reklama

Ako dostať Róma z osady na Harvard

Dostať chudobné deti z osád aspoň na stredné školy býva ťažšie než dostať talentovaného gymnazistu na Harvard.

Ako dostať Róma z osady na Harvard
Dostane sa raz toto rómske dievča z Mašličkova na Harvard? Foto: Miro Vacula/topky.sk, Emily Karakis
Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Ospravedlňujem sa, ak to znie hneď v úvode príliš neskromne, ale ako predseda spolku absolventov jedného z najlepších gymnázií na Slovensku poznám to najlepšie, čo Slovensko a slovenský vzdelávací systém za 30 rokov vyprodukoval. Asi neexistuje kariérna oblasť alebo krajina vo svete, kde by niektorý z našich absolventov alebo absolventiek doteraz nepôsobili. Samozrejme nielen naši absolventi robia Slovensku výbornú reklamu a sú dôkazom toho, že aj tu sa rodí svetový talent a že aj Slovensko a náš vzdelávací systém dokáže napriek mnohým prekážkam ponúkať vzdelanie na svetovej úrovni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo majú títo žiaci spoločné? Ako je možné, že sú tak inteligentní, šikovní a úspešní? Chcelo by to hlbší psychologický a sociologický výskum, ale ponúknem aspoň výsledok môjho subjektívneho dlhoročného pozorovania. Ak by som to mal skrátiť na tri kľúčové faktory, tak sú to:

·         vysoká inteligencia,

·         podpora domáceho prostredia,

·         vnútorná motivácia.

Už v mojom prvom ročníku gymnázia som si všimol, že všetci moji spolužiaci boli vysokointeligentní a každý mal nejakú „superschopnosť“. Niekto už ako 14-ročný čítal Pána prsteňov v anglickom origináli, iní hovorili už vtedy 3 jazykmi, ďalší vedeli matematiku vysvetliť lepšie ako profesorka, ktorá nás učila. Jedna moja spolužiačka zas nehovorila v septembri po anglicky vôbec, ale na konci prvého ročníka ju ovládala lepšie ako niektorí spolužiaci, ktorí sa ju na základnej škole predtým učili 9 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Učitelia na Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu v Sučanoch to nemajú vždy ľahké, ale aj tak je to z pohľadu učiteľa asi príjemnejšie učiť tých najbystrejších na Slovensku ako vychovávať mládež v neďalekom a taktiež známom Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých – rovnako v Sučanoch (zariadenia sú od seba vzdialené len 4 minúty autom!). Na druhej strane viem o niekoľkých prípadoch, kedy sa aj týmto crème de la crème žiakom podarilo niektorých učiteľov a učiteľky zo školy vyštvať alebo rozplakať. Podľa ich logiky na to jednoducho nemali a nedokázali si poradiť s bandou superinteligentných a náročných žiakov - ich zákazníkov. A samozrejme ani na najlepších školách na Slovensku nie je sterilné prostredie: aj tam sa riešia stredoškolské nešváry, nedovolené látky, blicovanie; stalo sa, že žiaci mali znížené známky zo správania a niektorí aj musia z času na čas zo školy predčasne odísť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Na Slovensku snáď nenájdete väčší kontrast v osude a životných príležitostiach mládeže ako v týchto dvoch vzdialenosťou blízkych zariadeniach - obe sídlia v obci Sučany, okres Martin.
Na Slovensku snáď nenájdete väčší kontrast v osude a životných príležitostiach mládeže ako v týchto dvoch vzdialenosťou blízkych zariadeniach - obe sídlia v obci Sučany, okres Martin. 

Vnútornú motiváciu taktiež nebolo ťažké nájsť. Pravdu povediac, mňa motivovali k výkonnosti oveľa viac moji spolužiaci ako moji učitelia. Neviem presne ako je to dnes, ale v mojich gymnaziálnych časoch či už v Ružomberku alebo v Sučanoch bolo cool mať jednotky, účastniť sa a vyhrávať olympiády a vedieť viac než učiteľ. Takýchto žiakov a spolužiakov sme obdivovali, rešpektovali a chceli byť ako oni. Samozrejme základom bolo, aby im zostala pokora. Inak dokázali byť naozaj nepríjemní – nielen pre spolužiakov ale hlavne pre učiteľov. V angličtine sa na to používa výraz smartass. Aby ste sa na túto školu dostali a ďalej na nej vydržali, tak učenie vás muselo skutočne baviť. Takže akékoľvek rozdeľovanie na šprtov/bifľošov a zvyšok bolo bezpredmetné. Rovnako tak som nezažil ani posmešky od spolužiakov, keď chcel niekto akademicky excelovať, chodil na nulté hodiny anglickej ligy alebo zostal dobrovoľne po vyučovaní v debatnom alebo chemickom krúžku, ktoré si viedli sami žiaci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek tomu, že nie všetci žiaci pochádzajú z ideálneho alebo tradičného rodinného prostredia, pre ich úspešnosť je nevyhnutná podpora a istota kvalitného domáceho prostredia, resp. zázemia. Znamená to, že žiaci nemusia riešiť existenčné problémy, rozvod rodičov, striedavú starostlivosť, závislosti v rodine, domáce násilie alebo týranie. Jeden z klasikov povedal, že neexistuje nič horšie alebo smutnejšie než premrhaný talent. Ako učiteľ získate rokmi praxe schopnosť talent odhaliť. Často sa ku mne dostane až v piatom ročníku vysokej školy. Nebudú z nich už laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu, ale aspoň na Slovensku vo väčšine prípadov zostanú a budú prínosom pre našu spoločnosť.

Čo však s tým talentom, ktorý sa rodí v rómskych osadách, resp. v sociálne vylúčených oblastiach a spoločenstvách na Slovensku? Kto ho objaví? Kto sa mu bude venovať? Kto ho bude zdokonaľovať? O koľko lekárov, sestričiek, učiteľov, vedcov, umelcov, športovcov, programátorov a ďalších viac či menej nevyhnutných a pre spoločnosť prínosných profesií zbytočne prichádzame?

Ako dostať rómske dievča z osady na Oxford

Keď jedného dňa náš sociálny a vzdelávací systém dokáže zabezpečiť, aby aj napríklad talentované rómske fyzicky hendikepované dievča z osady žijúce v chatrči bez tečúcej vody a týrané svojím otcom sa dostalo na Oxfordskú univerzitu, Harvard alebo aspoň na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, tak vtedy aj zvyšok našich detí bude mať vyššiu šancu byť úspešnými, pre Slovensko prospešnými a v živote spokojnými.

Pred niekoľkými rokmi som spolupracoval s organizáciou Teach for Slovakia. Robia fantastickú chvályhodnú prácu. Snažia sa dostať mladých motivovaných ľudí na niekoľko rokov do slovenského regionálneho školstva. Menia a zlepšujú tak slovenské školstvo nie od stola ale priamo v teréne cez rolu učiteľov na základných školách. Niektorí si to vyskúšajú hneď po skončení vysokej školy, iní aj po niekoľkoročnej praxi a úspešnej kariére. Motiváciou býva okrem iného snaha pomôcť tým najslabším a odovzdať niečo späť Slovensku. Väčšina po dvoch rokoch pokračuje už v štandardnej kariére, ale niektorí zostávajú učiť a meniť Slovensko pomalými ale významnými krokmi k lepšiemu.

Inšpirovali ma. Mojou snahou bolo, aby sme aj rómskym a tým najchudobnejším deťom ukázali, čo Slovensko a svet ponúka a že aj ich život môže nabrať iný smer a to bez akýchkoľvek finančných prekážok. Ak by boli prijatí na gymnázium v Sučanoch, tak by im naše občianske združenie Sučany Alumni preplatilo všetky potrebné finančné náklady (napr. internát, cestovné náklady, stravu, školské potreby, atď.). Práve za tým účelom sme už v roku 2010 začali udeľovať Štipendium Milana Hodžu, na ktoré prispievajú svojimi príspevkami a darmi absolventi nášho gymnázia. Chceli sme, aby sa k top vzdelaniu dostali aj deti, ktoré by si to z finančného hľadiska nemohli dovoliť.

V mojej predstave som bol však až príliš naivný. Dostať rómskeho žiaka z osady hoci len na strednú školu a tú úspešne dokončiť, býva ťažšie než dostať slovenskú gymnazistku na Stanford University v USA s plným štipendiom. Viacerí učitelia a učiteľky z programu Teach for Slovakia mi povedali, že rómske deti z osád majú okrem iných náročných prekážok aj neskutočne silné puto s prostredím, komunitou a rodinou. Obávajú sa napríklad toho, že štúdiom na vzdialenejšej škole sa toto puto pretrhne a už nebudú nikam patriť – ani do pôvodnej komunity a ani do tej novej. Ak vás táto téma zaujíma, tak tu sú inšpirujúce rozhovory učiteľov tohto programu.

PISA je zrkadlom nášho pokriveného školstva

Nepotrebujete korelačnú ani regresnú analýzu nato, aby ste dospeli k záveru, že nie náhodou sú krajiny s dlhodobo najvyšším hodnotením v rebríčku PISA (medzinárodné porovnanie žiakov ZŠ a SŠ v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti, viac info tu a tu) zároveň krajinami s najvyšším finančným a spoločenským ocenením učiteľov (Fínsko, Južná Kórea, Singapúr, Japonsko). Dosiahnuteľnou inšpiráciou pre nás by mohlo byť aspoň Poľsko (11. miesto na svete v meraní PISA) a Estónsko (5. miesto na svete). Dánsko je zas z hľadiska počtu obyvateľov a rozlohy podobná krajina ako Slovensko. Inšpiráciou nám môže byť ich druhé najlepšie miesto na svete z hľadiska miery chudoby a najlepšie výsledky v ukazovateli úspešnosť vytrhnutia ľudí z dlhodobej chudoby.

V aktuálnom slovenskom programovom vyhlásení vlády sa píše:

Nepoľavíme v posilňovaní sociálnych istôt občanov, sme odhodlaní uskutočňovať účinné kroky pri odstraňovaní chudoby a segregácie sociálne vylúčených spoločenstiev.

Ušľachtilý cieľ, aj keď vôbec nie konkrétny. Ministerstvo školstva sa ho snaží splniť napríklad desegregáciou škôl a Slovensko má už aj prvé pozitívne výsledky a úspešné prípadové štúdie (článok tu). V ďalšom programovom vyhlásení vlády alebo cieľoch Ministerstva školstva VVaŠ SR by som ja rád videl aj tento ambiciózny, konkrétny, merateľný a dlhodobý cieľ, resp. KPI (key performance indicator): počet prijatých žiakov slovenských stredných škôl pochádzajúcich zo sociálne vylúčených spoločenstiev na 100 najlepších svetových univerzít ročne. A pre realistov a tých skromnejších medzi nami - pre začiatok by stačilo mať stanovený aj tento cieľ: percento týchto žiakov so skončeným úplným stredným vzdelaním alebo percento týchto žiakov prijatých na slovenské vysoké školy. Rád ich privítam na Ekonomickej alebo Komenského univerzite v Bratislave, kde vyučujem.

S budúcimi študentmi a študentkami Ekonomickej univerzity v Bratislave – žiaci ZŠ Kecerovce s pani učiteľkou Z. Sojkovou, jún 2018
S budúcimi študentmi a študentkami Ekonomickej univerzity v Bratislave – žiaci ZŠ Kecerovce s pani učiteľkou Z. Sojkovou, jún 2018 

„Podarila sa nám aj návšteva Ekonomickej univerzity, kde si decká strihli aj simulovanú vysokoškolskú prednášku s Tomášom Jackom. Podľa jeho slov reagovali niekedy lepšie ako prváci na VŠ. Na konci sa ich spýtal či si dokážu predstaviť, že niekedy by študovali na takomto mieste a chodili na prednášky v podobnej sále. Keď sme vychádzali z miestnosti, Vaneska skonštatovala, že možno tu jedného dňa bude študovať aj ona. Som presvedčená o tom, že bez takéhoto výletu, kde to videla na vlastné oči, by niečo takéto nikdy nepredniesla.“

Celý článok o exkurzii žiakov ZŠ Kecerovce v Bratislave a spoločnom projekte tu.

Tomáš Jacko

Tomáš Jacko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  170x

Pracujem ako konzultant a školiteľ v oblasti boja proti korupcii. Lektor na Ekonomickej univerzite v Bratislave (Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja). Linkedin: https://sk.linkedin.com/in/tomas-jacko-b2781329 Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu