reklama

Zomrel symbol..... česť jeho pamiatke

Bývam v menšej dedinke v trnavskom kraji. Minulý týždeň má náhle zaskočila smutná správa o smrti človeka, ktorý bol pre mňa čiastočným vzorom života. Nebola to žiadna novodobá celebrita z nejakej televíznej šou, ktorej sláva je priamo umerná poklesu nášho vkusu, bol to obyčajný človiečik s obrovským srdcom. O tom, že tento názor nezdielam iba ja, ma presvedčila účasť na jeho poslednej rozlúčke, kde sa zúčastnila takmer celá dedina.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Neviem, či bolo zrovna prirovnanie k symbolu vhodné, podľa môjho názoru však naozaj symbolom bol. Bol symbolom človeka, ktorý sa vedel na svet pozerať obyčajnými očami, človek, ktorý sa vedel zasmiať pri žundraní, respektíve žundrať a pritom pôsobiť veselo.

Bol pre mňa však predovšetkým symbolom mojej dedinky, symbolom ľudí, s ktorými žijem a s ktorými sa stretávam. Každá obec , či mesto ma svoje určité dominanty, podľa ktorých ich každý pozná a každý z tejto oblasti je na ne patrične hrdý. Ja som za takýto symbol považoval práve tohto človeka. Samozrejme každý človek, keď odíde zanecháva po sebe prázdne miesto. Toto miesto niekto časom nahradí, i keď už to nikdy nebude to isté. Pri tomto človeku však mám pocit, že náhrada nie je možná. Tvoril súčasť spoločnosti, v ktorej žil a pre mňa tou súčasťou i navždy zostane, i keď už len duchovne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vždy ma nečakaný odchod niekoho, koho som poznal privedie k myšlienkam, na čo sme tu. Občas sa pristavím i pri myšlienke plánovania si budúcnosti. Môžeme si naplánovať čokoľvek a ak nám to nie je súdené tak z toho nebude nič. Malé okamžiky často rozhodnú o tom, ako sa náš život skončí, či akým smerom sa bude uberať.  Stačí malá chybička či už nás, či už ostatných a všetko sa zmení. Nechcel som však nikoho uviesť do pochmúrnej nálady, či do stavu depresií, na to si človek vystačí sám. Ja sám som býval dosť veľký pesimista, neviem čím a ani kedy sa to zmenilo, ale pravdou je, že dnes sa dokážem usmievať z maličkostí, dokážem sa pristaviť a spomaliť keď je treba a dokážem si vychutnávať príjemné chvíle v spoločnosti rodiny. Pravda je, že na rodinu a priateľov zostáva v súčasnej dobe každému velmi málo času popri všetkých pracovných povinnostiach, ktoré máme. Možno práve takéto situácie ako je úmrtie niekoho blízkeho nám otvoria oči a konečne si uvedomíme, že neexistuje iba práca a škola, existuje toho oveľa viac, sú tu ľudia, rodina a priatelia.  Takže čo dodať na záver?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak máte pocit, že niekoho zanedbávate tak ho chodte navštíviť, ak máte pocit, že sa máte zle a že tento svet je nanič tak sa skúste lepšie poobzerať okolo seba a uvidíte, že to nie je až také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Tešte sa z maličkostí, sledujte ľudí okolo Vás, hneď sa stane ten život zábavnejší a zaujímavejší.

A hlavne nezabúdajte na symboly, sú všade okolo nás J

Tomáš Mráz

Tomáš Mráz

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý žije ako väčšina ostatných. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaSúkromnéSpolocnost

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu