reklama

„Nemusíte nás mať radi. Len nás tolerujte.“

Presadzovanie tolerancie, akceptovanie inakosti a zdôrazňovanie rovnocennosti. Aj to sú myšlienky, ktoré prúdia v súčasnej spoločnosti a ktorými sa spoločnosť prezentuje. Ako to však vyzerá v praxi?

„Nemusíte nás mať radi. Len nás tolerujte.“
Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

Čo napríklad mužská homosexualita? Skutočne môžeme povedať, že spoločnosť toleruje vzťah, či už romantický alebo sexuálny, medzi jedincami rovnakého pohlavia? Skutočne sa príslušníci tejto minority cítia akceptovaní a rovnocenní s príslušníkmi väčšinovej populácie? Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede v našom výskume, ktorý bol zameraný na mužskú homosexualitu a jej vnímanie.

Napriek pokroku, ktorý nastal v spoločnosti počas uplynulých rokov, homosexualita ešte stále nie je vnímaná ako úplne bežný jav. Naopak, často je označovaná a vnímaná ako fenomén, ktorý dostáva prívlastky ako napríklad iný, nenormálny či dokonca v niektorých prípadoch chorý.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už v pubertálnom období dospievajúci vnímajú nátlak, ktorý je spojený so sexualitou. Častokrát im okolie predostiera presvedčenia o tom, že vzťah je možný a vhodný nadobudnúť výhradne medzi osobami opačného pohlavia. Práve takýto druh stereotypizácie a vnucovania myšlienok o tom, čo je správne alebo normálne, môže spôsobiť silné vnútorné konflikty u jedincov, ktorí evidujú, že ich sexuálna orientácia je odlišná od heterosexuálnej2.

Čo sa deje v procese uvedomenia si vlastnej homosexuálnej orientácie a  túžbe po plnohodnotnom vzťahu? Častokrát príde tvrdá rana v podobe posmeškov, jemných či tvrdých foriem diskriminácie a do veľkej miery neporozumenie zo strany väčšinového obyvateľstva. Aby sme dopomohli k lepšiemu porozumeniu menšinovej populácie, uskutočnili sme rozhovory s piatimi mužmi vo veku od 20 do 45 rokov, ktorí sa identifikovali ako homosexuáli a boli ochotní prehovoriť o živote člena menšiny v našej spoločnosti. Zároveň sme absolvovali rozhovory s piatimi mužmi vo veku od 18 do 52 rokov, ktorí sa identifikovali ako heterosexuáli a ktorí boli ochotní poskytnúť nám svoj pohľad na to, ako vnímajú mužskú homosexualitu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý z opýtaných homosexuálnych mužov si v živote prešiel fázou, ktorú nazývame coming-out, čiže fázou, kedy sa jedinec prizná a otvorene prehovorí o svojej sexuálnej orientácii. Obdobie pred touto fázou bolo charakteristické veľmi negatívnymi emóciami, obavami, ba dokonca až zdesením z toho, ako okolie príjme fakt, že sú homosexuálne orientovaní. Taktiež sa vyskytovali obavy z toho, že budú pre svojich rodičov sklamaním kvôli neschopnosti splodiť ďalšiu generáciu a nesplnia tak očakávania, ktoré vnímajú od útleho veku. Môžeme sa domnievať, že dôsledkom týchto negatívnych emócií je už spomínaný nátlak, ktorý sa objavuje v pubertálnom období, keďže práve puberta bola spoločným obdobím, v ktorom si muži uvedomili svoju sexuálnu orientáciu. Vek 13-14 rokov bol špecifický tým, že muži zažívali prvé intímne skúsenosti, či už s opačným alebo rovnakým pohlavím a náznaky a prvotné domnienky o ich sexuálnej orientácii sa premenili na poznanie a schopnosť pomenovať svoju orientáciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším dôkazom toho, že homosexualita nie je úplne tolerovaná a vnímaná rovnako ako heterosexualita je fakt, že opýtaní muži si veľmi starostlivo plánovali komu sa s touto informáciou zdôveria, a akým spôsobom ju predostrú svojej rodine. Vo väčšine prípadov si vybrali blízku priateľku, čoho dôvodom bolo, že so ženskou populáciou dokázali komunikovať ľahšie a otvorenejšie. Pokiaľ však ide o spomínané „ako“, niektorí pociťovali až tak silnú neistotu a strach z reakcie rodiny, že si nezvolili priamu komunikáciu, ale správu prostredníctvom sociálnych sietí, či dokonca rukou písaný list.

Javom, ktorý taktiež zažila väčšina opýtaných, bola diskriminácia. Vyskytovala sa hlavne v tzv. jemnejšej forme v podobe posmeškov, pokrikov alebo nadávok, ale tiež v tvrdšej forme, a to v podobe fyzických útokov. Väčšina opýtaných tvrdila, že sa v cítia v spoločnosti prevažne príjemne, avšak okolie, v ktorom sa pohybujú, si volia veľmi opatrne, a to práve preto, aby sa vyhli akejkoľvek forme diskriminácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zaujímala nás aj oblasť (ne)rovnosti práv, kde sa ukázalo, že muži nepociťovali veľký záujem o možnosť vytvorenia manželského zväzku alebo väčšiu možnosť adopcie dieťaťa. Práve naopak, pre homosexuálne osoby bolo podstatnejšie to, aby ich spoločnosť prijala ako rovnocenných jedincov a nevnímala homosexuálnu orientáciu ako prekážku alebo problém. Môžeme tvrdiť, že špecificky pre našich participantov je najväčším želaním ľudské prijatie a nie rovnosť z právneho hľadiska. Toto tvrdenie však nemôžeme aplikovať na všetkých členov menšiny, nakoľko z dostupných výskumov vieme, že práve téma právneho hľadiska je pomerne dôležitá.

Pokiaľ ide o väčšinovú populáciu, tak ich odpovede boli optimistickejšie, ako sme očakávali, vyjadrovali rovnocennosť, nezáujem o sexuálnu orientáciu pri spoznávaní ľudí, záujem o osobnosť a charakter človeka. Jediným skutočným problémom je, že niektoré formy prejavov náklonnosti homosexuálov na verejnosti sú mierne odmietané alebo nediskutované, a určité témy, ako napríklad adopcia dieťaťa, si ešte vyžadujú diskusiu. Síce sme nezistili žiaden silný náznak opovrhovania touto menšinou, nemôžeme tvrdiť, že spoločnosť sa skutočne zbavila tradičných predsudkov a je potrebné vziať do úvahy fakt, že ľudia sa naučili svoje predsudky neprejavovať navonok.

Autorka textu: Petra Minárová

Autorky výskumu: Petra Minárová, Michaela Kramlová, Andrea Gajdová, Dominika Pražienková. Výskum bol realizovaný v rámci predmetu Psychológia minoritných skupín.

Zdroje:

1Yulius, H. (2018). Homophobia from below: Everyone can be gay in Indonesia [Online obrázok]. The Jakarta Post. https://www.thejakartapost.com/academia/2018/01/02/homophobia-from-below-everyone-can-be-gay-in-indonesia.html

2Lenghart, D., & Verešová, M. (2019). Osobitosti prežívania homosexuálne orientovaných mužov v dospievaní a dospelosti. In Gatial, V., Tomšik, R., & Verešová, M. (Eds.), ŠVOČ KPŠP 2019-Zborník príspevkov zo študentskej vedeckej a odbornej činnosti (1st ed., pp. 3-15). UKF v Nitre.

Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK

Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  55x

Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK prináša vzdelávanie zamerané na všetky oblasti psychológie. Špecializujeme sa na aplikovanú psychológiu, teda psychológiu zameranú na riešenie problémov reálneho sveta.Sme súčasťou najmladšej fakulty najstaršej slovenskej univerzity. K vzdelávaniu pristupujeme inovatívne a zároveň poctivo. Kvalitu vzdelania zabezpečuje tím prednášajúcich, špičkových výskumníkov a výskumníčok, aj uznávaných expertiek a expertov z praxe. Viac informácii o nás nájdete na webe alebo nás môžete sledovať na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu