa dlhé týždne nepodarilo vypátrať, bála sa, že sa môže kedykoľvek vrátiť.
Napriek tomu sa rozhodla urobiť všetko pre to, aby pomohla polícii.
Súhlasila s vystúpením v televíznom programe America's Most Wanted, kde po prvý raz verejne porozprávala o hrôzach, ktoré počas halloweenskej noci prežila.
Objavila sa aj v ďalších reláciách, no požiadala, aby jej tvár zostala skrytá.
Dúfala, že jej výpoveď niekomu osvieži spomienky. Možno si niekto spomenie na podozrivého muža, zvláštne správanie alebo detail, ktorý sa dovtedy zdal nepodstatný.
Niekedy totiž stačí jediná spomienka, aby sa celé vyšetrovanie pohlo správnym smerom.
Vyšetrovanie sa dostáva do slepej uličky
S pribúdajúcimi týždňami sa nádej na rýchle vyriešenie prípadu začala pomaly vytrácať.
Jedna stopa za druhou viedla do slepej uličky a vyšetrovatelia sa čoraz viac obávali, že vražda dvoch mladých žien zostane nevyriešená.
Laboratórne analýzy však priniesli niekoľko dôležitých zistení.
DNA získaná z krvi, ktorú vrah zanechal na mieste činu, potvrdila, že páchateľom bol muž európskeho pôvodu.
Kriminalisti zároveň pred domom objavili niekoľko ohorkov cigariet. Išlo o značku Camel Turkish Gold – v tom čase pomerne novú a nie veľmi rozšírenú na trhu. Práve preto sa vyšetrovatelia domnievali, že by mohla byť cennou stopou. Ak by neskôr identifikovali podozrivého fajčiara tejto značky, mohli by jeho DNA jednoducho porovnať so stopami nájdenými na cigaretových filtroch.
Po analýze prišlo ďalšie významné odhalenie.
DNA zo slín na ohorkoch sa presne zhodovala s DNA z krvi, ktorú páchateľ zanechal vo vnútri domu.
Nebolo teda pochýb, že cigarety patrili samotnému vrahovi.
Napriek tomu sa polícia rozhodla tieto informácie pred verejnosťou zatajiť. Médiám neprezradila ani značku cigariet, ani fakt, že z nich získala DNA páchateľa.
Toto rozhodnutie sa neskôr stalo predmetom ostrej kritiky. Mnohí odborníci sa domnievali, že keby polícia tieto detaily zverejnila skôr, niekto mohol vraha okamžite spoznať. Vyšetrovanie mohlo napredovať oveľa rýchlejšie a rodiny obetí si možno ušetrili mesiace bolestivej neistoty.
Prelom vo vyšetrovaní
Vyšetrovanie naberalo obrovské rozmery.
Počas jediného roka kriminalisti vykonali viac než 1 300 výsluchovv ôsmich amerických štátoch. Rozprávali sa s rodinou, priateľmi, známymi obetí aj s obyvateľmi okolia v nádeji, že niekto poskytne detail, ktorý by ich priviedol k vrahovi.
Zároveň dobrovoľne odobrali 218 biologických vzoriek DNA mužom, ktorí boli s obeťami v akomkoľvek kontakte. Každá nová vzorka predstavovala ďalšiu možnosť, že sa DNA z miesta činu konečne s niekým zhoduje.
Mesiace však plynuli a prípad zostával bez odpovede.
Až takmer rok po vraždách sa polícia rozhodla zverejniť viac informácií. Médiám oznámila, že podľa všetkého išlo o silného fajčiara, ktorý pred útokom čakal pred domom na vhodný okamih. Po prvýkrát prezradila aj značku cigariet – Camel Turkish Gold.
Práve tento detail spustil nečakaný zlom.
Lauren si okamžite spomenula na jedného človeka.
Eric Copple, manžel Adrianinej najlepšej kamarátky Lily, bol fajčiar. Navyše vedela, že dom navštívil minimálne raz, takže mal možnosť spoznať jeho dispozíciu aj obyvateľky.
Bez váhania kontaktovala políciu.
Detektívi sa následne pokúšali spojiť s Ericom aj jeho manželkou. Telefonovali im opakovane, no nikto neodpovedal. Uplynul celý mesiac a vyšetrovatelia stále nemali možnosť s ním hovoriť ani získať jeho vzorku DNA.
Potom prišiel september.
V utorok večer sa 26-ročný Eric Copple napokon dostavil na policajnú stanicu. Prišiel v sprievode svojich rodičov a manželky. Nasledoval takmer päťhodinový výsluch.
Keď sa skončil, detektívi oznámili médiám šokujúcu správu.
Počas rozhovoru mal Eric uviesť viacero výrokov, ktoré podľa nich pôsobili takmer ako priznanie.
Krátko nato bol obvinený z dvoch vrážd prvého stupňa. Obžaloba zároveň obsahovala priťažujúce okolnosti – obe vraždy boli spáchané v rovnakom časovom období a vražednou zbraňou bol nôž. Práve tieto okolnosti znamenali, že Ericovi Copplovi hrozil trest smrti.
Muž ktorého si nikto nevšímal
Po Ericovom zatknutí sa novinári okamžite pustili do pátrania po jeho minulosti. Čoskoro vyšlo najavo, že spojenie medzi ním a obeťami bolo oveľa bližšie, než si vyšetrovatelia spočiatku uvedomovali.
Eric Copple kedysi pracoval v inžinierskej firme v meste Napa. Medzi jej klientov patril aj Napa Sanitation District, kde už tri roky pracovala Adriane Insogna. Hoci Eric z firmy odišiel približne rok pred vraždami, kontakt s Adriane úplne neprerušil.
Dôvod bol jednoduchý.
Jeho vtedajšia snúbenica Lily Prudhomme bola Adrianinou najlepšou kamarátkou.
Eric sa preto pohyboval v ich blízkosti častejšie, než sa spočiatku zdalo. Dokonca bol prítomný aj v deň, keď si Adriane s Lauren prvýkrát prenajali dom na Dorset Street. Poznal jeho dispozíciu, vedel, kto v ňom býva, a nebol pre obyvateľky domu cudzím človekom.
Ironické bolo aj niečo iné.
Firma, v ktorej kedysi pracoval, po vraždách prispela finančne do fondu odmeny za dolapenie vraha a podporila aj vznik štipendia na pamiatku zavraždených mladých žien.
Ericovo meno sa síce počas vyšetrovania objavilo medzi osobami, ktoré polícia preverovala, no nikdy nebol považovaný za vážneho podozrivého. Vyšetrovatelia od neho dokonca spočiatku neodobrali ani vzorku DNA.
Práve tento prehliadnutý detail neskôr vyvolal otázku, či sa prípad nemohol vyriešiť oveľa skôr.
Šok, ktorý nikto nečakal
Len tri mesiace po brutálnych vraždách sa Lily Prudhomme vydala za Erica Coppla.
Na svadbe nechýbala ani Adrianina mama. Počas obradu dokonca čítala úryvky z Biblie na pamiatku svojej zavraždenej dcéry. V tej chvíli netušila, že muž stojaci pri oltári sa o niekoľko mesiacov ocitne v putách ako hlavný podozrivý z jej vraždy.
Keď sa dozvedela o Ericovom zatknutí, zostala v úplnom šoku.
„Nikdy som nemala pocit, že je nebezpečný. Nikdy som z neho necítila nič zlovestné.“
Nie všetci však mali na Erica rovnaký názor.
Niektorí jeho známi ho opisovali ako nepriateľského, bezohľadného a uzavretého človeka. Jeden zo susedov ho dokonca označil za „čudáka“.
Na jednej veci sa však zhodovali všetci.
Eric bol silný fajčiar.
A fajčil presne tú značku cigariet – Camel Turkish Gold –, po ktorej polícia pátrala od samého začiatku vyšetrovania.
Dňa 14. októbra predstúpil Eric Copple pred Napa County Superior Court, kde čelil obvineniu z dvojnásobnej vraždy.
Pred súdom vyhlásil, že je nevinný.
Za obhajcu mu bol pridelený verejný obhajca Ralph Abernathy, zatiaľ čo okresný prokurátor Gary Lieberstein uviedol, že je ešte priskoro rozhodovať o tom, či bude prokuratúra žiadať uloženie trestu smrti.
Súd rozhodol, že Eric zostane vo väzbe bez možnosti prepustenia na kauciu.
Predbežné pojednávanie bolo naplánované na november, no jeho termín sa neskôr opakovane odkladal, čo vyvolávalo čoraz väčšiu frustráciu verejnosti aj rodín obetí.
Napriek zatknutiu polícia stále odmietala prezradiť, aký motív mohol za vraždami stáť.
Vyšetrovatelia potvrdili len jednu novú informáciu – podľa ich zistení práve Ericova rodina naliehala na to, aby sa polícii napokon prihlásil sám.
Priznanie, ktoré všetko zmenilo
Keď Ericovi začali na záznamníku pribúdať telefonáty od vyšetrovateľov, pochopil, že polícia sa konečne dostala na jeho stopu.
Podľa vyšetrovateľov následne napísal list na rozlúčku, v ktorom sa k vraždám priznal. List našiel jeho brat. Eric v ňom mal naznačiť, že jedným z dôvodov jeho konania bola žiarlivosť na blízke priateľstvo medzi Adriane a jeho manželkou Lily.
Práve Ericov brat ho nakoniec presvedčil, aby prestal utekať pred realitou a išiel vypovedať na políciu. Keď sa Eric dostavil na policajnú stanicu, brat odovzdal detektívom aj list, ktorý po sebe zanechal.
Podľa denníka San Francisco Chronicle pôsobil Eric počas výsluchu utiahnuto, zlomeno a úplne bez energie.
Vyšetrovatelia zároveň dospeli k záveru, že Lily o jeho činoch vôbec netušila. Žena, ktorá po vražde opakovane tvrdila, že vraha určite niekto z jeho okolia spozná podľa správania, netušila, že celý čas žije po boku práve jeho. Polícia preto voči nej nevzniesla žiadne obvinenia.
Na otázku, prečo Eric dve mladé ženy zavraždil, odpovedal okresný prokurátor stručne:
„Stále sa snažíme pochopiť, čo viedlo k tejto tragédii. Motív síce ľudí zaujíma, no z právneho hľadiska nie je podmienkou na preukázanie viny. Niekedy ľudia urobia nepredstaviteľné veci a nikdy sa nedozvieme prečo.“
Rekonštrukcia osudnej noci
Predbežné pojednávanie sa napokon začalo až v polovici mája 2006.
Na súde opäť vypovedala Lauren, jediná očitá svedkyňa útoku. Ešte raz musela opísať hrôzy halloweenskej noci, ktoré ju prenasledovali už takmer dva roky.
Následne predstúpil pred súd detektív Todd Schulman, ktorý vysvetlil, ako vyšetrovatelia postupne skladali mozaiku dôkazov.
Porotcom opísal nález malej krvavej škvrny pri rozbitom okne aj dva ohorky cigariet objavené neďaleko domu. Práve tieto stopy sa neskôr ukázali ako rozhodujúce.
Po stovkách dobrovoľne odobratých vzoriek DNA sa vyšetrovanie napokon dostalo až k Ericovi Copplovi.
Počas výsluchu Eric priznal jednu zvláštnu vec.
Tvrdil, že vie, že ženy zabil, no na samotný útok si údajne nedokáže spomenúť.
Policajtom povedal, že v ten večer bol na večierku, kde vypil veľké množstvo alkoholu. Jeho snúbenica ho odviezla domov a podľa vlastných slov tam úplne „odpadol“.
Neskôr sa však zobudil.
Vyšiel do garáže, vzal si nôž a plastové sťahovacie pásky, sadol do auta a odviezol sa na Dorset Street – priamo k domu, v ktorom spali Adriane, Leslie a Lauren.
Práve tam sa začala jedna z najkrvavejších kapitol v histórii Napa Valley.
Počas výsluchu Eric tvrdil, že nevie vysvetliť, prečo si v tú noc vzal z garáže nôž ani plastové sťahovacie pásky. Rovnako vraj netušil, čo ho prinútilo sadnúť do auta a odviezť sa k domu na Dorset Street.
Spomínal si len na útržky udalostí.
Podľa jeho výpovede si pred domom zapálil cigaretu. Keď sa rozsvietilo bezpečnostné svetlo, vzal nôž a vypáčil ním okno. Potichu vošiel dovnútra a vyšiel na poschodie do izby, kde vedel, že spáva Adriane.
Tvrdil, že sa schoval do kopy oblečenia na podlahe.
Keď sa Adriane zobudila a rozsvietila svetlo, vraj ho prekvapila natoľko, že vyskočil na posteľ. Následne mal pocit, že ho ona alebo niekto iný udrel do tváre. Podľa jeho slov práve v tej chvíli opäť „stratil vedomie“.
Ďalšou spomienkou bol až zvuk prichádzajúci z vedľajšej izby.
Povedal, že tam vošiel, no tvrdil, že mal zatvorené oči a nepamätá si, že by na niekoho zaútočil.
Na udalosti, ktoré nasledovali, si údajne vôbec nespomínal.
Tvrdil len, že po útoku zahodil vražedný nôž a po návrate domov spálil svoje oblečenie na dvore vlastného domu, aby sa ho zbavil.
Po Ericovej výpovedi predstúpil pred súd zástupca okresného prokurátora Mark Boessenecker, ktorý predstavil dôkazy, proti ktorým už neexistovalo rozumné vysvetlenie.
DNA z krvi nájdenej pri rozbitom okne sa presne zhodovala s DNA zo slín na ohorkoch cigariet nájdených pred domom. Rovnaký genetický profil kriminalisti objavili aj na plastových sťahovacích páskach, ktoré mal Eric pri sebe.
To však nebolo všetko.
Jeho krv sa našla aj na stene domu a dokonca na žalúziách pri okne, cez ktoré z miesta činu utekal.
Každý nový dôkaz vytváral rovnaký záver.
Eric Copple sa na mieste činu nenachádzal náhodou.
Forenzné dôkazy ho s brutálnou dvojnásobnou vraždou spájali tak presvedčivo, že ich už nebolo možné spochybniť.
Obrana: psychická choroba alebo premyslená vražda?
Ericovi obhajcovia nespochybňovali najzásadnejšie dôkazy. Nezapierali, že DNA patrila ich klientovi, ani to, že sa v osudnú noc nachádzal na mieste činu.
Ich obrana sa sústredila na niečo úplne iné.
Tvrdili, že Eric v čase vraždy trpel vážnymi psychickými problémami. Podľa nich bol depresívny, mal sklony k samovražedným myšlienkam a údajná strata pamäti po útoku mohla naznačovať zníženú príčetnosť. Práve na tomto základe sa snažili dosiahnuť miernejší trest.
Prokuratúra však s touto verziou rozhodne nesúhlasila.
Zástupca okresného prokurátora Mark Boessenecker upozornil, že fyzické dôkazy hovoria úplne iný príbeh.
Podľa neho nešlo o opitého muža, ktorý náhodou vošiel do cudzieho domu.
Naopak.
Eric si so sebou priniesol nôž aj plastové sťahovacie pásky, pred domom čakal a fajčil, následne násilím rozbil okno, vošiel dovnútra a po vraždách sa systematicky zbavil dôkazov – zahodil vražednú zbraň a doma spálil svoje oblečenie.
To všetko podľa obžaloby dokazovalo jediné.
Útok bol premyslený.
Nie náhodný.
Obe strany si zároveň uvedomovali, že ich čaká zdĺhavý a mimoriadne nákladný súdny proces.
Ericovi právnici preto začali rokovať s rodinami obetí. Po sérii stretnutí sa podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá mala pozostalých ušetriť ďalších mesiacov bolesti, výpovedí a neustáleho vracania sa k tragédii.
Nie všetci príbuzní boli s výsledkom spokojní. Mnohí mali pocit, že spravodlivosť nebude úplne naplnená. Zároveň však nechceli znovu prežívať utrpenie, ktoré ich sprevádzalo už viac než dva roky.
6. decembra 2006 predstúpil Eric Copple pred súd oblečený v bielej košeli, čiernom obleku a čiernej kravate.
Pred sudcom sa priznal k vražde Leslie Ann Mazzarovej aj Adriane Insognovej.
Na základe dohody o vine a treste bol odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Zároveň sa vzdal práva podať odvolanie na všetkých stupňoch súdneho konania a zaviazal sa, že o prípade nikdy nebude hovoriť s médiami. Ak by túto dohodu porušil, prípad by sa mohol znovu otvoriť.
V takom prípade by mu opäť hrozil trest smrti a zároveň by mohol niesť finančnú zodpovednosť vo výške 10 miliónov dolárov ako odškodnenie rodinám obetí a pamätným fondom.
Počas pojednávania Eric priznal, že v osudnú noc čakal pred domom, násilím sa dostal dovnútra pomocou noža, ktorým rozbil okno, a následne dobodal na smrť obe mladé ženy.
A predsa zostala jedna otázka nezodpovedaná.
Prečo?
Okrem zmienky v údajnom liste na rozlúčku, v ktorom mal naznačiť žiarlivosť na vzťah medzi Adriane a svojou manželkou Lily, sa nikdy nepodarilo odhaliť skutočný motív jeho konania.
Obsah listu nebol nikdy zverejnený.
Dodnes tak zostáva jednou z najväčších záhad tohto prípadu, prečo sa pokojný halloweensky večer v Napa Valley zmenil na tragédiu, ktorá navždy poznačila životy mnohých ľudí.
A tým sa končí prípad jednej z najšokujúcejších dvojnásobných vrážd, aké kedy otriasli pokojným Wine Country - Napa Valley. Hoci bol Eric Copple usvedčený a odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, jedna otázka zostáva dodnes nezodpovedaná – PREČO TO UROBIL?
Práve táto absencia jasného motívu robí celý prípad ešte desivejším.
Niekedy totiž nie sú najväčším strašiakom krvavé stopy či vražedná zbraň, ale vedomie, že človek, ktorého ste poznali, ktorému ste podali ruku alebo sedeli vedľa neho pri stole, môže skrývať temnotu, ktorú si nikto nevie predstaviť.
Prípad Adriane Insognovej a Leslie Ann Mazzarovej je smutnou pripomienkou toho, že zlo si nevyberá miesto ani čas. Dokáže preniknúť aj do tých najpokojnejších štvrtí a zmeniť obyčajný večer na tragédiu, na ktorú sa nikdy nezabúda.
Ak sa vám tento článok páčil, nezabudnite ma sledovať, kde spoločne odhaľujeme skutočné kriminálne prípady, temné príbehy a udalosti, ktoré navždy zmenili životy mnohých ľudí.
A pamätajte... niekedy tie najdesivejšie príšery nenosia masku. Niekedy sa usmievajú, zdravia vás na ulici a pôsobia úplne obyčajne.
