Taký bežný júnový farmársky deň...
Dnes bol opäť zaujímavý a pestrý deň. Ráno som vymenil zvieratám vodu, vyčistil a vyzametal maštale. Potom mi pán domáci dával úlohy a za ním v stajni stál kôň, ktorý náhle zaerdžal. Neviem od koho som dostal spŕšku slín do tváre. Dávka to bola riadna, no ani jeden z nich sa nepriznal :)
Na prácu mám dvoje oblečenie. Do maštale staršie a špinavšie, do syrárne sa treba prezliecť do čistého. Včera pripravený syr som dnes vybral z formičiek a ďalej spracovával. Syrové kocky a ovály som obalil v bylinkách a dal do sušiarne. Zvyšné kúsky syra som obalil v korení a na vrchu posypal hrozienkami. Tieto recepty si pán domáci priniesol ešte v mladosti z kurzu z Francúzska. Doma vyrobené syry sa potom predávajú priamo tu vo dvore prípadným okoloidúcim záujemcom, ale predávajú sa aj na miestnom trhu, či v miestnom obchodíku, kde ponúkajú spoločne svoje výrobky aj iní farmári.
Dnes sme rodili. Teda pani domáca má už tieto časy za sebou :), ale narodili sa nám dve malé kozičky. Keď som ich zbadal a vybehol to povedať domácemu, ani sa neprekvapil a hrabal ďalej trávu. Pomyslím si, že sa tu zrejme rodí častejšie, tak už ho to tak nevzrušuje. Pani domáca si ich naopak pomojkala a keďže ešte nechceli jesť samé, nadojila mlieko do fľašiek a začala kŕmiť jednu kozičku a ja druhú. Teda lepšie povedané som sa snažil. Malá nechcela piť a ja som mal na sebe viac mlieka ako ona v sebe. Prvé mlieko od kozy-matky je výživnejšie ako zvyčajne a dosť mazľavé a po zaschnutí lepkavé. Už dlho ma tak muchy nemali radi ako teraz, takého pooblievaného :) "V tom" je ešte jedna koza, tak som zvedavý, kedy na svet privedie malé. Vraj zvyčajne mávajú 1 až 2 malé. Uvidíme :)
Silážovanie
Dnes som nebol v syrárni, lebo nás čakala neľahká úloha. Urobiť "Silo", po našom siláž. Včera pokosenú trávu dnes prišiel vyzbierať sused na veľkom traktore a navážal ju do veľkej vybetónovanej jamy. Ja som musel trávu rovnomerne rozhrabať, aby potom pán domáci po nej pochodil traktorom a dobre ju utlačil. Nakoniec sme na takto utlačenú trávu dali igelit, ktorý sme zaťažili vreckami s kamením, aby bola siláž bez prístupu vzduchu. Takto sa v nej uchovajú živiny a tráva ostane šťavnatá a použije sa neskôr na prikŕmenie dobytka. Práca to je náročná, lebo tráva je samozrejme ešte napitá vodou, takže jej prehadzovanie dá chrbtu aj rukám zabrať. Ešte väčšiu záťaž predstavovalo ukladanie vriec s kamením.
Pán domáci pracoval dnes okrem obednej prestávky v jednom kuse. Ja som sa niekoľkokrát musel odbehnúť napiť, on nebol ani raz a ani na minútu si neoddýchol. Je neuveriteľné, koľko taký farmár vydrží. Na vzhľade tu nikomu ani trochu nezáleží, praví farmári sú v tvári strhaní prácou, špina za nechtami už ani nejde vyčistiť, ľudia sú šľachovití, ale silní a vytrvalí, majú hrubé prsty na rukách. A robiť prestanú, až .. až keď tu nebudú.
Počasie si domáci dobre vymodlili. Potrebovali aspoň 2 dni bez dažďa. Napätie prichádzalo s každou predpoveďou počasia v kuchyni a s každým mrakom nad kopcom. Len čo sme zakryli siláž sa rozpršalo. Teraz už kľudne môže :)