Prezidentské voľby, ako prieskum rozloženia síl pred parlamentnými voľbami 2010, poukázali na veľmi pravdepodobné, opakované Ficove víťazstvo. Víťazstvo, ktoré túto krajinu privedie s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, na maďarskú cestu. Na socialistickú cestu, ktorej výsledkom bude štátny bankrot a rozhádaná spoločnosť. A opätovné uťahovanie opaskov.
Dôvodom je hlavne neschopnosť opozície čeliť koncentrovanému nacionálno - komunistickému populizmu. Zatiaľ čo Fico zvolil klamlivú, účinnú a jednoduchú komunikáciu (som sociálny a národný, opozícia sú zapredanci a zlodeji, nepriatelia) spolu s neustálym ukazovaním sa na obrazovkách televízií, aktivita opozície zodpovedá zimnému spánku medveďa. A čo je jej najväčší problém, jej komunikácia je úplne roztrieštená. Zatiaľ čo sa vedú akademické debaty o konzervatívnom alebo liberálnom prístupe, slovenská ekonomika sa rozpadá a rozkráda rekordným tempom, rozpadá sa aj súdnictvo a polícia, a čo je najhoršie, rozpadá sa elementárna morálka (viď volebnú kampaň Gašparovičovho tímu). Slovensko sa opäť začína rozdeľovať na „pravých Slovákov" a nepriateľov (bratislavčania, slovenskí maďari, firmy....).
Do parlamentných volieb ostáva už doslova iba chvíľa a nebadať žiadnu mimoriadnu aktivitu opozície. Slovensko je pritom, vďaka pôsobeniu Róberta Fica, doslova vo vojnovom stave. A Fico túto totálnu vojnu, vďaka svojmu revolucionárskemu vystupovaniu, arogancii, zneužívania moci a neustálemu klamaniu, jednoznačne vyhráva. Vo vojne pritom neplatia gentlemanské gestá a politika porozumenia tým, ktorí nechcú porozumieť. Radičová, rovnako ako opozícia toto zjavne nepochopila a nerobí nič, čo by nasvedčovalo vôľu zvrátiť súčasný spoločensko - ekonomický pád krajiny. Žiadne spájanie síl, spoločné aktivity. Žiadna jednotná, energická komunikácia typu sme moderní a spravodliví, koalícia je neschopná, primitívna a zastaraná. Žiadne mimoriadne prístupy a nasadenie.
Nič.
A preto bude aj horšie, priatelia.
