reklama

Moje tretie dojmy z Číny alebo Krajina rozpučených pavúkov

Po pr dňoch v Čne by som rd zosumarizoval svoje novonadobudnut poznatky o tejto zaujmavej krajine. Informcie, ktor vm v tomto člnku podm, vychdzaj čisto z mjho krtkodobho pozorovania a zžitkov a teda nie s v žiadnom prpade objektvne a presn.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu
(zdroj: Vladimír Bobeš Tužinský)

Doprava

Nechápem, prečo nám na Dejepise zatajili, že Čína bola kedysi talianskou kolóniou. Veľmi živo si spomínam na dopravu v Miláne a Janove (o tom ale inokedy) a Čína vo mne tieto spomienky úspešne oživuje. Všimol som si viacero zaujímavých skutočností. Aby som sa nerozpisoval, zhrniem to do niekoľkých bodov:

  • Jazdí sa v pravom pruhu. Vačšinou. Presnejšie vtedy, keď je voľný.

  • Obieha sa zľava. Výnimkou sú prípady, keď sa obieha sprava. To je vtedy, keď zľava obieha niekto iný.

  • Svetlá sa zapínajú vtedy, keď šofér nevidí na cestu.

  • Smerovky sa používajú výlučne vtedy, keď sa šofér chce pred niekoho vopchať.

  • Príkazové a zákazové značky plnia čisto informačnú úlohu, prípadne ako varovanie, či upozornenie.

  • Úlohu čiar na vozovke som zatiaľ neodhalil.

  • Ísť pomaly znamená prerušovane stláčať plynový pedál (Myslím to vážne. Dnes som to zažil v taxi.)

  • Červená neznamená "Stoj!" ale "Daj si trochu väčší pozor."

  • Chodci nesmú prechádzať cez cestu na červenú.

  • Chodci by nemali prechádzať cez cestu na zelenú.

  • Ak sú chodci predsa len na ceste (samozrejme len na prechode pre chodcov), vždy sa medzi nimi nájde dosť miesta na to, aby pomedzi nich prešlo auto, prípadne autobus.

  • Cyklisti jazdia v ľubovoľnom jazdom pruhu ľubovoľným smerom (Aj toto myslím úplne vážne, dnes som dokonca videl, ako sa takto zrazili dvaja cyklisti, a jeden spadol tesne pred idúci autobus. Gumy zakvíli, trochu za zatrúbilo a život a autobus išli ďalej.)

  • Na bicykli sa dá odviezť ľubovoľný náklad neprevyšujúci 5 násobok jeho hmotnosti aj s cyklistom. Videl som napríklad cyklistu s asi 20 bandaskami na vodu, prípadne dvoch, ktorí mali každý päť veľkých matracov položených na zadnom blatníku a opretých o chrbát. A to ani trochu nepreháňam.


Jazyk a písmo

To, že čínske písmo (a aj iné ázijské písma) vyzerá ako rozpučené pavúky (prípadne ako rosypaný čaj), nemusím hovoriť. Veď to iste viete. Ja viem, že je to prirodzené, ale mňa celkom zaujalo, koľko rôznych fontov pre čínštinu existuje. Rovné šikmé, rovné so šikmými paličkami. Hranté, oblé... Veľmi sa mi napriklad páči, keď píšu rukou. A úplne najkrajšie sú ich podpisy. Veru, sfalšovať čínsky podpis by si vyžadovalo roky cviku...

Ľudia

Tu vám nenapíšem asi nič nové. Predpokladám, že viete, ako Číňania vyzerajú. Ale skúsme to aspoň zhrnúť.

V čom sa od nás líšia:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • V priemere sú nižší.

  • Takmer všetci sú mimoriadne chudí.

  • Majú tenké oči, ale nájdu sa výnimky. Zdá sa mi, že hlavne ženy s väčšími očami sú považované za pekné, lebo také najviac vidno na billboardoch.

  • Ženy majú dlhé vlasy, muži krátke. Výnimku som zatiaľ nevidel ani jednu. A to chodím po meste každý deň. Keby som si pred dvoma rokmi nebol býval dal ostrihať svoje vlasy, ktoré končili niekde pod lopatkami, asi by som vzbudzoval pohoršenie, alebo aspoň mimoriadny záujem. Všetci Číňania majú tmavé čierne vlasy. Len zriedka vidno ženu s vlasmi odfarbenými na bledší oddtieň čiernej, prípadne s tmavočierno-tmavočerveným melírom.

  • Neviem prečo, ale dnes som si špeciálne všimol, že muži vôbec nenosia krátke nohavice. Neviem, či som sa len zle pozeral, alebo je to tu považované za neslušné. Tak ja sa tiež radšej budem potiť v dlhých.

V čom sa nám podobajú:

  • Aj tu sa nájdu vysokí aj nízki.

  • Niektorí majú problém s akné. To som pred tým nevidel.

  • Sú aj bohatí aj chudobní.

  • Keď majú pocit, že z vás môžu dostať peniaze, sú veľmi milí, až úslužní. Inak je to rôzne. Samozrejme stretol som aj bežných ľudí, ktorí boli nesmierne priateľskí a pohostinní. Ale ako u nás doma, väčšina ľudí, ktorých stretám na ulici, má neutrálne až zamračené tváre.

Jedlo a stolovanie

Tak toto je moja obľúbená téma. Musím sa priznať, že väčšinou netuším, čo jem, ale veľmi mi chutí. Pravidelne ma šokujú chuťami, aké som ešte nezakúsil a po návrate domov ani nezakúsim. Navyše, veľa jedál v ústach postupne mení chuť. Začína to zväčša lahodnou trochu sladkou chuťou a postupne to prechádza cez sladkokyslú do brutálne štipľavej. Niektoré jedlá majú všetky tieto chute naraz.

Včera ma pri večeri zaskočili ďalším svojím zvykom. Predpokladám, že to tak funguje len v hoteli, ale aj tak je to zaujímavé. Dojedol som a zložil príbor na tanier. Prišla obsluha, odložila môj špinavý príbor na čistý biely obrus a odniesla tanier. S padnutou sánkou som pozeral, ako sa na obruse tvorí mastná hnedá škvrna. Keď som následne dojedol polievku, s lyžicou urobili to isté. Bol by som rád, keby mi to niekto vysvetlil.

Pivo

Najobľúbenejšie čínske pivo je Tsing-tao (čítaj čin dao). V porovnaní s mojimi obľúbenými (rozumej slovenskými a českými pivami) je trochu kyslé, ale pomaly si zvykám a myslím, že mi začne chutiť.

Sľúbil som aj fotky a práve na nich pracujem. Je ich ale veľa, tak ich dám do zvláštneho článku. Zatiaľ teda vďaka za pozornosť, ešte sa ozvem :)

Vladimír Bobeš Tužinský

Vladimír Bobeš Tužinský

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracuje v oblasti IT, venuje sa hudbe, fotografii a umeniu vôbec. Radšej sa pýta ako odpovedá. Zoznam autorových rubrík:  Fotografie a ich príbehyCestovanieZamysleniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu