Štátne budovy či ruiny? Začnime nanovo

Kvalita budov štátnych inštitúcií je u nás katastrofálne nízka. Prečo sme sa dostali do tohto stavu a ako z toho von?

Štátne budovy či ruiny? Začnime nanovo
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Kedy ste naposledy boli na úrade a povedali si: „Wow, to sú pekné priestory, tu sa cítim dobre a istotne sa tu dobre pracuje aj úradníčkam a úradníkom.“ To asi nikdy a ak áno, tak to musela byť veľká náhoda, alebo ste neboli na Slovensku.

Preto so mnou asi každý bude súhlasiť, keď poviem, že kvalita budov a kancelárskych priestorov štátnych inštitúcií je u nás katastrofálne nízka. A to aj napriek tomu, že je dôležitou súčasťou napredovania každej krajiny. Ako krajina však, aj v tomto, značne zaostávame. Prečo sme sa dostali do tohto stavu?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Budova Finančnej správy Slovenskej republiky
Budova Finančnej správy Slovenskej republiky 
  • ALFOU A OMEGOU JE DATABÁZA, NA SLOVENSKU JU VŠAK NEMÁME

Za najzakladenejší dôvod súčasného stavu by som označil fakt, že nám chýba funkčná databáza štátnych nehnuteľností. Teda taká databáza, ktorá má aj nejakú základnú výpovednú hodnotu. Na Slovensku v podstate teda nevieme ani len to, aké budovy vlastníme a aké si prenajímame.

Logicky tak ani len netušíme, aké sú základné parametre týchto budov. Avšak, ak sa chceme niekam posunúť, mali by sme vedieť, čo vlastníme, o aký typ nehnuteľnosti ide, aké sú jej parametre, aká je efektivita jej hospodárenia, v akom je štandarde, čo máme prenajaté a čo vo vlastníctve. A to nehovorím o ďalších aspektoch, vedel by som ich ešte dlho vymenúvať.

SkryťVypnúť reklamu

Kde je problém a prečo databázu nemáme? Stále máme tendenciu vymýšľať niečo nové, vyvíjať vlastný software či riešenia šité na mieru práve pre Slovensko za pomoci lokálnych firiem. Ale takých, ktoré nemajú skúsenosti.

Ako odborník na nehnuteľnosti tomu nerozumiem. Prečo chceme vyvíjať nové riešenia, keď už existujú, sú overené a v praxi výborne fungujú vo viacerých krajinách? Navyše, ak začneme využívať už existujúcu overenú databázu, naša krajina ušetrí čas, ale aj tučný balík peňazí.

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 
  • NEMÁME KNOW-HOW ANI ODBORNÍKOV NA NEHNUTEĽNOSTI V ŠTÁTNEJ SPRÁVE

Ak by sme mali dáta, čo s nimi? Tu narážame na ďalší problém. Štátna správa nemá v radoch svojich zamestnancov/odborníkov na výstavbu, projektový manažment ani ďalšie potrebné oblasti, aby sa dokázala na základe dát správne rozhodovať.

SkryťVypnúť reklamu

Chýba jej teda know-how. Ukážkou toho je už len fakt, že na Slovensku sa, v podstate od roku 1990, toho veľa nepostavilo. Maximálne sme zrekonštruovali nejaký hrad, dokončili Slovenskú národnú operu či predražili opravu Slovenskej národnej galérie. Keby sme mali v štátnej správe potrebných odborníkov, predpokladám, že zoznam dokončených projektov by bol omnoho dlhší.

  • CHÝBA AJ CENTRÁLNA OBSTARÁVACIA AGENTÚRA, KTORÁ JE V INÝCH KRAJINÁCH NORMÁLOM

Do tretice, nemáme ani tzv. Centrálnu obstarávaciu agentúru či akúsi štátnu „realitku“, ktorá je v iných krajinách prirodzenou samozrejmosťou. Jej agendou je pritom presne to, čo Slovensko potrebuje – obstarávanie služieb týkajúcich sa efektivity nehnuteľností pre všetky ministerstvá v krajine.

SkryťVypnúť reklamu

Pod palcom má tiež spomínané databázy, detailný prehľad hospodárenia budov, ich rekonštrukciu a mnoho ďalšieho. Stačí, keď sa pozrieme k susedom do Rakúska. Tu má toto všetko na starosti agentúra BIG, pričom vlastní väčšinu rakúskych štátnych budov. V praxi s nimi podniká ako štátny developer, a okrem toho ponúka služby aj pre súkromný sektor. Prečo si nevezmeme príklad aj my?

  • (NE)RIEŠENIE EUROFONDOV

Obnova verejných budov na Slovensku doteraz primárne závisela od eurofondov. Dostupnosť vysokých dotácií však eliminuje záujem o iné zdroje, čo, paradoxne, vedie k nízkemu tempu obnovy. Odhaduje sa, že v období rokov 2007 – 2013 sa verejné budovy obnovovali tempom iba okolo 1 % ročne.

Smutné je, že ani dodnes sa nič nezmenilo. Obnova sa obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia, absentuje kvalitné architektonické riešenie či opatrenia na kvalitu vnútorného prostredia.

V hlave mi teda vyskakujú otázky: Ako vieme riešiť problém kvality budov štátnych inštitúcií? A čo je najdôležitejšie, prečo je to na Slovensku problém a v iných krajinách sveta sa to dá?

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky 
  • AKO Z TOHO VON

V lete som sa mal tú česť zúčastniť podujatia Globsec a diskutovať s medzinárodnými hosťami, ktorí hľadajú riešenia na túto problematiku v iných krajinách. Dôležité je ale povedať hlavne to, že ich hľadajú veľmi efektívne a aj v praxi vidíme, ako výborne fungujú.

Prečo si z nich nemôžeme vziať príklad? Nakopnúť by nás predsa malo už len to, že v medzinárodnom porovnaní kvality štátnej správy dosahujeme skóre len 99 bodov. Držíme sa tak na chvoste rebríčka, pričom za nami je už len Srbsko, Chorvátsko, Bulharsko či Bosna a Hercegovina. Kde máme najväčšie medzery a aké kroky by sme mali ako krajina urobiť preto, aby sa tento stav zlepšil?

  • UPRACME SI TEDA ASPOŇ ZÁKLAD

Mám pocit, že naša krajina v tomto smere, žiaľ, nemá ani len víziu. V úplnom úvode by sme mali jednoducho vedieť kde sme dnes, a kde sa chceme dostať. A nemusíme pritom vymýšľať nič nové. A je jedno, či hovoríme o školách, nemocniciach, súdoch, väzniciach, ministerstvách či iných štátnych budovách.

V kvalitných, efektívnych a zdravých kancelárskych budovách majú zamestnanci 8 – 11 % vyššiu produktivitu práce a merateľne lepšie výsledky. V budovách sa spotrebuje až 40 % všetkej energie, pričom Slovensko je od dovozu energetických zdrojov takmer úplne závislé a patrí medzi energeticky najnáročnejšie ekonomiky v EÚ. Nemusíme si teda aktuálne vysvetľovať, prečo je energetická efektivita v súčasnosti absolútne kľúčová.

Všetko už niekto ale vymyslel: dizajn manuály, štandardy, databázy, systémy. A to pod rukami profi firiem či architektov. Nestrácajme teda čas, pozrime sa na fungujúce príklady z praxe a nechajme túto prácu na expertov.

Tomáš Hegedűš

Tomáš Hegedűš

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Som konateľom a výkonným riaditeľom poprednej svetovej realitno-poradenskej spoločnosti CBRE na Slovensku a členom manažmentu CBRE pre strednú a východnú Európu. Ako expert na biznis v oblasti komerčných nehnuteľností vediem v SR tím viac ako 200 profesionálov z oblasti nehnuteľností. Venujem sa komplexnej správe nehnuteľností a strategickému poradenstvu v oblasti ich predaja, prenájmu, správy a oceňovania, ale aj projektovému, stavebnému, portfóliovému, investičnému či development manažmentu a výskumu v tejto oblasti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

284 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu