Myslím, že mi každý dá za pravdu, že sa rok čo rok dostáva do situácie, že má problém rozhodnúť sa, ako strávi letnú dovolenku...rieši nekonečnú dilemu – kam, s kým, za koľko, na ako dlho, či k moru, alebo na hory, či relax aktívny, alebo radšej relax pasívny... a najnovšie aj neistota, kam vlastne ísť, aby to bola dovolenka bezpečná. Po tom, čo som pregooglil snáď všetky možno prímorské destinácie a prečítal tisíc všemožných recenzií, usúdil som, že ak by som väčšinou z nich riadil, môžem zostať rovno doma. A v tú chvíľu som si povedal: veď to vlastne nie je zlý nápad „zostať doma“, načo absolvovať tisíc kilometrov a potom dúfať, či bude more čisté, či bude dobrý hotel, dobrý animačný program, či, ak to preženiem, sa nebudem musieť báť vyjsť von z izby, z hotela, veď tých tisíc kilometrov môžem stráviť aj „doma“ A tak padlo rozhodnutie: Slovensko.
Myslím si totiž, že každý z nás by mal spoznať, aké máme prekrásne miesta tu, priamo pod nosom, lebo ruku na srdce: koľkokrát sme boli v Chorvásku, Turecku, či hocikde inde pri mori, ale kto z nás vie, kde sa nachádza takmer zaniknutý gejzír Sivá Brada, alebo taká Telgártska slučka? A tak slovo dalo slovo a pustil som sa do plánovania. Inšpirácii bolo dosť, veď nie som ani prvý, ani posledný, kto sa vybral naprieč nekonečne krásnym Slovenskom plným nepreskúmaných a mnohokrát žiaľ už aj zabudnutých miest, na ktoré, myslím, môžeme byť právom hrdí, a je smutné, že vďaka nečinnosti, a často krát aj činnosti nás ľudí, sa dostali do takého žalostného stavu. A pritom by stačilo zájsť pár kilometrov za hranice z každej strany a pozrieť si, ako sa treba starať o pamiatky, ako sa k nim treba správať, ako k nim pristupovať. Je smutné, že si nevieme uvedomiť, že ak by sa naša ekonomika viac zamerala na turizmus, a nielen na to, byť najlepší vo výrobe áut, prinieslo by to vznik veľkého počtu pracovný príležitostí, došlo by k rozvoju turistického ruchu, obnovili či vytvorili by sa krásne mesta. Aj keď po pravde, takéto miesta tu už sú, no žiaľ absolútne niesme schopní využiť ich potenciál. Kiež by aj iné miesta na Slovensku napredovali ako napr. Banská Štiavnica – verím, že každý, kto tu bol desiatky rokov dozadu a v tomto období sa sem vrátil, mi dá za pravdu, že mesto ožíva vďaka turizmu a rozumne využíva to, čo dostalo „do vienka“. Len verím, že bude napredovať rozumne, ohľaduplne, aby pod vplyvom davov turistov nestratila svoje čaro, svoju osobitosť, a nestala sa ďalším miestom, kde domáci radšej nejdú do centra, lebo kvôli skupinkám turistov a fotoaparátov už nemajú šancu v pokoji posedieť, podebatovať na lavičke, alebo len tak ticho sedieť a užívať si magickú silu tohto mesta, lebo aj rozvoj treba robiť s rozumom....
Škoda len, že rovnaký rozmach nezažívajú aj iné miesta na Slovensku, ba často krát nám rovno pred očami upadajú, chátrajú, zanikajú. Stačí sa pozrieť na úplný opak Štiavnice – kedysi veľmi nielen na Slovensku, ale aj vo svete známe kúpele Korytnica. Ak sem náhodou zablúdite, nebude sa stačiť diviť, čo ľudská ruka a divoké privatizačné 90te roky spôsobili. Keď budete prechádzať po areáli kúpeľov, budete mať pocit, že zastal čas, v čom Vás ešte viac podporí, keď pohľadom zavadíte o kalendár akcii na rok 2001, či rôzne platne, listy, dokumenty len tak voľne porozhadzované kade – tade. Tie pocity, ktoré zrazu mám, sú viac ako zmiešané. Na jednej strane pocit, akoby skutočne zastal čas, ale na strane druhej až neopísateľný smútok z toho, ako ľudská bytosť dokáže dopustiť, a ľudská ruka napáchať takú neopísateľnú skazu na tak výnimočnom a jedinečnom mieste. Myslím, že z fotografii si človek dokáže urobiť svoj názor, a nie je treba viac slov. Ale späť k môjmu príbehu o letnej dovolenke 2015 na Slovensku. Po tom, ako som si ujasnil priority, nadišiel čas plánovania, stanovenia rozpočtu, bolo treba vyriešiť ubytovanie, naplánovať trasu, a najmä, urobiť plán, čo chcem vidieť a zažiť. Keďže išlo o dovolenku „doma“, a nie niekoľko dňové vylihovanie pri mori, usúdil som, že je namieste skombinovať poznávanie a oddych, príjemné s užitočným, s prihliadnutím na podstatu dovolenky – čiže relaxáciu. Keďže sa dlhodobo zaujímam o vzácne, výnimočné a zaujímavé miesta na Slovensku, sledujem nejednu stránku so zaujímavosťami, radami, fotkami, bolo z čoho vyberať a bolo veľmi ľahké povedať, čo všetko chcem vidieť. Oveľa ťažšie bolo to všetko vtesnať do 15 dní, ktoré som mal k dispozícii, keď som naviac chcel pár dní z toho stráviť relaxom na jednom mieste.
A tak došlo k výberu toho naj z naj, čo by stálo za videnie a návštevu....a až tu si človek uvedomí, koľko krás tu máme na výber, koľko prírodných úkazov, pamätihodností, pekných miest, a vybrať z toho 15-20 miest, ktoré by v priebehu pár dní dovolenky navštívil dokázal si ich náležite užiť, „ochytať“, nasať energiou, ktorá z nich vychádza. Síce ťažko, ale nakoniec, aj s ohľadom na snahu prejsť Slovensko z jednej strany na druhú cestou tam „vrchom“, a potom cestou späť „dolom“, došlo k výberu nasledovných miest: Orava – Vychylovka, Oravská Lesná – železnička a múzeum, Priehrada Nová Bystrica, Orloj Stará Bystrica, Oravský Hrad, Kúpele Lúčky, Mlyny Oblazy Bešeňovské Travertíny, Liptovský Ján, Vysoké Tatry, Spišská Kapitula, Sivá Brada, Lom Beňatina, Palcmanská Maša, Telgárt, Kováčová, Korytnica, Mičinské Travertíny, a ako čerešnička na torte môjmu srdcu najbližšia Banská Štiavnica. A celková dĺžka trasa? Podľa googlemaps slabých 1.032 km. Hej, teraz si človek môže povedať, že to by aj na Makarsku riviéru došiel, a nie len „urobil cestu“ okolo Slovenska, ale ten, kto podobnú, či hocijakú inú trasu po Slovensku prešiel, uzná, že more nie je všetko! Rozpočet som si stanovil na cca 800 až 1000 eur, a po návrate a „vyúčtovaní“ môžem povedať, že zhruba do tej tisícky som sa to podarilo naplniť. A tu si tiež môže človek povedať, že za to by bol aj all inclusive v 5 hviezdičkovom hoteli v Egypte, ale ja stále hovorím, že najskôr treba spoznať to, čo máme doma a až potom ostatný svet. A že je toho teda doma veľmi veľa, na čo treba byť hrdým, som mal možnosť presvedčiť sa aj sám. Takže hor sa spoznávať Slovensko..
"tour de Slovensko"
