Vnútro mňa...

Pozri sa cez čierne mračná,

kde je voda nepriezračná.

Sieťou spojené dva svety,

na brehu kvitnú bahenné kvety.

Rovnakú potrebu slnka, vody, vzduchu,

tak ako mesačný svit hviezdu má pri uchu. 

Spolu v náručí im oheň vzplanie,

kým tam vietor neprivanie.

Ostane len holá stena,

bez náznaku, bez jašenia.

Lanom zviazané motýlie krídla,

na koncoch sú ostatky z mydla.

Zľahla sa zem,ľahla si sem,

zrúbala strom, rozbila kameň.