Na film sa zvyknem pozerať ako na celok, len niekedy mi napadne rozmýšľať nad tým prečo tento film niekto natočil, akú mal tento film pointu,... No nie vždy nájdem odpoveď. Niekedy je ale film taký ucelený, že sa ním až tak dopodrobna nezaoberám a takéto filmy mám najradšej. Medzi takéto filmy zaraďujem aj už menovaný Obsluhoval som anglického kráľa. Tento film predčil všetky moje očakávania. Išla som naňho s tým, že to bude asi riadna blbosť a vlastne som si ho vybrala len preto, že už mám plné zuby amerických trhákov a zacnelo sa mi za niečím môjmu srdcu blízkemu. Ibaže som nenašla nikoho takého odvážneho kto by išiel so mnou a tak som musela ísť sama ak som ho chcela vidieť.
Pred kinom už čakalo množstvo nedočkavých divákov a čo ma potešilo bolo to, že tam boli ľudia rôznych vekových kategórií, okrem detí samozrejme. Keď som sa konečne dostala do kinosály pomýlila som si rad a tak museli ľudia iba kvôli mne stávať zo sojich sedadiel znova. Keď som konečne došla na miesto usadila som sa a vduchu som sa modlila aby si nikto vysoký predo mňa nesadol. No moje modlitby neboli vypočuté a sadli si predo mňa dvaja ľudia výškou pripominajúci basketbalistov. No to je koniec teraz nič neuvidím, pomyslela som si. No na moje veľké prekvapenie prišli iný menší ľudia a mali lístky na tom istom mieste, chvíľu sa dohadovali a nakoniec vyhrali tí menší, keďže ich lístky podľa vypočutého rozhovoru boli platné.
Konečne sa ľudia usadili a skončil nekonečný blok reklám, po ktorom nás ešte nejaká spievajúca myslím, že žaba upozornila na to, že si máme vypnúť mobily. Film sa začal akýmsi citátom, ktorý hovoril o tom, že šťastie hlavného hrdinu spočíva vlastne v jeho nešťastí - presné znenie si už nepamätám. Nad týmto citátom sa všetci v sále zasmiali vrátane mňa.
Tento film bol o mužovi, ktorý bol čašník a vždy sa túžil stať milionárom. A tak ako starý muž rozprával svoj životný príbeh a to ako došiel a ako sa dostal tam kde teraz je. Musím uznať, že čo sa týka toho aby išiel za svojím snom bol veľmi vynaliezaví. A scénky zachytávajúce jeho vynaliezavosť boli veľmi vtipné. Rozprával svoj príbeh a život a zároveň ho ešte stále prežíval. Rozprával o ženách v jeho živote a o tom čo mali na ňom radi.
Čo ma na tomto filme zaujalo je to akým spôsobom bol natočený. Vlastne ani nebol taký, nad ktorým by sa dalo rozmýšľať alebo hľadať v ňom nejaký skrytý význam. Ja som tam žiadny nehľadala lebo si myslím, že to nie je potrebné. Mám krásny umelecký zážitok z tohoto filmu a svalovku na bruchu z toľkého smiechu. Takže som maximálne šťasntá, že som na tento film išla aj keď som nemala diváckeho partnera ale je to len dobré lebo on by možno mal iný názor na to, a iba by mi ten môj krásny zážitok znechutil. Myslím si, že takýto názor na tento film mali aj mnohý v kine. Keďže ako pozorovateľka som si všímala ich reakcie a tajne počúvala ich diskusie, ktoré boli pozitívne. Určite ma zaujal nielen dej filmu a film samotný ale aj herci stvárňujúci svoje postavy. A stvárnili ich bravúrne.
Bol to film, ktorý sa v dnešnej dobe hľadá len ťažko a tak ho niet k čomu prirovnávať ale predsa sa našiel niekto, kto by ho natočil a skutočne skladám klobúk pred pánom Menzlom. Film, v ktorom sa nájde všetko čo život ponúka a film, ktorý sa aj keď nebadane ale predsa drží citátu uvedeného na začiatku filmu.