Ak stále nechávate peniaze na bežnom účte v banke bezúročne, s najväčšou pravdepodobnosťou prichádzate o stovky až tisíce eur ročne. Banky na vás zarábajú, zatiaľ čo vaše úspory požiera inflácia. Slováci majú na bežných účtoch a termínovaných vkladoch uložených viac ako 50 mld. eur (2026).
Väčšina najmä starších ľudí je zvyknutých na termínované vklady, lebo im rozumejú. Vložíte sumu, čakáte rok, dva alebo päť a na konci dostanete naspäť svoj vklad plus vopred dohodnutý úrok. Ročný úrok na termínovaných vkladoch je na úrovni 2-4 %, čo z hľadiska rastúcich cien v obchodoch znamená, že väčšinu tohto úroku vám zožerie inflácia alebo zrážková daň. Termínované vklady v bankách sú však chránené fondom na ochranu vkladov a teda za minimálny risk dostávate aj minimálny výnos. Sme v dobe internetovej a máme rôzne stránky, ktoré vám radi dajú odpoveď na otázku, ktorá banka ponúka termínovaný vklad s úrokom o 0,1 % vyšším ako konkurencia.
Ak hľadáte nejaký produkt, ktorý vám ponúkne vyššie zhodnotenie, tak vám v banke často ponúknu podielové fondy. Banky spájajú tento produkt niekedy spolu s termínovanými vkladmi a vytvárajú ich kombinácie, aby ľudí „prinútili“ investovať. Takéto investovanie prináša často vyšší výnos ako termínované vklady, čo je však dôležité, často existujú vstupné/výstupné poplatky (2-5%) a tiež poplatok ročný za vedenie fondu. A banky predsa majú radi poplatky, keďže žijú z poplatkov. Na konci investície ešte aj štát zdaní váš zisk z podielových fondov.
Ďalšou alternatívou k investovaniu cez podielové fondy v posledných rokoch sa ponúkali ľuďom aj štátne dlhopisy pre občanov (známe ako „dlhopisy pre ľudí“) teda cenné papiere vydávané Slovenskou republikou. Ponúkali garantovaný výnos, pričom výnosy (3-3,3%) sú oslobodené od dane z príjmu fyzických osôb a od zdravotných odvodov a tým mali byť výhodnejšie ako obľúbené termínované vklady.
Ľudia vykúpili dlhopisy v hodnote viac ako 400 mil. eur. Záujem o takúto formu investovania teda existuje, aj keď je zrejmé, že výnos je len o trošku vyšší ako výnos z termínovaných vkladov. Okrem štátnych dlhopisov sa predávajú aj firemné dlhopisy. Tie predávajú aj niektoré banky. No takáto investícia nie je chránená fondom na ochranu vkladov a teda existuje aj potenciálne riziko, že nemusí dôjsť k splateniu dlhopisov investorovi.
Existuje pritom aj lepší spôsob, ako investovať dlhodobo, bezpečne a pasívne. Hovorí sa mu investovanie do ETF fondov.
Čo je to vlastne ETF?
ETF (Exchange Traded Fund) je fond obchodovaný na burze. Nákup ETF je nákup cenných papierov. Predstavte si ho ako jeden balík, v ktorom sú zabalené stovky alebo tisíce akcií rôznych firiem, komodity, dlhopisy alebo iné podkladové aktíva.
Môžete si síce kúpiť aj priamo jednotlivé akcie spoločnosti ako Apple alebo Visa, no takto ste stavili všetko na jednu kartu (spoločnosť). Ak sa vašej firme Apple alebo Visa prestane dariť, investované peniaze klesnú, alebo ak firma skrachuje ako napr. Enron (2001), WorldCom (2002), Washington Mutual (2008), Lehman Brothers (2008), General Motors (2009), Kodak (2012) neostane vám ako akcionárovi nič len prázdny investičný účet.
Keď si ale kúpite ETF (kopírujúce index S&P 500 ticker: VUAA alebo celosvetový index), kupujete si v podstate malé podiely v stovkách až tisíckach najväčších firmách naraz (Apple, Microsoft, Google, Visa, McDonald's...).
Ak jedna firma skrachuje, zvyšné môžu ETF a teda aj vašu investíciu potiahnuť hore. Tomu sa hovorí diverzifikácia (rozloženie rizika) a je to základné pravidlo úspešného investovania. Zrejme ste počuli o prísloví, že všetky vajcia sa nemajú dávať do jedného košíka.
Na svete existuje viac ako 7 000 ETF. Otázka, ktorú všetci investori riešia je do ktorého fondu teda investovať? Veľa videí na YouTube a iných „expertov“ odporúča rôzne ETF. Môžete investovať len do jedného alebo viacerých súčasne.
Prehľad o jednotlivých ETF si môžete urobiť napríklad na tejto stránke, kde sa o nich môžete veľa dozvedieť: justETF
Ak však chcem len jedno ETF a chcem veľkú diverzifikáciu, tak to chce fond, ktorý nakupuje veľa akcií od firiem z celého sveta a je zameraný na rôzne odvetvia ekonomiky. Takým je napr.:
Vanguard FTSE All-World UCITS ETF ACC EUR , ticker: VWCE (TER: ročný poplatok 0,19 %)
Kúpou tohto ETF nakupuje prostredníctvom fondu zlomok akcií vyše 3700 najväčších spoločností z celého sveta. Akcie firiem z USA tvoria okolo 60% tohto fondu a to je rozdiel oproti ETF na S&P 500, kde kupujete výlučne nákup US akcií (väčšia expozícia na technologické spoločnosti).
Bude sa však Amerike a jej technologickým spoločnostiam dariť tak ako doteraz, alebo za 10 rokov ich nahradia spoločnosti z Číny, Indie alebo iného kúta sveta? Ak si kúpite ETF na celý svet – tak vás tieto otázky nemusia trápiť keďže US akcie v ňom aj tak aktuálne dosahujú okolo 60%. Nemuste riešiť, či sa bude dariť viac Amerike alebo Ázii. VWCE automaticky upravuje váhu jednotlivých krajín (spoločností) podľa toho, ako reálne rastie ich ekonomický význam vo svete. Toto sa pri S&P 500 neudeje, keďže tam je 100% expozícia na US akcie.
Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov, avšak výnos tohto ETF bol za posledný rok +26%, za posledné 3 roky +63%. To sú určite krásne čísla, v priemere majú akciové indexy ročný výnos okolo 9%.
Príklad: Ak máte termínovaný vklad s 3% ročne a budete po dobu 30 rokov sporiť po 100 € mesačne, na konci budete mať:
Ak však máte akcie, ETF alebo inú formu investície s 9% ročne a budete po dobu 30 rokov sporiť po 100 € na konci budete mať o 125 tisíc eur viac ako na termínovanom účte (čiže na úroku v dlhodobom horizonte záleží):
Hlavné dôvody, prečo ETF jednoznačne porážajú klasické podielové fondy
Veľa ľudí na Slovensku stále investuje cez podielové fondy, ktoré im ponúkne pracovníčka v banke. To je však často finančná chyba. Prečo?
podielový fond | ETF | |
Kto ho riadi | manažér fondu (človek, ktorého musíš zaplatiť) | počítačový algoritmus (automaticky kopíruje trh) |
Vstupný/Ročný poplatok | vstupný 1,5 % až 2,5 % z celej sumy a potom aj ročný | vstupný nie je, zvyčajne len ročný 0,07 % až 0,25 % |
Zhodnotenie | podľa štatistík 90 % manažérov nedokáže poraziť trh dlhodobo | zarába rovnako, koľko zarába trh (index) |
Zdanenie | platíš daň z príjmu | predaj po viac ako roku oslobodený od dane |
Slovenský daňový raj pre ETF: daňové právo pozná pojem časový test. Ak nakúpiš ETF fondy na regulovanej burze a držíš ich aspoň 1 rok, celý tvoj zisk z ich predaja je oslobodený od dane z príjmu (§ 9 ods. 1 písm. k zákona o dani z príjmov).
Zvoľ si brokera: napr. Interactive Brokers , Lynx , XTB , Trading212 , DEGIRO , Etoro , Revolut , FIO banka alebo inú investičnú platformu: Vyberaj overených brokerov s nízkymi poplatkami, ktorí podporujú nákup zlomkových akcií a ETF (aby si mohol investovať presnú sumu, napr. 50 € mesačne). ** Je síce lákavé nakupovať za pár eur ETF, avšak tu treba byť opatrný, nakoľko oslobodený od dane je predaj ETF a zrejme nie ich zlomkov. Preto je vhodnejšie radšej kupovať celé jednotky ETF a ak je jednotka drahá, skúste pozrieť rovnaký fond od iného poskytovateľa, ktorý môže byť lacnejší.ETF fondy už predávajú aj niektoré slovenské banky, sú tam však v zásade vyššie poplatky ako u brokerov.
Vyber si široko diverzifikovaný fond: Hľadaj verzie s označením "ACC" (akumulačné) – to znamená, že fond dividendy nevypláca tebe na účet (čo by si musel hneď zdaňovať), ale ich rovno reinvestuje a kupuje za ne ďalšie akcie fondu, čím zvyšuje jeho hodnotu.
Nastav trvalý príkaz a začni zarábať: Najlepšia stratégia je posielať peniaze pravidelne v ten istý deň v mesiaci. Nerieš, či trh práve rastie alebo klesá. Keď trh klesá, nepanikár, nakupuješ v "zľave". Keď rastie, tvoje portfólio zarába. Zo štatistík vyplýva, že časovanie vstupu pri výhodnejšej cene často nevedie k vyšším ziskom ako pravidelné nakupovanie.
Dôležité: každá investícia so sebou nesie určitú mieru rizika. V súčasnosti už aj mnohí skúsení investori tvrdia, že akcie US spoločnosti sú vysoko nadhodnotené a viacerí očakávajú prepad cien akcií. Ak aj vy veríte tomu, že sa trhy nachádzajú pred veľkým krachom, môže byť držanie hotovosti (bežný účet, termínované účty) dobrým investičným rozhodnutím. Avšak len za predpokladu, že následne investujete po poklese trhov a zhodnotíte ich budúci opätovný rast.
Nakupovanie po páde akciového trhu môže byť veľmi výhodné čo svojimi výrokmi potvrdil aj samotný Warren Buffett: „Buďte bojazliví, keď sú ostatní chamtiví, a buďte chamtiví, keď sú ostatní bojazliví.“ a „Oveľa lepšie je kúpiť úžasnú spoločnosť za slušnú cenu, ako slušnú spoločnosť za úžasnú cenu.“
Investovanie do ETF a akcií všeobecne nie je o rýchlom zbohatnutí do zajtra rána. Odporúčaný čas investovania do ETF je najmenej 5-10 rokov. Je to o trpezlivosti, disciplíne a využití času vo tvoj prospech.
Štát ľuďom v týchto dňoch doručoval dôchodkové prognózy z ktorých sme sa mohli dozvedieť tri scenáre a tisícové sumy predikcie dôchodkov, ktoré môžeme v starobe očakávať. Ak sa však nechcete len spoliehať na štát a jeho sľuby do budúcnosti, môžete si skúsiť vybudovať lepšiu budúcnosť aj sami. Aj obyčajná zmena termínovaného vkladu alebo štátnych dlhopisov za vhodné ETF fondy môže znamenať do dôchodku rozdiely dosahujúce desiatky tisíc eur.
Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že do akcií a ETF už v skutočnosti investujú a pritom o tom ani netušia. Máte uzatvorený druhý alebo tretí dôchodkový pilier? Ak áno, tak ste už zrejme investorom do akcií (indexov) a dlhopisov, aj keď si toho nie ste vedomý. Máte viac ako 50 rokov? Tak potom štát aby vás chránil, tak presúva časť vašich úspor na dôchodok automaticky na menej výnosné dlhopisové fondy:
Indexové fondy (Negarantované) ročný poplatok 1%, poplatok zo zhodnotenia do 10% zo zhodnotenia! Priemerné zhodnotenie 8-9%.
Dlhopisové fondy (Garantované). Priemerné zhodnotenie 2-3%.
Otázka: ak sú pasívne spravované indexové dôchodkové fondy zaťažené 5x vyšším poplatkom za správu oproti ETF, prečo musíme platiť ešte aj poplatok zo zhodnotenia fondu? Je to obyčajné obratie sporiteľa o jeho výnos, keďže správca pasívne investuje a teda na výsledku zhodnotenia (rastu) indexu nemá správca žiadny podiel!
Podielové fondy berú od klienta ročný poplatok cca 1-2%, ETF ti zoberú 0,1-0,2%. Vo všeobecnosti máme veľmi skreslenú predstavu, čo to znamená z dlhodobého hľadiska. Lebo si povieš, však 0,2% alebo 1% percento ročne, veď je to podobne malý poplatok. Ale to je veľký OMYL.
Príklad: Ak si sporíš z 10 000 € po dobu 40 rokov s 9% výnosom ročne z akciového trhu, aj poplatok 0,1% ročne ti zoberie z výnosu 11 323 eur.
Ak si sporíš z 10 000 € po dobu 40 rokov s 9% výnosom ročne z akciového trhu, aj poplatok 1% ročne ti zoberie z výnosu 96 849 eur (31,8% !).
pozn.: tento článok treba brať ako môj osobný názor na otázky v ňom uvedené. V žiadnom prípade nie je odporúčaním na investovanie do kryptomien, nie je ani odporúčaním na realizovanie daňových či účtovných operácií.
