reklama

Moje štvrté dojmy z Číny alebo Ako som sa stal turistickou atrakciou

V deň svadby sme sa so mojou vtedy ete snbenkou vybrali na fotenie do historickho centra hlavnho mesta. Keďže bolo leto, ulice boli pln zahraničnch turistov. panieli, Nemci, Franczi a samozrejme Aziati. A tak sme sa pre turistov stali zaujmavou atrakciou. Ale to sa dalo čakať. Ale že sa stanem turistickou atrakciou tu, v Čne, kde ja sm som turistom, to som naozaj nečakal. A nie raz...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Prvý krát

Jeden deň sme s kolegom skončili prácu skôr ako zvyčajne. Pravdupovediac, skončili sme ešte doobeda. A tak sme sa rozhodli, že si popozeráme nejaké zaujímavosti v meste. Na svojej výprave za poznaním sme obaja veľa fotili. Keď sa raz kolega zdržal fotením pri akejsi fontáne, pristúpil ku mne mladý pár - muž a žena. Očividne boli ázijského pôvodu, ale predpokladám, že neboli Číňania a tiež tu boli ako turisti. Žena držala v ruke fotoaparát a niečo sa mi snažila povedať (samozrejme nejakou ázijskou rečou). Pochopil som, že chce aby som ich spolu odfotil. Ale som sa mýlil. Po asi troch minútach posunkovej reči miešanej s ukážkami niekoľkých svetových jazykov som pochopil, že si chcú odfotiť mňa. Naznačil som im, že je to v poriadku. Žena si prisúpila ku mne a jej priateľ nás odfotil. Potom sa poďakovali, povedali "You are very nice" a odišli fotiť iné zaujímavosti.

Druhý krát

Včera sme sa pre zmenu vybrali do japonskej reštaurácie. Je to reštaurácia, do ktorej chodieva málo zahraničných hostí a teda obsluha nehovorí po anlgicky. Jediné, čo vedeli povedať, bolo "You are welcome" a aj tomu sme porozumeli až na tretí krát.

Potešili sme sa, keď sme zistili, že menu obsahuje okrem rozpučených chrobákov aj anglické názvy jedál. Ale ani tie nám veľmi nepomohli. Kolega nechcel riskovať a tak si vybral suši. Ja som si povedal - risk je zisk - a prstom som ukázal na nejakú rybu v dlhočiznom zozname (Volala sa tuším Hokku, ale možno si to zle pamätám.) K tomu sme si samozrejme dali japonské pivo Kirin. Pri objednávaní sa nás neustále pýtali, či jedlo, ktoré si pýtame, má byť pre jedného alebo pre dvoch. Kolega znalý veci mi prezradil, že v Japonsku každý objedná niečo iné, ale potom jedia všetci všetko. A skutočne, keď priniesli jedlo, vždy ho položili do stredu stola a my sme si odtiaľ nakladali na svoje mištičky. Vďaka tomu som aj ja ochutnal suši.

No a teraz to príde. Ako som povedal, objednal som si rybu. No to som netušil, že tú rybu prinesú vcelku.

V rukách držím paličky, pozerám sa na tú rybu. Rozmýšľam. Ešte chvíľu rozmýšľam. Predstavujem si rôzne spôsoby naporcovania ryby paličkami, ale pri každom mám pocit, že vzbudím pohoršenie. Tak ešte chvílu rozmýšľam, čo spraviť.

Po asi troch minútach som to vzdal. Naznačil som jednej s obsluhujúcich slečien, že mám problém a keď ku mne prišla, snažil som sa jej vysvetliť, že neviem, ako sa dá ryba vcelku jesť paličkami. Najprv to pochopila tak, že chcem príbor a tak mi ho priniesla. Až tak hlboko som ale nechcel klesnúť a tak som sa jej naďalej pokúšal vysvetliť, že chcem jesť paličkami, ale neviem ako sa nimi má jesť ryba. Celý tento proces bol sprevádzaný smiechom na oboch stranách. Kým slečna pochopila, čo chcem, zhromaždilo sa okolo nášho stola asi päť ďalších a očividne sa dobre bavili. Nakoniec sme sa ale dohodli, pomohla nám paličkami rybu otvoriť, vybrala chrbtovú kosť a povyberala kúsky mäsa.V tomto momente som sa jej poďakoval a očakával som, že nás opäť nechajú sa v kľude najesť. Avšak ony zostali stáť pri našom stole a pozerali sa, ako sa snažíme cibriť našu paličkovú techniku. Bol to zvláštny pocit, ale povedal som si - iný kraj, iný mrav. A tak som si nenechal ujsť chuť do jedla ani pri vedomí, že každý môj nemotorný pohyb s pobavením sleduje zo vzdialenosti asi jeden a pol metra niekoľko párov očí.Na záver len dodám, že pred odchodom sme skúsili ešte saké, takže cestou naspäť som musel kráčať veľmi opatrne.

Toľko o tom, ako sa môže slovenský turista stať v Číne stredobodom pozornosti. Nabudúce budem písať o čínskom okne do sveta.

Vladimír Bobeš Tužinský

Vladimír Bobeš Tužinský

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracuje v oblasti IT, venuje sa hudbe, fotografii a umeniu vôbec. Radšej sa pýta ako odpovedá. Zoznam autorových rubrík:  Fotografie a ich príbehyCestovanieZamysleniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu