reklama

"Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá !

Téma "ukradnutých" pozemkov je vážna. Ak v Žiline zbabelo cúvneme, zabijeme vieru v to, že má zmysel postaviť sa krivdám

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Je to de javu z pred dvoch rokov. Žilinskí poslanci vtedy čelili návrhu mesta dohody s Georgom Trabelssim a obludnej miliónovej zmluve s právnou spoločnosťou Karko.Mesto malo vtedy výmenou majetku zúročiť svoje dlhoročné straty z verejného partnerstva s podnikateľom a definitívne uzavrieť nedoriešené projekty traumatizujúce Žilinčanov. Triumfálny návrh bol však neuveriteľným sklamaním a na hlavu primátora sa vtedy zosypala obrovská kritika zo strany odbornej verejnosti a vlastných poslancov. Primátor sa nevyhol obrovskému pobúreniu miestneho podnikateľského prostredia. A presne takáto nálada sa vynára z môjho pohľadu pomaly i dnes v kauze „ukradnutých“ mestských pozemkov. V hre o milióny, kde Žilina stráca vlastníctvo nad rosziahlou plochou vlastných území, sa mesto a jeho primátor správa opäť macošsky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skôr ako tému „strácajúcich“ sa mestských pozemkov podrobne rozoberiem, dovolím si krátku retrospektívu epizódy historickej dohody mesta s Georgom Trabelssim. Je silnou paralelou pre súčasný príbeh.

Tému som vtedy veľmi intenzívne sledovala, išlo o  obrovský objem majetku Žilinčanov a naozaj malo význam strácať čas dlhým študovaním materiálov.

Presne takéto zúfalstvo cítia mnohí i dnes. .... . Napriek tomu, že primátor má k dispozícii kvalitné  - relevantné  informácie, s obrovskou argumentačnou silou serióznych právnych analýz, nekoná.

Spolu s  Miriam Šutekovou (mestská poslankyňa) sme podrobne načítavali dokumenty, návrh zmluvy, zisťovali veľmi detailne informácie o každej čiastkovej výmene, mali sme niekoľko stretnutí s právnikmi, ekonómami, podnikateľmi. Už pri prvom nazretí a prvých správach o obsahu vystupovali veľké pochybnosti o vyváženej ponuke zo strany podnikateľa, ďalšie a ďalšie štúdium faktov pochybnosti len potvrdili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetci tí, ktorí sa len trošku hlbšie ponorili do problematiky nedokázali rozdýchať s čím prišlo mesto pred verejnosť. Pamätám si reakciu skupiny podnikateľov (išlo naozaj o mienkotvorné mená) ktorí nedokázali spracovať fakt, že z verejných zdrojov a majetku mal odkráčať  do rúk jediného podnikateľa obrovský mešec peňazí a výhod bez akéhokoľvek vyváženej podnikateľskej súťaže, samozrejme na úkor záujmov mesta.

Veľmi silno som vtedy vnímala morálne poníženie všetkých tých, ktorí sa snažili normálnou cestou v meste pôsobiť a pracovať.

Mesto vtedy naozaj čelilo verejnému výsmechu jednostrannej dohody, nehorázneho podfuku na Žilinčanoch.  Na jednu z množstva chýb poukázal vtedy i Úrad pre verejné obstarávanie.  Jasne potvrdil pochybnosti o nezákonnej zmluve s právnou kanceláriou Karko a dal za pravdu skupine poslancov, ktorí boli zo strany mesta neustále zosmiešňovaní a znemožňovaní. Zúfalstvo mnohých bolo vtedy neprehliadnuteľné. Kládli si otázky. Naozaj primátor nechápe, nevie, nerozumie alebo nechce vedieť to, čo vedia i jeho vlastní poslanci, ktorí dohodu definitívne odmietli pre jej jednostrannosť a nevyváženosť  na úkor záujmov mesta ?  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Presne takéto zúfalstvo cítia mnohí i dnes. I dnes ide o obrovské sumy a majetok Žilinčanov, ktorý sa naopak niekto snaží nekorektne privlastniť a bez akéhokoľvek právoplatnej a účinnej sebaobrany vedenia mesta. Napriek tomu, že primátor má k dispozícii kvalitné  - relevantné  informácie, s obrovskou argumentačnou silou serióznych právnych analýz, nekoná.  Otázka je, prečo volí takýto prístup nečinnosti, ktorý ohrozuje vlastnícke práva a obrovský majetok mesta ?

Žiadna z možných odpovedí veľký pokoj neprináša. Ani predpoklad, že sa primátor bojí tlaku záujmových skupín, alebo by (nebodaj) sám kryl niekoho záujmy, alebo veciam dostatočne nerozumie, či sa len prosto bojí prehry ?  Každá z odpovedí je zlá.  Dôsledky nečinnosti mesta v tak závažnej veci akou je táto, má však celkom slušný morálny a finančný dopad. Ale o tom až neskôr. Teraz sa poďme pozrieť bližšie čo je vo veci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako začali problémy s pozemkami vykukovať na božie svetlo

To, že ani v tomto príbehu naozaj nejde o žiadnu treťotriednu investigatívu vymyslenú na kolene s cieľom niekoho zdiskreditovať, je pomerne priehľadné už na prvý pohľad.

Základnou a zlou správou je to, že mesto naozaj za zvláštnych okolností prichádza o pozemky pod vlastnými budovami, cestami i pod verejnými plochami a to pekne potichučky, nebadane.

Prvé pochybnosti, že nie je všetko ako má byť, že mesto prichádza o vlastný majetok, sa začali objavovať postupne ešte za primátora Igora Chomu pri vysporiadavaní nájomníkov v takzvanej novej kolónii Vural. V tom čase však len málokto vnímal vážnosť a podstatu problému. Mestské domčeky museli majitelia opustiť lebo na scéne sa objavil nový (súkromný) majiteľ spomínaného mestského územia. Situácia dospela až tak ďaleko, že niektoré domy bolo treba zbúrať a  pôvodných nájomníkov  vysporiadať  náhradou ich bývania.  S týmito dôsledkami sa žilinskí poslanci potykajú dodnes. Téma pozemkov pod švédskymi  domčekmi pri Vurale postupne gradovala, ale o tom detailnejšie až  ďalej...

Postupom času sa v téme objavila informácia o spore žilinskej nemocnice, ktorá sa ako prvá verejná inštitúcia v meste Žilina začala vážne zaoberať odkrývaniu svojho vlastníctva. 

Z jedného dňa na druhý čelila nemocnica zvláštnej situácii. Na stole jej vedenia pristála požiadavka na úhradu nájomného za pozemky pod ich  budovami.  

Šok ... pobúrenie ....  Nemocnica sa len tak tak spamätáva ale jej vedenie začína konať. Len málokomu ide  do hlavy,  že cudzia firma  sebavedomo pýta nájom za parcely pod  ich vlastnými stavbami.

Vedenie rozbieha precíznu bádateľskú činnosť v nemocničných archívoch. Zistenia boli šokujúce a viedli k okamžitých právnym úkonom. Nemocnica požiadala súd o predbežné opatrenie, aby sa s pozemkami nekontrolovateľne nedalo hýbať a nasledovala určovacia žaloba o určenie vlastníctva. Rýchlosťou blesku spúšťa záchranné koleso k miznúcemu vlastníctvu. 

Zbabraný ROEP obral mesto o milióny. Pozemky v rukách súkromných žralokov? 

Do mozaiky celého príbehu medzičasom vstupuje ďalší zápas – tento krát  obyvateľov Bánovej, ktorí v tejto mestskej časti upozorňujú petíciou mesto na snahu konkrétnych ľudí zabrať verejný priestor pri kostole s plánom bytovej výstavby. Tu začalo Bánovčanom pomaly „docvakávať“, že s pozemkami asi nie je všetko s kostolným riadom, odjakživa bolo totiž územie verejnou plochou. Bánovčania sa začali pýtať, ako je možné, že sa na scéne objavuje po toľkých rokoch súkromný investor s plánom výstavby obytných domov a na verejnej ploche máva listom vlastníctva.

Obyvatelia Bánovej zadávajú požiadavku mestu na vypracovanie právnej analýzy. Radnica si zadanie pod obrovským tlakom neochotne ale predsa nakoniec osvojuje. Závery potvrdzujú, že pochybnosti Bánovčanov boli opodstatnené, čím výdatne  zahanbujú liknavosť a neochotný prístup mesta sa vo veci angažovať. Právna analýza jasne namieta podfuky a nezákonnosť prevodov. ....

V čom spočíva ich čaro? V slovnej skratke  ROEP,  čo je usporiadanie vlastníckych práv pozemkov. V roku 2011 bolo jeho úlohou vlastnícke vzťahy zjednodušiť, spriehľadniť a skompletizovať, tak aby rozdrobené pozemky mohli vlastníci zmysluplne využívať.  V mnohých prípadoch parciel sa to určite podarilo, v tomto prípade však ROEP rozbil, čo sa len dalo. 

Dnes už vieme, že jeho spracovateľ nezapísal a nezohľadňoval vlastnícke vzťahy správne, keď neskúmal zápisy v pozemkových vložkách. A tak sa stávalo, že vlastníctvo k pozemku priradil bez mihnutia oka poslednému vlastníkovi v rade, prehliadajúc delenie pozemkov a ich vykupovanie štátom. Presne takýto prípad sú pozemky Bánová, kde spracovateľ ROPEU absolútne ignoroval, že parcely prešli vyvlastnením.

Chaos a panika. 

Znie to až neuveriteľne ale toto sa naozaj dialo, toto je realita. Bez zohľadnenia všetkých ďalších právnych úkonov definujúcich reálne vlastnícke vzťahy, autor ROEPU si veci jednoducho zľahčil a priraďoval vlastníctvo, ako sa mu zachcelo bez reálneho právneho titulu. 

Áno, natíska sa ďalšia pochybnosť a otázky, či sa tak dialo vedome - špekulatívne alebo išlo len o nedôslednosť. 

To sa už, myslím, dnes presne nedozvieme ale faktom je, že týmto spôsobom prišli konkrétni ľudia k podielom – k pozemkom, ktoré už dávno vykúpil alebo vyvlastnil štát a pôvodnému vlastníkovi zaplatil náležitú náhradu. Je okrem iného len málo pravdepodobné, že keď Československá republika stavala svoje budovy, že by tak robila na nevysporiadaných parcelách.

Blafáky a pokus o nehorázny biznis s mestom

Posuňme sa o krok ďalej - ku kľúčovej fáze vymazávania pôvodných vlastníckych vzťahov  k pozemkom. Po uzavretí ROEPU v roku 2016, keď jeho nálezy a vysporiadania nemôže už nik zákonne namietať, sa objavujú na scéne firmy a organizované skupiny, ktoré zvláštnymi úkonmi a cestami dostávajú k podielom spomínaných parciel. Postupne sa im darí pozemky sceľovať a aby vybledla archívna a historická niť, aby sa čo najmenej dali pôvodné vlastnícke vzťahy presne dohľadať, pozemky začali rozparcelovávať a ďalej prevádzať na ďalšie osoby. A tento stav trvá  dodnes.

Krásnym ukážkovým príkladom, ktorý sa bytostne dotýka Žilinčanov sú už spomínané pozemky pri Vurale pod švédskymi domčekmi vo vlastníctve mesta. Napriek tomu, že aj v tomto prípade bolo územie v 50 –tych rokov vyvlastnené, štát zaplatil za parcely pôvodným vlastníkom, navyše ich dediči nemali v neskorších reštitúciách žiadne nároky, po roku 2016  sa napriek tomu nepozorovane menia vlastnícke vzťahy. Samozrejme  v neprospech mesta, ktoré z listu vlastníctva vypadáva.

Pikantnosť príbehu tu nekončí, naopak. V roku 2020 dostávajú poslanci mesta na stôl požiadavku na odkúpenie takmer 5000 m2 tejto plochy v sume 3. Mil. Eur. Nehorázna suma, pri ktorej by meter štvorcový vyšiel mesto na 623 Eur. Zastupiteľstvo samozrejme takýto predaj odmietlo, len málokto si však vtedy uvedomuje a pýta sa, prečo má mesto kupovať parcely, ktoré stoja pôvodne pod jeho nehnuteľnosťami. Nikto si nekladie otázku, či predsa len nie sú pozemky mestské, prečo a ako je vlastne možné, že ich vlastní súkromná firma?

A tak príbeh pokračuje veselo ďalej. Majiteľ pozemkov pod domčekmi stupňuje ťah na bránu, nevzdáva sa v túžbe za ziskom a po neúspešnom pokuse odpredaja pozemkov mestu Žilina ho žaluje za neoprávnené obohatenie. Áno, presne tak, firma od mesta žiada, aby zaplatila za to, že mesto užíva jej pozemky, tým že má na nich postavené ďalšie zvyšné domčeky.

Tak si to celé zrekapitulujme

V prípade pozemkov Vural vieme, že v 60-tych rokoch minulého storočia sa stavia na danom území Nová kolónia domčekov určená na prenájom. Pozemky patria štátu, neskôr prechádzajú delimitáciou do rúk mesta. O 50 rokov neskôr sa objavuje takzvaný ROEP, ktorý rozbije vlastnícke vzťahy na franforce a oberá mesto o jeho vlastníctvo, pripisujúc ich súkromným majiteľom. Tie sa postupne dostávajú ďalšími prevodmi do rúk súkromnej firmy, ktorá si začína robiť na ne nárok.  Nájomníci musia opustiť dané územie , domy sa búrajú, pozemky sa uvoľňujú novému majiteľovi. V roku 2020 dostáva mesto Žilina na stôl ponuku na spätné odkúpenie pôvodne vlastného územia za sumu 3.mil. Eur. Zastupiteľstvo nehorázny pokus o nevýhodný obchod  odmieta. A tak sága vrcholí na súde  žalobou   na mesto za bezdôvodné obohatenie.

V prípade pozemkov Bánová zohráva ROEP podobnú úlohu. Ignoruje fakt, že územie pripadlo v 50- tych rokoch štátu ako opustený majetok, že neskôr prešli pozemky do správy mesta a roky boli využívané a spravované vo verejnom záujme na verejný účel a chybne vracia majetok do rúk pôvodnej židovskej rodine. Z právnej analýzy v tomto prípade vieme veľmi detailne popísať, že prevod majetku do súkromných rúk po roku 2016 nie je postavený na zákonných prevodoch. Autori analýzy ozrejmujú niekoľko podstatných  kľúčových sporných momentov, ktoré absolútne podkopávajú dôveryhodnosť celého procesu zmeny vlastníckych vzťahov.

-       Pochybná kúpnopredajná zmluva z roku 1939, ktorými malo vlastníctvo prejsť na jedného z dedičov.  Na tomto mieste právna analýza poznamenáva, že žiaden prevod takéhoto majetku v tom čase nebol možný. Išlo totiž o židovskú nehnuteľnosť. S majetkami Židov na základe vládneho  nariadenia a protižidovských zákonov nebolo možné vtedy nijak hýbať - žiadne prevody, žiadne predaje, žiadne nájmy

-       Pochybným v celom procese sú ďalšie tri nezachované kúpnopredajné a darovacie zmluvy z roku 1959, 1985 a 1994 ako podklad k titulu vydržania a teda ďalšieho nepodloženého prevodu vlastníctva. Aj tu zaznamenáva notár prevod vlastníckym práv bez listinných dôkazov, len na základe ústneho vyhlásenia a historicky klamlivých údajov

Postupné rozoberanie majetku mesta 

Napriek tomu, že vedenie mesta má už viac ako rok vedomosti o tom, že súkromné vlastníctvo týchto pozemkov je sporné, ... mesto napriek tomu nekoná .... , obchádza cestu predbežného opatrenia a bytostne dôležitej určujúcej žaloby ...

Zdá sa vám toto všetko ako drzosť, nehoráznosť, ako nemožné  ? Áno, je.  Ako však stojí svet svetom, podvody, klamstvá, krádeže, zlo tu bolo vždy  a bude, otázkou je, ako sa k nemu postavíme, či ho dokážeme identifikovať.

Za oveľa väčšie pobúrenie, ktorá mi dvíha tlak, považujem nečinnosť zo strany mesta, ktoré ostáva pasívne a nebráni sa napriek tomu, že vie, o čo tu ide. Súdna žaloba v prípade pozemkov pri Vurale i v Bánovej by mala byť jasnou príležitosťou ako prebrať iniciatívu a  hájiť vlastníctvo pôvodne mestského územia. Nedeje sa však nič, čo je nepochopiteľné. 

V prípade pozemkov pri Vurale mesto čelí žalobe za nedôvodné obohatenie. Napriek tomu, že radnica má už viac ako rok vedomosti a poznanie o tom, že súkromné vlastníctvo týchto pozemkov je sporné a že s vysokou pravdepodobnosťou ide o pôvodné mestské územie, za ktoré dnes pýta firma spätný nájom, mesto napriek tomu nekoná podľa vzoru nemocnice. Obchádza cestu predbežného opatrenia a bytostne dôležitej určujúcej žaloby, ktorou sa rozhodla nemocnica chrániť svoje majetkové práva. Takýto ťah sa očakával a očakáva aj od mesta. 

V prípade pozemkov Bánová právna analýza nielen popisuje ale aj predkladá presné dôkazy o nezákonných prevodoch. Nik, kto len trochu načrie do dokumentu a ponorí sa do problému ani na sekundu nemôže zaváhať o  povinnosti zo strany mesta okamžite konať. Nielen preto, že dôkazy sú presvedčivé a rukolapné ale i preto, že mesto má morálnu povinnosť postaviť sa drancovaniu jeho majetku.

Je obrovským morálnym precedensom ostať naďalej v pasivite a nebrániť takto odcudzený majetok Žilinčanov. Verejný majetok nesmie a nemá byť dobrou a ľahkou korisťou pre kohokoľvek .. kto si len tak pomyslí v presvedčení, že ho nemá kto brániť.

Ak mesto nebude konať prostredníctvom predbežných opatrení a podávaním určujúcich žalôb, hrozí, že o mnohé lukratívne parcely definitívne príde. To je isté.

V prípade plochy pri Vurale, firma v marci tohto roka zapísala na pozemky ťarchu, ako dlh voči fyzickej osobe. Znamená to, že mesto sa k pozemkom už nikdy nemusí dostať.

Mesto musí a má konať nielen preto, že množstvo takýchto pozemkov sa nachádza pod jeho cestami a budovami a hrozí do budúcnosti, že prídu požiadavky na vyplatenie nájmov alebo relevantnej výmeny. Parcely zasahujú do lukratívnych oblastí a my ich vieme reálne využiť v prospech rozvoja mesta.  

Mestské pozemky za mestské pozemky - biznis ako víno

To, že naozaj nejde o fazuľky naznačuje aj ďalší zdokumentovaný prípad, za ktorým stojí tá istá firma s  parcelami pod švédskymi domčekmi pri Vurale.  

Poslanci mestského zastupiteľstva dostali tento rok správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý v inej súvislosti upriamil pozornosť na výmenu pozemkov pod mestskými cestami.

Presne ako v príbehu na území pri Vurale sa mestských parciel (tento krát pod verejnými cestami )zmocnila súkromná firma, ktorá ... a teraz pozor ...  ich ponúkla mestu na výmenu za ďalšie mestské pozemky pod hasičskou zbrojnicou v Závodí.  Parcely pod cestami (pôvodne mestské)  mali rozlohu 622 m2.  Nejde o žiadnu zanedbateľnú plochu, či zostatkový pozemok. 

“Všetko klaplo ako malo.” Obchod sa firme podaril. Poslanci, nevediac o súvislostiach,  v roku 2018 schváli a podpísali výmenu, biznis ako lusk ... nie však v prospech ale na vrub mesta. 

Len pre istotu opäť rekapitulácia. 

Súkromná firma, ktorá sa dostala k mestským pozemkom pod verejnými komunikáciami, zhodou okolností tiež neďaleko Vuralu ich vymenila za ďalšie mestské parcely pod nehnuteľnosťou hasičskej zbrojnice. 

Čo to znamená?  Čistý biznis bez nulových nákladov a strát ... na úkor majetku mesta. Mráz ide po chrbte ... Lebo v Žiline chýbajú pozemky na výstavbu bytov, športovísk. Mesto nemá takmer žiadne voľné plochy. Je absolútnym hriechom nečinnosťou hazardovať  v zápase o pôvodne a právoplatné vlastníctvo takýchto území.

Záverečná pointa

Majetok Žiliny je dlhodobo systematicky rozoberaný, účelovo i nedbanlivo a práve primátori v tom celom zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Buď sú svojim postojom autoritou a silnou garanciou ochrany majetku, alebo  sú guľou na nohe, ktorá morálne ponižuje všetkých tých, ktorí sa  bijú za verejné veci a perspektívnu budúcnosť Žilinčanov.

Z histórie vieme, máme tisícky podložených príbehov, že nie je správne ustupovať hrubej sile doby  - čitateľných podvodných  manierov len preto, že v hre nie sú naše rodiny, náše práva, naše životy ale majetok všetkých.  Áno, do bitky za naše domy, záhrady sa vstupuje odvážnejšie.

Primátorské kreslo je však dobrovoľná verejná funkcia a nesie v sebe základný predpoklad - viesť ťažké hodnotové zápasy. Jej súčasťou je kompetencia nevzdať sa, neustúpiť tlaku skupín, peňazí i hrubej sile, vstúpiť i do súdnej bitky so silou ekonomickej moci, ak to situácia vyžaduje.

Dovolím si formulovať názor, že dôvody, ktoré verejne prezentoval primátor ako obhajobu nečinnosti, nepoukazujú na prívlastky odhodlaného a dobrého správcu, ktorý veciach rozumie, má pohľad  stratéga, viziónára a pozerá sa na situáciu z uhla sebavedomého postoja. Práve naopak. Veď posúďte sami.

 1.        Výška súdneho poplatku, ktorá by mala byť podľa primátora prekážkou pri podaní súdnej žaloby je stanovená zákonom vo výške necelých 100 Eur, nie desaťtisíce ako uvádza primátor

2.        To, že sa územia v Bánovej vzdali predchádzajúci primátori a nebojovali oň, je vizitkou o ich prístupu k verejnej správe, tento fakt nemá nijaký vplyv na konanie a súčasné rozhodnutia mesta, nijak neovplyvňuje výsledok prípadnej určujúcej žaloby

3.        Primátor obhajuje svoju neochotu konať v prípade pozemkov Bánová údajom  o predpokladanej  miere úspešnosti v súdnom spore stanovenou autormi právnej analýzy v pomere 50:50, teda šance pol na pol. Pohár vníma viac poloprázdny ako poloplný, volí porazenecký prístup, ktorý neinšpiruje, nepovzbudzuje rozhodnutých obyvateľov a poslancov ochotných sa  pobiť za práva a ochranu miestneho územia

 V hre pritom nie sú pozemky len v Bánovej, pri Vurale ale objavujú sa indície o ďalších územiach, ktoré treba presne identifikovať a za nezabojovať. Ide o obrovské mestské plochy.

Na záver si opäť pomôžem príkladom epizódy návrhu dohody so Georgom Trabelssim. Primátor Žiliny Peter Fiabane chcel vtedy zaplatiť 1 mil. Eur právnej kancelárii za vyrokovanie pre mesto nevýhodnej a jednostrannej dohody, v prospech záujmov jedného podnikateľa. Dnes stoji red rozhodnutím urobiť kroky na záchranu pozemkov niekoľko  miliónových  hodnôt ale za zlomok tejto ceny. V prospech Žilinčanov a ich budúceho života. V prípade obhajoby záujmov s podnikateľom Trabelsiim mesto neustálo svoju rolu, po fiasku neúspešnej dohody sa vzdalo sebavedomej vyjednávacej pozície a rezignovalo i na akékoľvek ďalšiu vlastnú aktivitu v obhajobe majetkových práv. Po tejto skúsenosti by to bolo už druhýkrát, čo by vedenia mesta primátora Petra Fiabané nezvládlo svoju misiu v dôležitom zápase nielen o miliónový majetok, ale i o dôstojnosť a úctu zdravo sebavedomej samosprávy.

  

 

 

Vanda Tuchyňová

Vanda Tuchyňová

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  105x

Novinárka, aktivistka v oblasti boja proti korupcii: (www.protikorupcii.sk). Verím, že sloboda človeka spočíva v pravde a v jeho odovzdaní sa do Božej prozreteľnosti. Zoznam autorových rubrík:  Verejná kontrolaVeci Božie

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu