Predstavte si modelovú, no úplne reálnu situáciu zo slovenského trhu práce. Ste evidovaný na úrade práce (už samotná táto predstava nie je zrovna príjemná). Intenzívne si hľadáte novú prácu a konečne sa vám pošťastí získať aspoň najakú dočasnú brigádu – firma vám ponúkne na začiatok prácu na dohodu.
Samozrejme viete, že ako evidovaný nezamestnaný môžete pracovať na dohodu max. 40 dní a zarobiť nemôžete viac ako životné minimum aby ste neprišli o evidenciu na úrade práce. Prídete v dohodnutý deň nástupu do práce, zamestnávateľ vám ráno predloží na podpis dohodu o vykonaní práce, vy ju podpíšete a začnete pracovať. Splnili ste všetko, čo od vás štát očakáva: nesedíte doma, nespoliehate sa na dávky a legálne pracujete. Zároveň ste stále evidovaní na úrade práce.
O pár dní/týždňov neskôr vám zamestnávateľ povie, že ste sa osvedčili a ponúkne vám prácu na trvalý pracovný pomer na zmluvu. Podpíšete zmluvu a s radosťou to oznámite svojej pridelenej pracovníčke na úrade práce. Namiesto gratulácie a administratívneho vyradenia z evidencie však prichádza studená sprcha. Úradníčka vám oznámi, že s vami začína sankčné konanie o vyradení z evidencie pre nespoluprácu.
Pýtate sa na dôvod? Dohodu ste totiž úradu nepredložili deň vopred. V tom momente sa ocitáte v absurdnom kolotoči byrokracie, keďže zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti hovorí jasne a § 34 ods. 5 písm. b) konštatuje: Ak si uchádzač o zamestnanie privyrába na dohodu, je povinný predložiť jej kópiu úradu práce najneskôr v deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa dohoda uzatvorila. Ďalej hovorí, že úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce a za nespoluprácu s úradom zákon v zmysle § 36 ods. 5 písm. h) považuje okrem iného nesplnenie povinnosti v § 34 ods. 5 písm. b) teda predloženie dohody deň vopred.
A teraz narážame na čistý legislatívny nonsens. V minulosti zákonník práce v § 226 ods. 2 požadoval uzatvorenie dohody o vykonaní práce deň pred nástupom do práce. Avšak v roku 2021 v rámci opatrení antibyrokratického balíčka II. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bolo do zákonníka práce zapracované ustanovenie, ktorým sa vypustila povinnosť uzatvoriť dohodu deň vopred.
Zdôvodnenie k zmene zákonníka bolo nasledovné: Novela zákonníka práce č. 71/2021 Z.z. spočíva v odstránení poslednej vety, ktorú obsahoval § 226 ods. 2 zákona: ,,Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.“ Novelou daného ustanovenia bola zavedená flexibilita pri uzatváraní dohôd, ktoré môžu byť uzatvorené aj v deň začatia výkonu práce.
Už niekoľko rokov od účinnosti predmetnej novely zákonníka práce môže byť legálne uzatvorená dohoda v deň nástupu do práce. Ako však môže občan splniť povinnosť a doručiť podpísanú dohodu úradu práce deň vopred, ak tento papier fyzicky a právne vznikol až v deň nástupu? Odpoveď je jednoduchá: objektívne nemôže. Stará rímska právna zásada hovorí „impossibilium nulla obligatio est“ – teda, že nemožno žiadať splnenie nemožného. Slovenský zákon o službách zamestnanosti to však od ľudí veselo vyžaduje a úrady to formalisticky kontrolujú.
Možno si poviete: „No a čo, tak ma vyradia sankčne, veď už aj tak mám novú prácu na trvalý pomer.“ Lenže štátna mašinéria neodpúšťa. Ak vás úrad vyradí pre „nespoluprácu“, do evidencie sa nemôžete znova prihlásiť nasledujúcich 6 mesiacov.
Ak by vám nová práca v skúšobnej dobe nevyšla (čo sa stáva pomerne často), zostanete na pol roka v právnom vákuu. Nemáte nárok na dávku v nezamestnanosti a štát za vás nebude platiť zdravotné poistenie, takže si ho musíte hradiť sami ako samoplatiteľ. A to všetko len preto, že ste nepriniesli papier, ktorý v danom čase ani neexistoval.
Súčasný stav nie je zlým úmyslom úradníkov na pobočkách úradov práce, ale výsledkom zlyhania našich zákonodarcov. V minulosti prebehla novela zákonníka práce, ktorá mala za cieľ uvoľniť ruky zamestnávateľom a umožniť operatívne uzatváranie dohôd zo dňa na deň. Poslanci v parlamente však vtedy zrejme zabudli, že v inom zákone – o službách zamestnanosti – nechali zabetónovanú prísnu lehotu doručenia dohody „deň vopred“. Vznikla tak pasca na občana: to, čo jeden zákon legálne umožňuje, druhý zákon obratom trestá.
Namiesto formulácie, že dohodu treba predložiť „najneskôr v deň pred začatím plynutia doby...“ stačí do zákona napísať: „...najneskôr do 3 pracovných dní od jej uzatvorenia,“.
Slovensko sa rado prezentuje ako moderná krajina, ktorá chce odbúravať byrokraciu. Prípad neopravenej lehoty na nahlasovanie dohôd je však žiarivým príkladom toho, ako štát hádže polená pod nohy presne tým ľuďom, ktorí sa snažia pomôcť si sami. Zmena tohto vadného stavu nestojí štátnu kasu ani cent – chce to len vôľu na opravu „zastaraného“ ustanovenia zákona, ktoré malo byť zmenené v rovnaký deň ako sa umožnilo uzatváranie dohôd v deň nástupu do práce, ale z nejakého dôvodu sa tak nestalo. Opraví sa to teraz? Uvidíme.
