reklama

Boli li? Alebo o Dogme číslo 73

Bolí to, keď sa dozviete, že vás oklamal/a veľmi dobrý/á kamarát/ka? Bolí to, keď zistíte, že ste sa (zase raz) stali obeťou manipulácie? Bolí to, keď vidíte, že vaše okolie je plné pretvárky a afektu? Bolia vás zuby?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu


БОЛИ ЛИ?
БОЛИ ЛИ? 

 

БОЛИ ЛИ?
БОЛИ ЛИ? 

 

БОЛИ ЛИ?
БОЛИ ЛИ? 




„DOGMA 95 je záchranná akcia!“

Na jar roku 1995 sa v Kodani stretlo niekoľko režisérov, aby zachránili „umierajúci“ film. Ten bol podľa nich v šesťdesiatom roku minulého storočia príliš prikrášľovaný, čo predznačilo masívnu expanziu „kozmetickej éry“ . Základným stavebným prvkom sa stala čoraz dokonalejšia ilúzia a vo filmovom priemysle zavládol silný individualizmus. Vnútorné prežívanie postavy je pri dejovej výstavbe takmer bezpredmetné. Divák potrebuje byť predovšetkým prekvapený niečím, čo dosiaľ nevidel či nezažil.

„„Hlavnou úlohou“ dekadentného filmára je oklamať diváka. Na toto sme tak hrdí? Toto nám prinieslo „100 rokov“? Ilúzie ako prostriedok prenášania emócií? ... Umelcovou slobodnou voľbou podvodu? ... Povrchný dej a povrchný film žne chvály ako nikdy predtým.“   Toľko pár slov z oficiálnej webovej stránky tohto hnutia.



„Pre DOGMU 95 film nie je ilúzia!“

Ako protipól k „filmu ilúzie“ stavia Dogma 95 svoje desatoro sformované jej kľúčovými predstaviteľmi ( Lars von Trier a Thomas Vinterberg ) s názvom Sľub čistoty ( THE VOW OF CHASITY). Vznikol na základe myšlienky, že nakrúcať dnes môže každý a výsledok jeho jednotlivých bodov možno zhrnúť nasledovne. Celý film vzniká na mieste, kde sa odohráva jeho dej, teda svojím spôsobom dokumentuje dianie „tu a teraz“ bez akýchkoľvek zásahov. Najdôležitejším poslaním režiséra nakrúcajúceho Dogmu (vo farbe, na 35 milimetrový film, bez akéhokoľvek špeciálneho osvetlenia, optických filtrov, statívu, dodatočných zvukových úprav, povrchnej akcie, žánru, s minimom finančných prostriedkov a časopriestorovou jednotou) je domôcť sa pravdy v situáciách, ktoré jej postavy prežívajú. A tak sa jednotlivé situácie stávajú omnoho dôležitejšími ako celok samotný.


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Aneta Lešnikovská
Aneta Lešnikovská 




Aneta Lešnikovská a jej Prvá balkánska Dogma

Mladej nádejnej filmárke - Macedónke žijúcej v Amsterdame - takýto koncept tvorby sadol ako uliaty. „Aj keby sme chceli porušiť niektoré z pravidiel (Dogmy 95) , nemali sme na to peniaze.“

Táto študentka audiovizuálneho umenia sa rozhodla s kamerou v ruke (spolu so svojim holandským kamarátom Lennertom Hillegeom - tiež s kamerou v ruke) navštíviť rodné Skopje s úžasnou správou pre partiu svojich kamarátov. Nakrúti svoj prvý celovečerný film (Dogmu), peniaze z dánskej spoločnosti Zentropa Productions sú na ceste a vo filme budú účinkovať oni. Kým však príde na rad financovanie, treba zdokumentovať prostredie, kde bude film vznikať. Našla si šikovné ospravedlnenie na dotieravé kamery, ktoré ich neustále sledujú od momentu, kedy partia dopozerá von Trierových Idiotov . To, aby im Aneta ukázala ako môže taká Dogma vyzerať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
БОЛИ ЛИ?
БОЛИ ЛИ? 


„Taká hlúposť! Strihnutí holí chlapi behajúci po meste...“ prispeje do diskusie na margo spomínaného filmu jeden z nich. „V Macedónii sa Dogma točí už od päťdesiatych rokov.“ Vtipne upozorní ďalší na bezútešnú situáciu filmového priemyslu na Balkáne. To však ešte netušia, že práve napĺňajú podstatu prvej balkánskej (celkovo však sedemdesiatej tretej) Dogmy. Lešnikovská nás teda sprevádza každodennosťou macedónskej metropoly z pohľadu mladého dospelého človeka na pozadí parlamentných volieb roku 2005. Ocitáme sa v meste, kde si ľudia postupne budujú svoj pohľad na demokratické zriadenie štátu. Či už ide o mladý manželský pár odchádzajúci za prácou do Británie, mladú dievčinu tak veľmi túžiacu preraziť na filmovom plátne, alebo o úspešného politika, ktorý si „buduje“ svoje sebavedomie fľaškou alkoholu, či jednou - dvoma čiarami „prvotriedneho bieleho“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
БОЛИ ЛИ?
БОЛИ ЛИ? 


Čím bližšie sme ku koncu, tým väčšie napätie cítime medzi dvoma ľuďmi s kamerou v ruke a tými ostatnými. Aneta si vyslúžila prezývku „Dogma“ (okrem množstva iných - hanlivejších), Lennert na vlastnej koži pocítil silu macedónskej žiarlivosti a keď už všetci prišli na to, že žiadne peniaze neprídu, Dogma číslo 73 bola hotová.

Takmer. Film dokončili (postrihali) v Holandsku, kde mal na Rotterdamskom filmovom festivale pod názvom Does It Hurt? The First Balkan Dogma 27. januára 2007 aj premiéru.

ПРВА БАЛКАНСКА ДОГМА
ПРВА БАЛКАНСКА ДОГМА 



Na záver ešte pridávam odkazy na :

1. Oficiálnu stránku Dogmy 95:http://www.dogme95.dk
2. Stránku (/Plagát k) filmu: http://www.akafilm.com




Jakub Turčan

Jakub Turčan

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ešte som nadšený...Vysoko závislý na láskea autobusových zastávkach. Zoznam autorových rubrík:  Stretlo ma/Stretol somIFFRBásničkeRecenzie

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu