Naučme sa „splietať“ po anglicky.

Vážne nedá. Ponuka je obmedzená a ešte k tomu musím rešpektovať požiadavky zamestnávateľov, podľa ktorých každý uchádzač musí (!) ovládať príslušný cudzí jazyk. Na rôznej úrovni ale predsa len musí – aj keď ide iba o obyčajný zber špargle. A tu je ten kameň úrazu. Z vlastných skúseností (obmedzených hranicami regiónu) môžem povedať, že väčšina Slovákov, ktorí chcú odísť za prácou do niektorej z krajín EÚ, neovládajú (okrem toho svojho) nijaký cudzí jazyk.Svoju prácu mám celkom rada. Rada si mailujem so zamestnávateľmi a inými kontaktnými osobami tvoriacimi sieť podporujúcu medzinárodnú mobilitu pracovníkov, rada ľuďom pomáham so životopismi (v našej branži nazývanými sí-ví-čka), rada si s ľuďmi vymieňam skúsenosti, rada sa s nimi zoznamujem a som vždy rada, ak sa niekomu podarí odísť a potom dá o sebe vedieť. Napíše čo a ako v cudzom svete. Toto všetko ma baví. Nebaví ma však dookola vysvetľovať, že: „... ak neviete anglicky, nemôžem vám sprostredkovať prácu vo Veľkej Británii. Nie, nie, ani v Írsku ...“ Niektorí to pochopia. Pochopia, že aj keď napíšem krásne „sívíčko“ v cudzom jazyku namiesto nich, nemôžem ísť za nich na pohovor, ani za nich nebudem rozprávať do telefónu. Pochopia a odídu. Možno s predsavzatím začať sa učiť angličtinu. (Tú totiž všetkým odporúčam, vzhľadom k tomu že Británia a Írsko neobťažujú pracovnými povoleniami.)Avšak až príliš veľa ľudí to pochopiť nechce. Nechápu že je tu veľká konkurencia, že taký írsky zamestnávateľ si môže vyberať a nikto na svete ho nedonúti zamestnať chlapíka, ktorý po každej jeho otázke vyvaľuje oči, z ktorých mu trčí jedno obrovské ČOŽE???. Taký zamestnávateľ predsa nemá potrebu zamestnať niekoho, s kým sa bude musieť dohovárať rukami-nohami, pretože hneď vedľa čaká človek s ktorým sa dohodne bez väčších problémov.Niektorí ľudia si to proste nedajú vysvetliť a kričia na mňa a všelijako sa na mňa osopujú a nútia ma posielať životopisy obsahujúce štyri riadky textu. Keď to odmietnem urobiť, kričia ešte hlasnejšie a búchajú dverami. Niektorí majú svoju vlastnú teóriu. Takúto: „Veď tam chcem ísť robiť práve preto, že sa chcem naučiť reč?!“(Pche, keď sa chceš učiť choď do školy. Veď ani u nás ťa nikto nezamestná v kuchyni iba pre to že sa chceš naučiť variť!)Iní majú tiež svoju teóriu (a tá je veľmi populárna), takúto: „Veď aj Fero Neviemaký robí v Anglicku a keď tam išiel nevedel po anglicky ani pozdraviť?!“(Tak zavolaj Ferovi nech ti poradí a choď za ním.)Upozorňujem, že všetko čo je v zátvorkách som ešte nikomu nepovedala, ale bojím sa, že sa raz neovládnem a niekoho pošlem kamsi. Zároveň som zdesená zo svojich nepriateľských reakcií, pretože ľudí som mala (a mám, stále mám!!!) vždy rada, bola som milá a ochotná pomôcť. Lenže odkedy pre nich hľadám prácu v EÚ, často sa pristihnem pri neveľmi priateľských a dobrosrdečných myšlienkach. Nechcem sa stať podráždenou, nepríjemnou a arogantnou úradníčkou, ktorú obťažuje každý kto otvorí dvere na jej kancelárii. Takých tu máme dosť a ja som nikdy nechápala ako môžu byť také protivné. Myslela som si, že sa také narodili. Pomaly však zisťujem, že ani klienti nie sú vždycky príjemní a pohodoví. Ja som zatiaľ protivná a uštipačná iba v hlave (a v tej sa teda odohrávajú scenáre) a pevne verím že to tak aj zostane.Pre istotu som sa však začala zamýšľať nad tým, ako by sa dalo nebilingválnym záujemcom o prácu v zahraničí pomôcť. Napadlo ma, že by štát mohol organizovať bezplatné jazykové kurzy (aspoň pre tých nezamestnaných bez pravidelného príjmu). Doteraz zákon nedovoľoval úradom práce a iných vecí, preplácať jazykové kurzy. Tento rok sa to však zmenilo. Bohužiaľ sa zdá, že to budú kurzy pre pokročilých, zamerané na odbornú terminológiu v konkrétnych profesiách. Mojim nespokojným klientom by sa však zišiel kurz pre úplných začiatočníkov, kde by pochytili základné komunikačné frázy. Veď odbornú terminológiu sa naučia za pochodu, pri práci.Na vlastné oči som videla chlapíka, ktorý v angličtine neskutočne splietal. Jeho rozhovor so zahraničným zamestnávateľom nemal hlavu ani pätu. No, možno tú pätu mal, pretože si rozumeli a dohodli sa. Keby som ja robila kurzy jazykovej prípravy pre nezamestnaných, vykašľala by som sa na odbornú terminológiu. Iba by sme sa rozprávali a rozprávali a rozprávali. O bežných veciach, len aby prekonali strach hovoriť nesprávne.Veď keď počujem cudzinca splietať po slovensky, nepomyslím si, že je to príšerné hyzdenie mojej rodnej reči, ale naopak, že je to hrozne milé ako sa snaží. A presne to si pomyslí každý Angličan či Ír, keď bude počúvať nespisovnú angličtinu s chybami a skomoleninami.Ja by som proste učila Slovákov splietať po anglicky, a myslím, že by im to určite zvýšilo šance zamestnať sa v priateľských krajinách EÚ, ktoré nás neobmedzujú prechodnými obdobiami.Takto som vlastne vymyslela návod na zníženie nezamestnanosti na Slovensku. Prepáčte, ale mala by som zavolať príslušnému ministrovi. Niekto mu to predsa povedať musí. 