Odohráva sa tam vždy fascinujúca psychológia. Napriek tomu, že každému vekom a skúsenosťami postupne rastie kariérny, spoločenský a rodinný status, pri stretnutí spolužiakov si aj Marek, profesiou školník dovolí uštedriť podpásový vtip alebo poznámku bývalému spolužiakovi Braňovi, profesiou sudca krajského súdu. Od kohokoľvek iného by to bral ako hrubú urážku na cti. Braňo sa však neurazí, ale vybuchne smiechom. Akoby boli znova 15-roční pubertiaci šmírujúci spolužiačky v sprchách po hodine telocviku spred 30 rokov.
Podobne ako Bill Clinton, Bill Gates alebo náš Miroslav Lajčák, ktorí pravdepodobne hľadali vďaka Epsteinovi okrem iného aj určitý únik z reality a hranej a naškrobenej formálnosti; vďaka stredoškolskej stretávke nemusíte robiť nič nelegálne, nemorálne a ani spoločensky neakceptovateľné, a máte zrazu povolené sa spoločensky odviazať a aspoň na pár hodín alebo jednu víkendovú noc byť tak trocha znova bezstarostným tínedžerom. Okrem iného si môžete aspoň v tento jeden večer dovoliť povedať veci, ktoré okrem vášho bežného kruhu najbližších kamarátov a rodiny, vám vaše spoločenské postavenie, kariéra a súčasná kultúra rušenia už neumožňuje.
Čím som starší, tým si stretávky viac užívam. Už na prvej stretávke, ktorá približne korešpondovala so skončením vysokoškolských štúdií som si všimol, ako a v čom sa každý zmenil. A na ďalšej stretávke, keď väčšine postupne začínali pribúdať aj potomkovia, tak sa to ešte zlepšovalo. Zrazu už nie je podstatné kto sa kedy s kým kamarátil a kto komu čo povedal, ale máme na spoločnom základe spomienok a minulosti mnohé nové témy.
Dôvody neúčasti
Zamýšľal som sa nad tým, prečo sa niekto nechce zúčastniť stretávky spolužiakov a spolužiačok zo strednej školy, napriek tomu, že je o tom dostatočne včas vopred informovaný a fyzicky nie je pre neho náročné sa na stretávku dostaviť. Niekto sa ospravedlní a niekto pozvánku a aj všetky pripomienky totálne odignoruje.
Je mi jasné, že s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde ten, ktorý si za celé štúdium nenašiel vzťah ku kolektívu alebo väčšine spolužiakov, bol samotár alebo mal maximálne jedného alebo dvoch spolužiakov, s ktorými aspoň prehodil pár slov.
Fascinujú ma však prípady všeobecne populárnych a večne usmiatych spolužiačok a spolužiakov, osobnosti triedy a školy, po ktorých sa akoby zaľahla zem a na ich alma mater sa už nemajú záujem prísť pozrieť, pozdraviť bývalých učiteľov a spolužiakov. A dokonca ani pár vetami odpovedať na to, kde žijú a čo robia.
Dôvodom môže byť to, že niekto sa má až príliš dobre a niekto sa nemá vôbec dobre. Jedni sa boja závisti a druhí zas ľútosti. Reakcie na niekoľkoročný optický skok (šok) tiež nie každý zvládne zniesť. Snáď nepoviem nič kontroverzné, keď skonštatujem, že obzvlášť spolužiačky sú citlivejšie na zmenu výzoru. Ale aj ten psychicky najsilnejší z chalanov nie vždy ľahko nesie poznámky a pohľady na jeho postupnú plešinu, šediny, brucho a kilá.
Cesta do minulosti
Treba to tých prvých 5 minút vydržať, zasmiať sa, posťažovať sa na životné okolnosti a potom si už naplno užívať stretávku a cestu do minulosti.
Kým Elon Musk alebo niekto podobný nevynájde stroj času, tak absolventská stretávka je vhodná alternatíva. Za jeden večer sa viete vrátiť 10, 20, 30 a viac rokov do minulosti. Môžete si oživiť dávne konverzácie, vtipy, zážitky a popkultúru, ktorú sme vtedy ešte všetci zdieľali. A na umocnenie atmosféry dobre poslúži napríklad výber triednych hudobných hitov z tej doby. Je mi jasné, že nehovorím za všetkých, ale môže to byť skvelý relax a únik zo súčasného hektického života.
Po chvíli a nielen vplyvom alkoholu prestávate vnímať tie kilá a vrásky navyše a ubudnuté vlasy. Nechávate sa unášať chvíľami a zážitkami z čias minulých. Na trapasoch sa s odstupom času budete smiať a budete možno aj za ne vďační, lebo si na vás aj po 30 rokoch každý spomenie a len pohľad na vás im vyčaruje úsmev na tvári!
Pokiaľ máte tú možnosť, tak sa stretávok aspoň nepravidelne a podľa životných okolností účastnite. Pokiaľ je to možné, tak netlačte v sebe ďalej stredoškolské traumy a čo si o vás ostatní myslia alebo pomyslia. Je to šanca opäť stretnúť nielen kamarátov, bývalé frajerky, platonické lásky, šikanérov, učiteľských riťolezov a triednych klaunov. Každou stretávkou máte možnosť stretnúť a nikdy neviete, či to nebude poslednýkrát, aj svojich bývalých učiteľov a učiteľky. Neverím tomu, že by ste aspoň niekoľkých z nich nechceli ešte raz stretnúť a ony vás.
A podobne ako vy, aj ony majú možnosť sa nielen zabaviť a zaspomínať, ale sa aj ospravedlniť alebo odpustiť.
Zaujímavosť na záver
Akokoľvek pateticky predchádzajúca veta znela, mám dobrú „storku“ na záver. Jedna z učiteliek, ktorá tak terorizovala svojich žiakov, že si iba s mierne zmeneným priezviskom vyslúžila niekoľko strán v knižnom mafiánskom bestselleri jedného z najčítanejších spisovateľov na Slovensku, sa tiež zúčastnila stretávky svojej bývalej triedy. O jej dlhodobých „kvalitách“ svedčí aj skúsenosť jej iného a o takmer generáciu mladšieho žiaka. Ten len preto, aby sa vyhol etickej výchove (!) s ňou, sa ako kovaný ateista radšej prihlásil na náboženskú výchovu a bol ochotný naučiť sa aj Verím v Boha a vymenovať všetkých apoštolov! Priamo od jej žiačky mám informáciu, že sa v príhovore na stretávke svojim žiakom úprimne ospravedlnila a že si uvedomuje, ako mnohým ubližovala. Je to síce pre mnohých neskoro, ale viacerí to ocenili a vôbec to od nej nečakali. Ani v dospelosti a vysokom veku nie je neskoro na nápravu starých krívd a zlepšenie vzťahov. A školská stretávka je na to ako okrem zaspomínania si na „tenkrát poprvé“ ako stvorená!
