Kosovo je pre našinca tak trochu tajuplné. Slovenská republika ho dodnes oficiálne neuznala, hoci väčšina západného sveta áno. Keď som si neskôr značil navštívené miesta v aplikácii Pin Traveler, nekompromisne mi ich započítalo ako srbské lokality. Dokonca aj Gemini ma varoval, že ak by sme z Kosova pokračovali ďalej do vnútrozemia Srbska, srbské úrady by to kvôli chýbajúcej vstupnej pečiatke od nich vnímali ako nelegálny vstup. Naším cieľom však bolo Kosovo – konkrétne historický Prizren a hlavné mesto Priština.
Fascinujúci paradox kosovských ciest a prechod cez hory
Prvé veľké prekvapanie prišlo hneď za hranicami. Kosovo má vybudovanú sieť špičkových, moderných diaľnic (prevažne cez PPP projekty), ktoré sú navyše úplne zadarmo. Úsek od severomacedónskych hraníc vedie cez extrémne náročný horský terén a dominuje mu vyše 5,7-kilometrový estakádny most ponad kľukaté riečne údolie.
Celá táto moderná infraštruktúra má však jeden neuveriteľný háčik – na diaľniciach úplne absentujú akékoľvek funkčné odpočívadlá či čerpacie stanice. Dopravné značenie vás na ne síce sľubne láka, no keď reálne odbočíte na hotový zjazd, cesta zrazu náhle skončí v stavenisku alebo v poli. Celkom slušné aj na naše pomery.
Brutálny kontrast zažijete v momente, keď zídete z diaľnice na bežné okresné cesty. Tam sa pravidlá hry úplne menia a človek má pocit, že na každom jednom kilometri nájde aj päť rôznych čerpačiek.

Práve cez tieto okresky sme sa chceli vyhnúť fádnej jazde naokolo a vyskúšať si prejazd priamo cez hory. Do Prizrenu sme to preto strihli cez horský priesmyk Prevalla vo výške približne 1 500 m n. m.

V sedle nás čakalo ďalšie prekvapanie – živá turistická osada, ktorá mi v mnohom pripomenula naše Donovaly. Keďže bolo ideálne počasie, celé sedlo praskalo vo švíkoch kvôli stovkám miestnych ľudí, ktorí si tu robili pikniky a užívali si voľno. Výhľady odtiaľto boli panoramatické a dychberúce, pričom celé sedlo slúži ako skvelé východisko na turistiku.

Kúsok nižšie v doline, schovaný v strmom kaňone, sme ešte navštívili tajuplný kláštor Sv. archanjela, ktorý bol dokonale zasadený do okolitej prírody.

Prizren: Skrytý stredoveký klenot Balkánu
Ak by som mal vybrať jedno miesto, kvôli ktorému sa do Kosova musíte hneď zajtra vydať, je to Prizren. Pre mňa osobne je to absolútne neobjavený poklad. Tým, že tu zatiaľ nezažijete masový turizmus, má mesto neuveriteľne autentickú atmosféru. Stretávate takmer výlučne usmievavých a pohostinných miestnych ľudí.

Centrum si zachovalo svoj stredoveký, jemne orientálny ráz. Úzke kľukaté uličky, farebné domy a minarety dotvárajú pravý Balkán. Hoci je Kosovo väčšinovo moslimské, na každom kroku vidíte, že moslimovia, kresťania a ateisti tu žijú v absolútnom pokoji vedľa seba.
Tip na gastro: V uličkách Prizrenu ochutnajte çiğköfte. Sú to neskutočne dobre korenené guľôčky z bulguru zabalené v tortile s čerstvou zeleninou, čili a omáčkou z granátového jablka. Stojí to doslova pár drobných a chutí to výborne.

Nad mestom sa týči masívna stredoveká pevnosť, z ktorej je výhľad na celé mesto obklopené vysokými horami. A ak vám ikonický kamenný most v centre pripomenie ten v Mostare, nebudete ďaleko od pravdy.

Brutalistická Priština a unikát z UNESCO
Naša druhá zastávka, hlavné mesto Priština, už taká fotogenická nie je. Je to typické regionálne mesto výrazne poznačené socializmom, z ktorého sa po vojne narýchlo stalo centrum štátu. Dnes tu prebieha divoká výstavba a rastie tu moderný "downtown".
Najznámejšou dominantou je kontroverzná brutalistická budova Národnej knižnice, ktorú buď milujete, alebo nenávidíte. Mesto má však skvelú, živú energiu, výborné reštaurácie a dokonca sme tu našli aj jedinú pražiareň výberovej kávy v krajine – Pristine Pour.

Úplnou bodkou za výletom bola návšteva mestečka Gračanica. Miestny srbský pravoslávny kláštor z 13. storočia je zapísaný v zozname UNESCO a skrýva architektonický unikát. Ide o vôbec prvý kostol na svete postavený tak, že z vtáčej perspektívy jeho strecha formuje dva kríže (všetky ostatné podobné chrámy neskôr tento dizajn skopírovali). Vnútri dodnes nájdete pôvodné fresky a vďaka miestnemu sprievodcovi sme dostali aj skvelý historický výklad.

Oplatí sa navštíviť Kosovo?
Kosovo je síce malé a v očiach mnohých ľudí stále neprávom zapísané ako "nebezpečná vojnová zóna". Realita je však úplne iná. Je to bezpečná, nesmierne pohostinná a na slovenské pomery lacná krajina so skvelým pomerom cena/výkon. Do Prizrenu sa rozhodne plánujem vrátiť – ideálne predtým, než ho zaplavia davy. Alternatívne môžete Kosovo navštíviť ako my - výletom z niektorej zo susediacich krajín.
Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "Tento článok sa mi páči", alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!










