V máji som zverejnila blog o bezradnosti a zúfalstve mnohých občanov, podnikateľov, policajtov v žilinskom kraji, ktorí dostali facku do tváre, keď nadobro spľasla bublina vytúženej zmeny v prístupe a vedení polície v Žiline, skrátka v nádej na zmenu charakteru štátu.
Želania a predstavy sa vytratili v momente, keď do jej vedenia začiatkom roka dosadil policajný šéf Štefan Hamran zástupcu bývalého krajského riaditeľa Petra Sivoňa. Spolu so svojim šéfom Aurelom Gonšákom ako dvojka riadili žilinskú políciu za vlády Róberta Fica. Išlo o obdobie ututlávania káuz, zametania vecí pod koberec, nepriechodnosti spravodlivosti a vymožiteľnosti práva.
Nádej pod vládou Igora Matoviča, ktorý sľuboval hodnotovú zmenu, bola v tomto smere tak obrovská a viera v zmenu kurzu tak silná, že trpkosť a pachuť zo sklamania sa u mnohých, nielen policajtov v žilinskom regióne ani nedá opísať.
V tejto súvislosti som sa rozhodla zverejniť svedectvo krajského predsedu OĽANO (dnes už bývalého), ktorý bojoval za zmenu prístupu v rámci vnútropolitických štruktúr, ale svoj zápas vzdal a spolu s ním aj ďalší, dnes už bývalí funkcionári OĽANA.
Nech sa páči. Tu je krátky príbeh Igora Korčeka, ktorý súhlasil s jeho zverejnením.
“Na začiatku by som chcel povedať, že som sympatizantom strany Oľano a stotožňoval som sa s jeho programovým vyhlásením pred voľbami v roku 2019. Sám som bol presvedčený o potrebe zmeny. Keď sa stala strana Oľano víťaznou - a hlavne koaličnou, mal som veľkú radosť. V tej dobe som pomáhal aj v OZ proti korupcii v Žiline a dostal som ponuku stať sa krajským predsedom Oľana za žilinský kraj. Veľmi som sa potešil.
Zriadili a otvorili sme nové krajské kancelárie a samozrejme aj tú žilinskú. Začala skutočná práca a ľudia chodili s podnetmi, pripomienkami, sťažnosťami .
V októbri 2021 ma navštívilo viacero nespokojných občanov, policajtov s problematikou fungovania polície v žilinskom kraji a voľby nového krajského riaditeľa PZ. Zo začiatku som si myslel, že došlo len k nedorozumeniam a kládol som všetkým otázku, ako im môžem v tejto veci pomôcť? Išlo o to, že novým krajským riaditeľom PZ má údajne byť vymenovaný, podľa tvrdenia všetkých zúčastnených, zástupca vtedajšieho krajského riaditeľa, teda človek, ktorý denne pracoval a vykonával rozkazy od riaditeľa. Bolo jasné, že takýto nominant by určite neotváral žiadne kauzy, ktoré by mohli byť "toxické " respektíve by naďalej zostávali nepohodlné spisy v šuflíkoch.
Téma a hlavne nespokojní občania, aktívni policajti aj v dôchodku, opakované naliehania doslova desiatok osôb z celého kraja ma o probléme presvedčili natoľko, že som musel začať vo veci konať.
Oslovil som krajských koordinátorov strany OĽaNO, ich prostredníctvom úrad vlády a mailom opísal situáciu na ministerstve vnútra, oboznámil ich s problémom dúfajúc, že vo veľmi krátkej dobe sa toto " nedorozumenie" vysvetlí.
Opak bol pravdou. Ostal som zaskočený, keď na moju intervenciu nikto nereagoval a preto som svoje úsilie zvyšoval úmerne k danému rastúcemu problému.
Volal som - písal som, na moje zdesenie nik neodpovedal.
Čelil som neustálym, ale musím povedať, opodstatneným nepríjemným otázkam od nespokojných občanov.
V decembri minulého roka vzhľadom k môjmu, už vtedy extrémnemu úsiliu, začali brať situáciu aspoň troška vážne a telefonicky ma informovali, že dostanem termín u pána ministra vnútra, ale musím si pripraviť tému a dôkazy.
Prizval som ľudí, ktorí situáciu poznali, mali aj podklady, dôkazy a chceli situáciu sami prezentovať. Boli ochotní ísť aj na detektor a potvrdiť dôkazmi svoje tvrdenia. Bolo všetko dohodnuté. Požiadal som teda o termín. Prekvapivo, žiadna zmena - ostalo ticho - nikto nekomunikoval a ku mne sa dostávali šumy z viacerých strán, že voľbu nového krajského riaditeľa spravia teda tak, aby nemuseli odpovedať na naše otázky.
Moja frustrácia silnela, preto som sa rozhodol a dohodol stretnutie u Igora Matoviča, aby som mu vysvetlil, čo sa v tej našej žilinskej kotlinke deje. Skutočne 5.01.2022 som sa na ministerstve financií s Igorom Matovičom stretol. Vypočul si ma a prisľúbil, nik nepreverený a kým neprejde detektorom, sa nestane krajským riaditeľom PZ.
Spokojný Igor odchádzal od Igora s pocitom pevne dúfajúc, že toto je ten správny človek a moja , naša snaha nebola márna.
Tento pocit mi trval približne 30 min od návštevy, keď mi počas cesty domov zazvonil telefón, kde zaznelo, že už je neskoro, zástupcu riaditeľa vymenovali za nového krajského riaditeľa PZ.
Reakcie dlho nedali na seba čakať. Toľko sklamania, frustrácie od oznamovateľov, zdesenie a nechuť ďalej robiť .Výčitka „toto je tá zmena,“ bola na dennom poriadku. Chodil som po meste, pozeral do očí sklamaných ľudí a moje rozhodnutie nebyť krajských predsedom silnelo zo dňa na deň.
Začal som vnímať šumy o nepohodlnosti mojej osoby v OĽANE a informácie o tom, že môj čas v kresle predsedu je spočítaný. Tak som sa rozhodol veci urýchliť. Zobral som si svoju menovku z pred dverí a ako krajský predseda OĽaNO som skončil so smútkom v hlave, že očistu polície v Žiline sa ani len nepodarilo nahryznúť.
A za nami ostáva frustrovaná verejnosť, ktorá tak veľmi verila OĽANu”