https://blog.sme.sk/tomaskovicova blog.sme.sk blog@sme.sk sk Videla som s ním snáď stovky hotelov, tichých, vzdialených, zahraničných, luxusných, nebezpečných miest, krajín. Stále sme cestovali , stále som si mala ísť niečo kúpiť, keď on telefonoval či sa s niekym stretával a pre mňa to bol môj záhadný vplyvný a zaneprázdnený muž, ktorý prívlastok môj nechcel a nikdy nesmel počuť. 7e290b2e-58c3-40d1-8ae6-1169c70c24b6 Tue, 10 Sep 2013 19:12:48 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/o-filipovi-a-zivote-co-vzal Vyčkávať na návraty mäkké slová čo sa niekedy pomaly derú a znova a znova budem tvoja.  Pozerať na fotky aj keď mnou behá mráz a potichu drať z úst príď ešte raz ešte sa vráť, hoc sa so mnou znova lúč buď môj muž.  Počúvať more a zastaviť vtedy čas chcem z teba, zo spomienok zase nás Mať ťa na vlások od ruky viem, nedávaš záruky nedaj mi ich teda zas. strach s tebouje krása krás.  Dať sa ti zase celá nenechať si nič keby som raz onemela budem mať vpísané v tvári že sme seba mali, že raz si mi dýchal na kožu.  ťa mať ešte raz nateraz  to nejde. c33a7390-c975-4c3f-a646-3aa0674d37df Sun, 31 Mar 2013 14:31:03 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/poezia/rozhodla-som-sa A on sa potom premenil na mňa.  Prestal svietiť, ale neprestal byť. Len tak, v jeden deň, zrána, keď bol príliš rozumný, bol nad hranicou, ktorú som si vybudovala, nad tou, kde sa nesmie chodiť a tak sa rozhodol budovať šťastie dlhodobo a nie na momentálnych pocitoch a všetka moja sila nemyslieť na deň, ked odídem, zrazu odišla e27ed803-fba6-42a9-ae09-14c7b898969a Thu, 08 Mar 2012 12:12:34 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/v-zrkadle-vidime-vsetkych-a-seba-dvojnasobne Áno-, odpovedám do telefónu, lebo pracujem. - Je ti niečo? - Nie, prečo? - Tak, lebo si nepovedala zlatko, ani láska, ani nič. - Aha, nie - No tak je ti niečo? - Nie, ved vravím - Ja ti neverím niečo ti musí byť - Nie, miláčik - Tak potom dobre. Ľúbim ťa - Uhm. Ja ťa tiež ľúbim. cd33156a-dd9e-4b8e-8c57-5037f55ec5a0 Thu, 22 Dec 2011 18:41:55 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/poznala-som-chlapa -  Je to trápne -  A čo je trápne?  - úsmev mi nezíde z očí, vždy hovorí všetko, čo čakám a ja sa len zo zvyku, na ktorý si zvykol, pýtam. -  Tak. Že sme tu  a nič a vlastne vôbec nič. 4ff1485f-d66f-4465-bb45-135ae6bc30fb Thu, 15 Dec 2011 08:07:54 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/transcendentalne-cestovanie-medzi-rozumom-a-tebou -  Nechcem  sa tváriť, povedala som  do ticha príchodu -  Ja nechcem klamať tiež -  A neklameme seba? Pobozkal ma -  Ona nás ľúbi, oci. Ľúbim ťa, Tomi. 8a9ad37a-d1d7-40c9-bd4c-2535ad8fcdee Fri, 09 Dec 2011 15:41:20 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/ranne-kakao-2 -  Aha, tá je moja -  Ukáž, ktorá -  Tu, aha, táto, tá sa na mňa pekne usmieva A ty povieš, že sa usmievam krajšie. Zoberieme moju vločku a kráčame ďalej. A ony padnú znova, potom prestanú a ostanú mi hlave. Na topánkach, na nose a na lícach. cf97912a-76ea-4d26-b48a-9f8938125e81 Thu, 08 Dec 2011 05:40:12 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/mala A Takúto lásku si prosíš, pri ktorej viacej plačeš ako sa smeješ? Lásku, z ktorej sa ti trasú kolená a blednú ti líca? 60753508-b5b9-4190-a8e5-fc586d61fba1 Sat, 26 Nov 2011 14:33:52 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/poezia/do-dennicka Prihovoril a neodišiel. Bol milý a smiešny, bol rozkošný, bol 14 ročný chlapec, s ktorým som sa držala za ruku na základnej škole. A nevedel, aké by malo byť bytie dospelým a nevedel, ako by mal asi pozrieť, aby vzbudzoval vo mne pocit, že je najmužnejším na svete  , a ja som preto nechcela ísť cikať. Čo. Veď ja som nechcela ani dýchať navyše, ani hlavou točiť. Lebo on sa smial a bol nervózny a bol najdetskejším mužom na svete a keby som ja v sebe všetky strachy z vážnych nemala, tak by moje predstavy o tom, ako ho vytiahnem von sa premenili na reálne neobrázky a viac by ho nik nenašiel. 45bb9fb8-609e-4365-9b47-109653dc1c47 Fri, 25 Nov 2011 18:34:43 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/musime-lastovickam-odpustit-len-sa-boja-pocitov Po malých lyžičkách som sa zoznamovala zo životom. Videla ráno bez šedosti a nevedela si vyvolať dúhu. Hnevala som sa na mušku, čo mi lietala pri uchu a z tejto bežnosti som nevedela dýchať. Urážala som ho a bila a vyčítala mu stále dookola. Kričala a behala po celom dome, fajčila a pila víno tri dni dookola. A on vždy išiel za mamou, ked sa vrátila a povedal, že už mi je lepšie. A mama mu uverila a spokojne zaspala. 18dd811e-bc3e-4180-bbcd-86457fa9df80 Sat, 19 Nov 2011 15:18:37 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/clovek-spiaci Počas tohto tichého večera sa spieva potichu. Po tichu našľapujem na dni, kedy ohňostroje hrajú v mojich.  V mojom . V úplne všetkom, čo sa týka sveta, lebo je najabstraktnejším niekde tu, v priestore. 2d8ac3fc-d372-4527-9fde-e9c78a758cdf Sat, 19 Nov 2011 14:58:38 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/poezia/exotermicke-reakcie Volám sa Annie , mám 20 a milujem vôňu citrónov. Študujem jazyky a pracujem v podniku v blízkom meste, do ktorého cesta trvá 45 minút autobusom. Každý deň po škole sa utekám osprchovať, rozkrojiť si citrón, zatriasť sa trpkosťou  a potom odchádzam do práce. Zvyčajne končím o jednej či druhej nadránom. Teraz je to celkom fajn, vonku nie je zima a ja si len tak hopsám do rytmu jedného slúchadla, dve sú nebezpečné. V zime je to však horšie. Do tváre mi fúka chlad nebezpečenstva a za ušami počujem výkriky všetkých dievčat, ktorým ublížili vtedy, keď sa vracali z práce či diskotéky. ( Kde boli vtedy všetci tí gentlemani, čo nás po polnoci odprevádzajú domov a rozlúčia sa nepatrnou pusou na líce? Nuž, asi spali. Potrebujú energiu pre ďalšie , cnosťhlásajúce výkony). 37372813-ea58-4032-965c-34115199d901 Sat, 19 Nov 2011 14:55:17 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/citronova-annie Motýlí, čo prichádza vždy v šere rán a či vôec, len aby nevedomky svietil a pomaly sa otvorenými dverami zakráda do mojej kože a v hlučných melódiach môjho vílieho sveta nikdy neškodí, len ma hladí kosťami. Jasnefarebnú oblohu, po ktorej chodím A žiadna modrá už Nepríde. ecb23ad9-8a3a-4f7b-b9a6-5c6784d65c0a Sat, 19 Nov 2011 13:53:34 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/poezia/kde-konci-nebo-zacinas-ty Melódia budíka, kedysi moja obľúbená pieseň, mi ničí ušné bubienky. V pološere života beriem mobil do rúk a prekvapivo nájdem tlačidlo vypnúť. Vypnúť navždy. Pošliapať. Hodiť do rieky. Racionálne reagovať na fakt, že vzhľadom na to, že je streda, zazvoní i zajtra. To ale znamená, že ho môžem nechať zvoniť ešte 24 hodín. Dobrú noc. 075bcebd-ed9a-49fe-ac24-95a57af718d1 Sat, 19 Nov 2011 13:42:02 +0000 https://blog.sme.sk/tomaskovicova/proza/ranne-kakao