Ja však na podivenie môjho okolia zostávam úplne kľudný. Vôbec ma nerozhadzujú reči môjho okolia ohľadom zvyšovania cien. Mohlo by sa zdať, že je to preto, že zarábam ako generálny riaditeľ veľkých monopolov. Nie, nezarábam toľko, zarábam toľko, ako väčšina primerných ľudí na Slovensku.
Dôvod mojej istoty, že sa ceny nezdvihnú je veľmi jednoduchý. Naši podnikatelia tieto ceny už dávno zdvihli tak, že sme najdrahšou krajinou na okolí. Asi máľokto z nás sa dostane k nákupným cenám jednotlivých výrobkov. Mal som tú možnosť vidieť pár nákupných cien tovarov a moja flegamatická osobnosť mala čo robiť, aby nepovedala nepekné slová na určitých podnikateľov. Nemyslím si, že je v poriadku, ak má niekto maržu na výrobkoch 200 a viac percent. Samozrejme chápem, že i podnikatelia musia platiť nájomné, predavačky a predavačov, ale 200 percent???
Pán premiér sa v poslednej dobe zmienil i o tom, že sa budú sledovať ceny jednotlivých tovarov, aby obchodníci neoprávnene nezdvíhali ceny, aspoň tak som to z jeho slov pochopil. Ja by som však bol skôr za iný nápad. Čo takto prijať zákon, ktorý by obmedzil marže, respektíve zisky z predaja jendotlivých tovarov?
Viem si predstaviť reakciu pravice na takýto návrh zákona. Znela by asi v duchu hesla, že ponuku a dopyt určuje trh.
Na druhej strane ani od ľavice nemožno očakávať, že by tento návrh prešiel, keďže i ľavicové politické strany musia z niečoho financovať svoju stranu.
Myslím že nie je možné takýto zákon prijať, toto ma napadlo čisto ako utópia, ktorá by znamenala prepad cien a to predsa nikto nechceme, veď tí naši obchodníci musia z niečoho žiť.
