čĽUP a jej príbeh.

Bolo skoré letné ráno. Slnko svietilo silnejšie ako po minulé dni o takomto čase. Vonku na konároch stromov štebotali vtáci aby prebudili prírodu do nového dňa. Po parku už blúdili ospalí psíčkari so svojimi malými nezbedníkmi, ktorí sa šantili v orosenej tráve.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu

No a na práve na jednej z týchto orosených stebielok sa narodila nová maličká kvapka s menom Čľup. Keďže slnko pílilo ako pojašené, Čľup sa veľmi rýchlo vyparila a prišla do neba kde spozorovala veľké ihrisko. Pripadala si ako v raji. Hojdačky, šmýkľavky, preliezky, pieskovisko,.. Bolo tam všetko po čom len môže malá kvapka snívať. Chcela všetko vyskúšať. Bez zábran sa rozutekala na hojdačku. Po chvíli ju však omrzela. Tak sa išla šmýkať. To ju ale taktiež prestalo baviť. Skúšala aj ostatné veci na ihrisku ale niečo jej chýbalo. Niekto s kým by mohla zdielať svoju radosť. Rozhodla sa, že sa s niekym zoznámi.
Oslovila hneď prvú kvapku čo uvidela:,,Prosím ťa, kvapka, nechcela by si sa so mňou hrať?“
A druhá kvapka jej na to len odvrkla:,,Nie! S mladšími sa ja nebavím. Nájdi si niekoho iného.“
Čľup ostala smutná, ale nevzdala sa.
Zastavila ďalšiu kvapku a znovu sa spýtala:,,Ahoj, budeš sa so mňou hrať?“
Veľká kvapka sa na ňu milo pozrela a odpovedala:,,Ty si tu asi nová, že? Tak ja ťa zoberem do škôlky, chceš? Tam si nájdeš veľa kamarátiek.“
Čľup ani minútku neváhala a vykríkla od radosti:,,Áno,chcem!“
Veľká kvapka ju chytila za ručičku a zobrala ju do škôlky. Nestačili ani len vojsť a ostatné kvpaky sa nahrnuli okolo Čľup a začali sa prekrikovať:,,Ako sa voláš? Odkiaľ si? Ja zo včerajšej mláky na Račianskej.“ A pridali sa ďalšie:,,Aká bola cesta sem? Chceš sa ísť hojdať?“ Čľup bola z toľkého nadšenia prekvapená ale popritom aj veľmi šťastná. Konečne sa mala s kým hrať. Pustila sa veľkej kvapky, poďakovala sa jej, zakývala a už cupitala s ostatnými kvapkami na ihrisko. Ako sa tak hrala, začalo sa niečo diať. Nevedela však čo. Ani ona, ani jej kamarátky. Veľmi sa bála. Na pomoc však onedlho prišla kvapka pani učiteľka a začala maličkým kvapkám vysvetlovať, že idú pršať. Malé kvapky nevedeli čo ich presne čaká, ale vedeli, že taký je ich osud. Stále v nich prevládal strach ale ten sa čoskoro zmenil na niečo úžasné. Kvapky sa začali zhromažďovať a postupne začali pršať. Voľne padali z mäkkých oblakov. Cítili sa ako by lietali. Mávali ručičkami a nožičkami ako len chceli. Mali pocit radosti a slobody ako nikdy predtým.
A viete kam dopadla Čľup? To neprezradím lebo ani ja sama neviem ale som si istá, že je spokojná. Možno práve ona bola tou vyvolenou, ktorá vzkriesila jednu z púpav na lúke. Potom sa vyparila, chvíľu pobudla zase v nebi, pršala, dopadla na zem a znovu sa vyparila a tak stále dookola. Je to jej povinnosť. Úloha, ktorú musí splniť každá jedna kvapka na svete. Dlho som aj ja hľadala moje poslanie aby som mohla povedať, že moje životné konanie ku niečomu spelo. Mám 19 rokov a konečne som ho našla. A úprimne môžem povedať, že som šťastná.

Simona Tomášková

Simona Tomášková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

**kač kač** kto ma pozna,fie..kto ma nepozna,nespozna d=) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu