Vchádzame do arény. Aj tu je teplo. Prsty sú zachránené. Hľadáme svoje miesta. Podľa internetového predajcu sme mali sedieť niekde úplne inde. Myslím, že nám zámerne predali lepšie miesta. Som spokojný. Obavu vzbudzuje len príliš malé javisko prekryté obrovskou bielou plachtou, ale to len do chvíle, kým ju z neho nestrhne neviditeľná ruka a neodhalí oltár v celej svojej paráde, aby mohol krikľavo-zavalitý kňaz aspoň čiastočne krotiť neviazané živly. Absenciu vycvičených zvierat počas predstavenia alternujem gumenými želatínovými medvedíkmi.
V elektrickej atmosfére dostávam aj ja chuť zabávať obecenstvo ako klaunov dvojník. V okamihu, keď tesne pri mne zasvietilo žlté svetlo vyzývajúce na spoluprácu s ním, sa moje srdce rozbúšilo ako pri sledovaní šialeného čísla trapézového dua. Zasunul som sa hlbšie do sedadla. Vystačím si aj s gumenými medvedíkmi.
Prestávku vystojím v rade pred bufetom, v ktorom sa zvýšili ceny oproti hokejovým zápasom asi o tretinu. Na ochladenie pred cirkusovým žiarením kupujem radšej ľadový čaj. Výhľad na Bratislavu sľubuje osvieženie aj po predstavení: mohutný dážď ešte znásobil plavecké plochy na chodníkoch.
Uvedomujem si, že v aréne panuje akési nezvyčajné ticho. A pokoj. Napriek živej, rockovej kapele. Atmosféra izolovaná od vonkajšieho sveta, ktorá presvetľuje celého človeka. Nespoznávam sám seba, chcem tlieskať každú chvíľu, ja, čo sa stránim akéhokoľvek verejného prejavu náklonnosti, či radosti; dokonca sa niekedy musím krotiť, aby som nezatlieskal predčasne. Po záverečnom státí-tlieskaní ma celkom boleli ruky.
Druhá časť bola inšpiratívna. Fantasticky aktivovala moje životné sily. Zo štadióna neodídem po schodoch, ale zleziem po vonkajšej konštrukcii. V autobuse MHD nebudem sedieť, ale zavesím sa na držiaky a budem cvičiť ľubovoľnú zostavu. A priateľku vynesiem na jednej ruke až na dvanáste poschodie! Bol som prekvapený, čo všetko dokážem v predstavách. Určite by som bol plnohodnotným členom slnečného e-cirkusu.
Po vystúpení sme sa ku kabátom dostali pomerne rýchlo. Pred nami sa už nahromadilo množstvo ľudí, ktorí sa kultivovane presúvajú k východom. Nie ako po športovom predstavení, kde by sme počas strkania každú chvíľu zakopávali do plastových pohárov a prázdnych plechoviek za prítomnosti vulgárnych pokrikov. Slnečné opojenie stále účinkuje. Dokonca aj Bratislava prestala pršať.
Keď sme sa vrátili do bytu, sadol som si do hojdacieho kresla v mokrých ponožkách a ticho som sedel. Musel som si naliať pohár vodky, aby som zaspal.