Nákupy prebiehali skoro vždy v rovnakom slede......ocinovi sa nakúpilo v prvých dvoch stánkoch a potom nás čakával v aute (on z duše neznáša nakupovanie), my zvyšní sme sa predierali davmi na trhovisku a navzájom s maminou si oponovali - mne sa nikdy nepáčilo čo jej a o opačnom „garde“ ani nehovorím - naše nakupovanie vždy skončilo o tom, že buď som sa ja vadila s maminou, že sa mi nepáčilo čo mi ona chcela nanútiť, alebo mamina sa vadila s ocinom, že nechce chodiť s ňou po trhovisku, alebo ocino zvýšeným hlasom upozorňoval maminu, že nech sa neopováži kúpiť tú záhradnú hojdačku, lebo zatiaľ vlastnia iba OSOBNÉ auto......prosto vždy to končilo nejakým svárom a vyzerali sme ako jedna rozvadená talianska rodinka.....
Tento krát však všetko prebiehalo v úplnej pohode, mne sa páčil kostým, ktorý si kúpila moja mamka, mamke sa páčili topánky, ktoré som si kúpila ja, dokonca aj náš ocino chodil po celom trhovisku s nami a čo bolo najneuveriteľnejšie dokonca všetkým trom generáciám sa páčila sedacia súprava, čo sme si tam objednali........A NIKTO SA S NIKYM NEHÁDAL!!!!!
Ako sme hodnotili naše nákupy cestou domou, zrazu nás napadlo, že sme sa ZABUDLI POVADIŤ a že ideme domov v spokojnej nálade s pocitom dobrého nákupu, lebo všetkým sa všetko páčilo. PRVÝ KRÁT!!!!!! A tak sme hľadali príčinu našej pohodovej situácie.........a možností sme našli viacero. ALTERNATÍVA 1. Ocino už asi starne a nevládze oponovať mamke, ALTERNATÍVA 2. Mamka stráca pomaly rozum a dá sa nahovoriť na moje „sprostosti“, ALTERNATÍVA 3. Ja dostávam pomaly rozum a verím mamkiným radám...........
No neviem, ktorá z týchto alternatív je ta správna, ale viem, že to bol SUPER deň a mala som dobrý pocit nielen z nákupov, ale predovšetkým z toho, že sme asi všetci začali pozerať na veci a situácie „rovnakým pohľadom“.