reklama

Nula na účte veriteľa po 6 rokoch nie je poctivý zámer.

Ľudia v súčasnosti žijú v ilúzii zbavenia sa svojich dlhov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Za posledné roky sa u nás vystriedalo viacero kríz. Najskôr zdravotnícka kríza spôsobená COVID-om, potom konflikt na Ukrajine, po ktorom nasledovala kríza v podobe vysokej inflácie a rastu cien. Situáciu nemajú ľahkú ľudia, firmy, samosprávy ani štát. No jednoducho žijeme v zložitej dobe, kedy sa nejaké istoty hľadajú pomerne ťažko. Čas však plynie ďalej a mňa zaujala otázka, čo sa stalo s oddlženiami podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len „zákon“), keďže od zavedenia inštitútu oddlženia - OdK v roku 2017 uplynulo už takmer 6 rokov. A práve 6 ročná lehota od oddlženia je pre oddlžených zásadným momentom. Z určitého pohľadu dokonca rovnako dôležitým medzníkom ako samotné oddlženie – až týmto momentom totiž napr. zanikajú dlžníkove daňové nedoplatky (moment oddlženia znamená síce zastavenie exekúcií, ale až uplynutie 6 ročnej lehoty znamená zánik daňových nedoplatkov § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zákon stanovuje, že dlžník vstupujúci do oddlženia musí mať poctivý zámer, aby sa mohol zbaviť dlhov. Nijakým spôsobom však nie je poctivý zámer dlžníka v čase oddlženia preskúmavaný. Skúmanie poctivého zámeru dlžníka je ponechané na jeho veriteľov na čas po oddlžení. V tomto článku sa venujem len oddlženiu konkurzom a nie splátkovým kalendárom. Keďže zo štatistiky registra úpadcov vyplýva, že oddľžení konkurzom je 100x viac ako oddlžení formou splátkového kalendára. Oddľžení konkurzom bolo do dnešného dňa v SR 66 160 (z toho neukončených OdK je aktuálne 6 760). Z uvedenej štatistiky je zrejmé, že od roku 2017 prešlo oddlžením konkurzom už takmer 60 000 ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Absolútna väčšina z nich mala skončený konkurz pre nedostatok majetku !!!, čo znemená, že v konkurze neuhradili veriteľom ani euro. V dobe pred zavedením inštitútu OdK by nemajetnosť dlžníka znamenala nemožnosť oddlženia, keďže dlžník musel aspoň nejakým majetkom disponovať, aby sa mohol oddlžiť. V súčasnosti po zrušení majetkového limitu pre oddlženie sa stala z oddlženia pomerne masová záležitosť a na oddlženie po splnení určitých formálnych náležitostí pri splnení zákonných podmienok dosiahne takmer každý dlžník. Celý inštitút oddlženia bol otočený hore nohami - keďže v minulosti sa najskôr predal majetok dlžníka v konkurze - potom niekoľko rokov splácal dlhy veriteľov a až na konci tohto procesu po riadnom plnení vyššie uvedeného mohol byť oddlžený. V súčasnosti sa hneď na začiatku rozhodne o jeho oddlžení a zväčša sa už nič nebude speňažovať v konkurze, lebo dlžník sa zariadi tak, že nič moc nemá, čo by spadalo do konkurznej podstaty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý koho zaujíma otázka oddlženia sa stretne v zákone s dvomi ťažiskovými pojmami: zbavenie dlhov a (ne)poctivý zámer, ktoré sa však v praxi často nesprávne interpretujú.

Zbavenie dlhov – zákonodarca použil tento termín trochu nešťastne, keďže u väčšiny ľudí termín „zbavenie dlhov“ vyvoláva pocit, že dlhy jednoducho prestali existovať. Je to však omyl. Dlhy dlžníkov v oddlžení v žiadnom prípade nezanikajú! Väčšina pohľadávok, ktoré si prihlasujú veritelia do konkurzu prihláškou (§ 166a) sa stávajú nevymáhateľné mimo konkurzu. Aj v rámci konkurzu sa stávajú niektoré pohľadávky nevymáhateľné (pohľadávky vylúčené z uspokojenia § 166b). Poslednou skupinou pohľadávok sú pohľadávky úplne nedotknuté konkurzom (166c), voči ktorým je oddlženie neúčinné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvedené rozdelenie pohľadávok v podstate znamená, že všetky exekučné konania na pohľadávky dotknuté konkurzom budú zastavené. Veriteľ nemôže na pohľadávku podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Zákon novým inštitútom oddlženia chcel dlžníkovi totiž umožniť zlepšiť jeho životnú situáciu do tej miery, aby bol schopný opäť sa "začleniť do spoločnosti" a riadne uhrádzať svoje záväzky. Viesť riadny život sa totiž pri blokovaných účtoch v banke dá len ťažko. Väčšina dlžníkov a nielen nich - si však zákon vykladá spôsobom, že dostali zadarmo druhú šancu začať od začiatku, úplne bez svojich predchádzajúcich dlhov. Nič v živote však nie je zadarmo, rovnako ako zadarmo nebudú ani obedy zadarmo pre deti v školách, alebo vlaky zadarmo, zdravotníctvo a školstvo. Všetko, čo sa na prvý pohľad javí, že je zadarmo, tak v skutočnosti nie je.

Fakt, že dlhy veriteľov samotným rozhodnutím o oddlžení nezanikli, ale sa stali nevymáhateľné – znamená, že pohľadávky veriteľov môže dlžník dobrovoľne uhradiť a ako uvidíme nižšie, tak by ich aj uhradiť mal, lebo je to v jeho vlastnom záujme, ak nechce čakať ďalších 6 rokov na svojich veriteľov, či sa nerozhodnú ho zažalovať na súde o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

V prípadoch keď dlžník po oddlžení zdedí majetok, získa dar alebo výhru zo stávky alebo hry, nie nepatrnej hodnoty, tak má zo zákona dokonca povinnosť ponúknuť polovicu takto získaného zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie svojich nevymáhateľných dlhov. Zákon teda explicitne hovorí o povinnosti dlžníka uspokojiť veriteľove nevymáhateľné dlhy! Za takejto situácie nemôžeme predsa hovoriť o tom, že by bol dlžník zbavený dlhov v  tom zmysle, že by žiadne dlhy nemal. A predsa sa takéto názory neodôvodnene šíria medzi dlžníkmi, ktorí prešli oddlžením, ale aj medzi širšou verejnosťou.

Na tomto mieste je potrebné sa zamyslieť nad závažnou otázkou: Či má dlžník po oddlžení a skončení konkurzu OdK právnu povinnosť uhrádzať dlhy svojich veriteľov, keď tieto oddlžením nezanikajú?

Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Veriteľ síce stratil možnosť uplatniť svoju pohľadávku v exekúcii voči dlžníkovi. Na druhej strane je však zákonná povinnosť dlžníka mať poctivý zámer pri oddlžení. Môžeme považovať za poctivý zámer dlžníka skutočnosť, keď sa po oddlžení osoba zamestná, zarába, zaobstará si bývanie, cestuje na dovolenku, má zastavené exekúcie a pritom sa zároveň rozhodne veriteľom dobrovoľne nič nezaplatiť?

Takýto stav by bol morálne zvrátený, keďže by takúto skupinu dlžníkov zvýhodnil nie len oproti dlžníkom, ktorí prešli oddlžením v minulosti a museli zaň zaplatiť rádovo vyššiu cenu v podobe niekoľkoročného skúšobného obdobia, počas ktorého museli odovzdávať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie dlhov pre veriteľov. Zvýhodňoval by ich aj oproti každému občanovi, ktorý riadne plní svoje dlhy veriteľom, či už dobrovoľne alebo prostredníctvom exekučného konania. Takéto zvýhodnenie by vytváralo morálny hazard v spoločnosti a navádzalo by stále ďalšie osoby na „úmyselné“ nesplácanie svojich dlhov s vidinou zbavenia sa svojich dlhov bez primeraného úsilia uhradiť veriteľom aspoň časť dlhov.

Určitým prostriedkom nápravy má byť inštitút zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. Prenesenie kontroly dodržiavania poctivého zámeru zo štátu (správcu konkurznej podstaty) na samotného veriteľa je skutočnosťou veľmi znižujúcou efektivitu daného prostriedku. Veriteľ často nedisponuje potrebnými informáciami o majetkových pomeroch dlžníka, aby vedel vyhodnotiť a už vôbec preukázať pred súdom svoje tvrdenia o nepoctivom zámere dlžníka spočívajúce v zatajení časti majetku dlžníkom, resp. iné skutkové podstaty nepoctivého zámeru. Či žaloba o zrušenie oddlženia môže byť skutočným morálnym korektívom ukáže v budúcnosti aktivita veriteľov a rozhodovacia prax súdov v tejto oblasti.

Neviem, či sme ako spoločnosť už dozreli na takú morálnu úroveň, aby sme mohli ponechať plnenie dlhov na dobrovoľnosť samotného dlžníka, ktorý prešiel oddlžením. Dlžníkov úmysel bol totiž zbaviť sa dlhov a nie ich dobrovoľne uhrádzať. A keď mu zákon navyše "povie, že je zbavený dlhov...." V tomto aspekte sa javí inštitút oddlženia v našom právnom poriadku ako nadčasový právny akt, u ktorého si však nie som istý, či je vhodný pre krajinu akou je SR. Ak by sme inštitút oddlženia vnímali ako sociálny experiment na spoločnosti sledujúci správanie dlžníka pri možnosti dobrovoľného plnenia svojho dlhu, namiesto núteného výkonu prostredníctvom exekúcie, tak musíme skonštatovať, že tento experiment nepriniesol zatiaľ výsledky vo forme vyššieho uvedomenia dlžníkov. No možno sme zlyhali aj ako spoločnosť, keďže sme dlžníkom dali do rúk silný nástroj spoliehajúci na dlžníkov morálny kompas, avšak na druhej strane sme opomenuli dlžníka vzdelať v spôsobe, akým by s týmto nástrojom mal narábať, aby sme prosperovali všetci ako spoločnosť vrátane veriteľov i samotného dlžníka.

(Ne)poctivý zámer – zákon hovorí o (ne)poctivom zámere v § 166g . Veriteľ má možnosť žalovať dlžníka pre nepoctivý zámer. Je teda logické, že sa veriteľ na prvom mieste zameria na zistenie prípadov, pri ktorých zákon určuje, že dlžník nemá poctivý zámer. Takmer všetky skutkové podstaty uvedené v § 166g ods. 2 sa však zameriavajú na správanie dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu a preukázanie nepoctivého zámeru týchto skutkových podstát je pre veriteľa značne komplikované. Na tomto mieste si treba zároveň všimnúť, že zákon skutkové podstaty nepoctivého zámeru vymenúva len príkladmo, o čom svedčí slovíčko "najmä" v jeho texte. Z toho vyplýva, že nepoctivým zámerom môže byť aj iné správanie sa dlžníka pri oddlžení.

§ 166g ods. 2 Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa)

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

Bolo by veľkou chybou pre veriteľa zamerať sa len na dôvody, ktoré nastali pred oddlžením. Zákon v 166g ods. 1 okrem iného uvádza nasledovné: Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností."

Správanie dlžníka po podaní návrhu treba v tomto kontexte chápať hlavne správanie dlžníka po oddlžení a teda aj po skončení konkurzu. Väčšina OdK konkurzov je totiž v podstate formálny proces trvajúci pár mesiacov, keď:

1.) súd rozhodne o oddlžení vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu

2.) správca konkurznej podstaty následne preverí majetok dlžníka spadajúci do konkurzu (tu je potrebné poukázať na fakt, že napr. dlžníkova mzda získaná po vyhlásení konkurzu nepatrí do konkurznej podstaty ani keby dlžník zarábal 2 000 € mesačne - tak z nej v konkurze nevidia veritelia nič, zároveň je tu tzv. nepostihnuteľná hodnota obydlia, ktorá bráni predaju nehnuteľností s pobytom dlžníka do 10 000 €) Zároveň do konkurzu nepatrí žiadny majetok, ktorý dlžník získa po vyhlásení konkurzu ! Toto široké vyňatie majetku úpadcu z konkurznej podstaty vyplývajúce z textu zákona len podčiarkuje skutočnosť, že musí väčšina konkurzov skončiť skonštatovanou nemajetnosťou bez ohľadu na reálnu majetkovú situáciu dlžníka **

** Tu je potrebné sa opýtať, či existuje za takejto situácie nejaký relevantný právny alebo morálny argument, pre ktorý by časť tohto majetku nemal dlžník dobrovoľne odovzdať veriteľom na uspokojenie pohľadávok mimo konkurzu, keďže v konkurze tento majetok nemôže byť na úhradu dlhov veriteľov použitý. Ja osobne taký argument nevidím.

3.) pár mesiacov po vyhlásení konkurzu správca skonštatuje nemajetnosť dlžníka a vydá v obchodnom vestníku Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

Stojí za zamyslenie, či v prípadoch, keď dlžník zbavený exekúcií v 6 ročnej lehote od oddlženia neuhradí veriteľom dobrovoľne ani euro, či takéto jeho správanie možno vôbec považovať za splnenie úprimnej snahy o riešenie svojich dlhov ako nevyhnutej súčasti poctivého zámeru pri OdK? Nemajú mať sudcovia morálnu povinnosť vyhovieť žalobe a zrušiť oddlženie, keď veriteľ súdu preukáže, že sa dlžník správal nemorálne, keď neuhradil za 6 rokov ani časť pohľadávok svojich veriteľov? Bežného človeka sa nikto nepýta, či má na úhradu dlhov, tak prečo by mal byť opäť zvýhodnený už raz odmenený dlžník na úkor všetkých ostatných?

Sankciou žaloby pre dlžníka v prípadoch, kedy v rámci oddlženia nemá poctivý zámer je zrušenia oddlženia. Zrušenie oddlženia nastane na základe právoplatného rozhodnutia súdu v prípade žaloby podanej zo strany niektorého z veriteľov dlžníka. Následne sa obnoví pôvodná splatnosť a vymáhateľnosť pohľadávok všetkých veriteľov dotknutých konkurzom. Zároveň u týchto pohľadávok začne plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota, počas ktorej budú môcť veritelia vymáhať pohľadávky od dlžníka.

60 000 už oddlžených ľudí si môže teda povedať, že boli reálne zbavení dlhov až uplynutím 6 ročnej lehoty od svojho oddlženia, po ktorej už veritelia žalobu pre zrušenie oddlženia nemôžu podať. Títo ľudia v súčasnosti žijú v ilúzii zbavenia sa svojich dlhov, ale koniec tejto ilúzie vo forme zrušeného oddlženia ich môže dobehnúť , ak budú ďalej ignorovať pohľadávky veriteľov, ktoré samotným oddlžením nezanikajú.

Rudolf Trbušek

Rudolf Trbušek

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  20x

Fanúšik ekonómie, vedy a ekológie (hlavne so zameraním na jej alternatívne podoby) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu