Grécko patrí medzi stálice letných dovoleniek, no väčšina Slovákov si pod ním predstaví preplnené ostrovy či drahé rezorty. Pri pohľade na mapu najkratší let vychádza do druhého najväčšieho mesta Thessaloniki (slovensky Solún). Konkurenčný boj nízkonákladových leteckých spoločností priniesol na bratislavské letisko linky, vďaka ktorým viete objaviť grécku kultúru a históriu doslova za pár desiatok eur. Ryanair ponúka linky z Bratislavy ako aj Viedne. Táto kombinácia ponúka možnosť vyskladať si variabilne itinerár cesty. Na cestu do Grécka sme využili let priamo z Bratislavy. Odlet plánovaný pred 8.00 ráno je ideálny a znamenal niečo cez hodinu a pol letu a pristáli sme na solúnske letisko Makedonia (SKG) pri Thessaloniki.
Veľa ľudí cestujúcich do Thessaloniki majú ubytovanie v centre mesta. Keďže našim cieľom bolo okrem pozretia pamiatok aj pobyt na pláži a priamo v Thessaloniki sa žiadne nenachádzajú, zvolili sme ubytovanie na opačnej strane zálivu v mestečku Perea. Prvou otázkou po prílete bolo, ako sa dostaneme na ubytovanie?
Taxi na letisku sú (Uber ani Bolt nie vo forme ako sme zvyknutí u nás), a tak sme riešili presun prostredníctvom MHD. Autobus priamo z letiska linka 01X vás za 2 € odvezie do centra mesta, my sme však potrebovali prestúpiť po pár zastávkach pri IKEA. IKEA je v Thessaloniki dôležitý prestupový bod jednotlivých autobusových liniek. Z tejto zastávky sme prestúpili na linku 72, ktorá nás odviezla za 20 minút ku plážam v oblasti Perea. Lístky na MHD si viete kúpiť v stánku priamo na letisku na nástupišti autobusov, no vhodná alternatíva je aplikácia OSETH bus. Ak plánujete viac ako jednu cestu určite odporúčam si ju nainštalovať. Umožňuje jednoduchý nákup lístka a jeho aktiváciu priamo v aplikácii bez nutnosti ďalšieho označovania vo vozidle.
Väčšinou na svojich pobytoch preferujem ubytovanie v hoteli. Tento krát však pre menšiu ponuku za primeranú cenu v danej lokalite sme zvolili rezerváciu v apartmáne Sea Stars 2 APARTMENT za 137 € pre 4 osoby na 2 noci (koniec mája). Výhodou súkromných apartmánov je nielen nižšia cena, ale aj autentickejšia atmosféra, možnosť pripraviť si vlastnú kávu na terase. Celkovo sme boli s ubytovaním spokojní a najviac mi vyhovovala blízkosť obchodov, MHD a pláže. Niektoré apartmány boli aj lacnejšie, avšak viacero ich malo nízky počet hodnotení alebo nevyzerali veľmi lákavo.
Bol som zvedavý na pláž, nakoľko o pláži v Perea (hodnotenie 4,4* na Google mapách) je veľa pozitívnych recenzií, ale aj niekoľko sklamaných návštevníkov. Pláž je úzka popri promenáde s reštauráciami a barmi, pozvoľný vstup do mora (vhodné pre rodiny s deťmi). Voda bola pomerne čistá, takmer žiadne vlny. Ľudí nebolo veľa. Na kúpanie pri vode sme mali vyhradené dve poobedia a z tohto pohľadu bola pláž v Perea úplne dostatočná. Medzi mólom v Perea a nábrežie Thessaloniki premáva niekoľko krát za deň loď (cena cca 10 €). Západy slnka sú na tejto pláži naozaj pekné . Po celom dni strávenom cestovaním padol večerný relax na pláži s výhľadom na Solúnsky záliv viac než vhod.
Hoci je Perea pekným miestom na oddych, druhý deň patril spoznávaniu histórie. Druhý deň pobytu sme sa vybrali na prehliadku Thessaloniki. Loďou sa nám nechcelo plaviť, tak sme zvolili MHD. Linka 72 ku IKEA a odtiaľ prestup 03K (spolu cca 1 hodina). Autobusy sú celom moderné, zastávky majú však veľmi husto a každú chvíľu stoja buď na zastávke, semafore alebo v zápche. Čím sa viac blížite k centru, tým je doprava hustejšia a rastie aj počet cestujúcich.
Naša prvá zastávka mala pre nás, Slovákov, symbolický charakter. Po vystúpení z autobusu sme sa presunuli ku kostolu zasvätenému Cyrilovi a Metodovi. Nachádza sa kúsok od promenády medzi parkami a zaujímavosťou je, že na rozdiel od našej vlasti, kde máme 85 kostolov zasvätených týmto vierozvestcom, v samotnom Grécku sú len 2. Zatiaľ čo pre nás sú Cyril a Metod historické osobnosti spojené s našou minulosťou a sviatkom v kalendári, v samotnom Grécku im takéto významné postavenie nepatrí. Kostol pôsobí historickým dojmom, no v skutočnosti bol postavený až v 80. rokoch 20. storočia.
Solúnske nábrežie Presunuli sme sa na rozsiahlu mestskú promenádu. Dlhé nábrežie je plné života, cvičiacich ľudí a ponúka otvorený výhľad na solúnsky záliv. Je to ideálne miesto na prechádzku, kde môžete sledovať pulzujúci rytmus mesta alebo sa previesť na lodi v pirátskom štýle v blízkosti nábrežia. Alebo si len oddýchnuť od rušných preplnených ciest v centre mesta.
Biela veža z 15. storočia. Dominanta a symbol celého Solúna. Táto bývalá osmanská väznica a obranná pevnosť dnes slúži ako múzeum mapujúce históriu mesta. Z jej vrcholu sa naskytá kruhový panoramatický výhľad na celý Solún. Bielou sa stala až v roku 1917 kedy ju natreli nabielo. Predchádzajúce názvy boli Krvavá veža alebo Väzenská veža a z týchto pomenovaní je zrejmé aká bola jej minulosť.
Hagia Sofia (Chrám Božej Múdrosti): Našu historickú prechádzku sme zakončili v jednom z najstarších a najvýznamnejších kresťanských chrámov v meste (7st). Jeho názov aj vzhľad bol inšpirovaný chrámom postavenom o pár storočí skôr v Byzantione (v dnešnom Istanbule).
Galériov oblúk z roku 299 n.l. vystavanom na počesť víťazstva Rimanov nad Peržanmi. Tým sme ukončili našu prechádzku historickým centrom mesta a našli sme najbližšiu zastávku autobusu na cestu späť.
Po návrate na ubytovanie v Perea nasledovalo kúpanie v mori, a večerná návšteva promenády so zmrzlinou 2,5 € a kúskom pizzy 2 € popri sledovaní nádherného západu slnka. Vzlietajúce lietadlá z neďalekého letiska nám pripomenuli, že sa náš výlet blíži ku koncu a čaká nás cesta späť.
V deň návratu, po príchode na letisko nám policajtka pri kontrole batožiny odobrala „kontraband“ posledné dva deci vody, ktoré sme zabudli vo fľaši. Ponechať si prázdnu fľašu na vodu na tomto letisku sa však určite oplatí! Ak nechcete platiť niekoľko eur za malú fľašku vody, tak určite oceníte možnosť načapovať si do fľašky vodu zadarmo.
Bezplatná voda na letisku je téma sama o sebe. Nepotrebujem, aby bola voda zadarmo, ale nemožnosť prejsť s vodou cez kontrolu batožiny a následne pýtať niekoľko eur za pollitrovú fľašu obyčajnej vody je „zdieranie“ cestujúcich.
Výstavba terminálu Bratislavského letiska stála 42 mil. EUR. Koľko by asi stálo urobiť navyše jednu dieru do steny vedľa toalety, vsadiť tam potrubie a na konci umiestniť „kohútik“ na čapovanie vody? Gréci by nám v tomto mohli byť inšpiráciou, alebo Viedeň, Barcelona a ďalšie letiská, kde je prístup k bezplatnej vode už štandardom. U nás síce rozširujeme ponuku liniek a počet cestujúcich o ďalšie státisíce. Ale čo tak urobiť niečo drobné z hľadiska rozsahu investície, ale výrazne zvyšujúce komfort pre cestujúceho?
Po necelých dvoch hodinách letu sme už sedeli na lavičke autobusového nástupišťa pred letiskovým terminálom vo Viedni a čakali sme na náš autobus smer Bratislava.
PS: z letiska vo Viedni sa do Bratislavy dostanete buď Slovak Lines alebo Flixbus. Pre rodiny s deťmi odporúčam Slovak Lines, vzhľadom k tomu, že cena pre dieťa je len 1 € na rozdiel od konkurenčnej spoločnosti.
Solún a jeho predmestie Perea opäť potvrdili moje pravidlo, že na stredomorský zážitok nepotrebujete tisíce eur ani týždne dovolenky. Vhodná kombinácia lacnej letenky, ubytovania a miestnej dopravy vám otvorí dvere do miest, ktoré majú čo ponúknuť milovníkom histórie aj vyznávačom plážového relaxu.
