reklama

Konečne opäť Bosna

Replika auta, ktoré si naposledy užíval Ferdinand, je obliehaná hlúčikom obéznych turistov.

Konečne opäť Bosna
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

To je jeden z mojich prvých pohľadov na hlavné mesto krajiny, do ktorej sa vraciam po dlhých troch rokoch a prvá fotka, ktorú tu urobím. Vítam sa v Bosne, kam som priletela včera.

Sarajevo
Sarajevo (zdroj: Blanka Ulaherová)

Let Viedeň - Tuzla trvá niečo vyše hodiny. Strávim ho obkolesená rodinkou zo Saudskej Arábie. Hlava rodiny je veľmi komunikatívna, snaží sa so mnou hovoriť po anglicky, ale pokojne by mohol aj po arabsky, vyšlo by to narovnako. Že som sa ja v roku 1967 nerozhodla radšej pre angličtinu ako pre nemčinu! Ale naši mi v dobrej viere radili - načo ti bude angličtina, na Západ sa aj tak nikdy nedostaneš, nemčina je praktickejšia, v strednej Európe sa ňou dohovoríš všade. No odvtedy ubehlo 55 rokov a už dobrých 30 rokov je všetko inak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale aby som sa vrátila do súčasnosti, tak pán saudský Arab je sympatický starší človek. Na rozdiel od svojej manželky je oblečený normálne, teda na naše pomery. Ukazuje mi svoj občiansky či ako sa to tam u nich volá, na ňom má na fotke takú tú bielu šatku upevnenú na hlave prstencom.

Cestuje s rodinou na pár dní do Bosny, odtiaľ pôjde do Chorvátska, Čiernej Hory a Albánska. Počas letu kupuje päť druhov parfémov zvučných mien a nejakým hugobossom nastrieka seba aj mňa. Buď mi chce urobiť radosť, alebo mu smrdím. Prikláňam sa skôr k prvej možnosti, lebo predtým ma tiež ponúkal chipsami napriek tomu, že rozhodne nevyzerám tak, aby ma bolo treba prikrmovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po hodine vystupujem vyvoňaná na letisku v Tuzle, kde nás čaká Ahmed. Je to sused Amira, u ktorého budeme bývať, a vezie nás do nášho staronového obydlia. Som tu už tretíkrát. Ahmed celou cestou politizuje a sťažuje sa na drahotu.

"Skupo, brate, skupo", opakuje Jakubovi. Ale turistov je vraj veľa, viac, ako bývalo pred koronou.

Ideme spať a ráno sa autobusom dostávame na začiatok tohto článku, do Sarajeva.

"Ferdinandovo" auto ste už videli. Presne tam, kde stojí, stál 28. júna 1914 Gavrilo Princip a vystrelil na originál auta. Trafil. Následník trónu František Ferdinand d'Este a jeho manželka Žofia zomreli a počas nasledujúcich štyroch rokoch zomrelo ešte dvadsať miliónov ľudí v dôsledku prvej svetovej vojny, ktorú sarajevský atentát spustil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je Latinský most ponad rieku Miljacka, po ktorom sa viezol následník, a budova múzea je tá, kde stál atentátnik.

Latinský most
Latinský most (zdroj: Blanka Ulaherová)

Tak, určite ste toto všetko vedeli, ale veď opakovanie je matkou múdrosti, a tak môžeme teraz pokročiť ďalej ako múdrejší.

Lanovkou sa vyvezieme na vrch Trebevič a potom peši zídeme dole. Nehovorím, že je to niečo náročné, ale mne tie dve hodiny teda dali zabrať. Bolia ma oba kolenné kĺby a jeden bedrový. Krajina je však naozaj zaujímavá.

Pohľad z Trebeviča na Sarajevo
Pohľad z Trebeviča na Sarajevo (zdroj: Blanka Ulaherová)
Sarajevo
Sarajevo (zdroj: Blanka Ulaherová)
Cestou z Trebeviča
Cestou z Trebeviča (zdroj: Blanka Ulaherová)
Cestou z Trebeviča
Cestou z Trebeviča (zdroj: Blanka Ulaherová)
Už sa blížime do Sarajeva
Už sa blížime do Sarajeva (zdroj: Blanka Ulaherová)

Spomienka na zimnú olympiádu v Sarajeve v roku 1984 - pozostatky bobovej dráhy.

Bobová dráha
Bobová dráha (zdroj: Blanka Ulaherová)

Toto je observatórium ešte z čias Rakúsko - Uhorska. Fungovalo až do roku 1992, kedy bolo zničené počas vojny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Observatórium
Observatórium (zdroj: Blanka Ulaherová)

Aj tieto domy to schytali, vidieť diery po ostreľovaní. Mimochodom, takých deravých domov je v Sarajeve habadej. Asi si tie zničené fasády nechávajú na pamiatku.

Cestou z Trebeviča
Cestou z Trebeviča (zdroj: Blanka Ulaherová)
Cestou z Trebeviča
Cestou z Trebeviča (zdroj: Blanka Ulaherová)

Dolu v meste sa trochu potúlame po čaršíji - starom bazáre. Je sobota a tak sa tu veselo svadbuje.

Sebilj v čaršíji
Sebilj v čaršíji (zdroj: Blanka Ulaherová)

Navštívime pomerne nové Múzeum vojnového detstva. Smutné. Ľudia, ktorí boli v deväťdesiatych rokoch deťmi, poskytli predmety, ktoré im symbolizujú spomienky na vojnu. Boli to rôzne obrázky, darčeky od detí, s ktorými sa potom už nikdy nestretli, oblečenie.

Toto je hra, ktorú sa Meliha hrávala s rodičmi a súrodencami až do chvíle, keď boli ako deti zo Sarajeva evakuovaní. Rodičia ostali v meste. Po vojne našli svoj dom aj hru, ale už sa ju nikdy všetci spolu nezahrali.

Múzeum vojnového detstva
Múzeum vojnového detstva (zdroj: Blanka Ulaherová)

Kniha komiksov, ktorá zachránila Farukovi život, keď sa od nej odrazil šrapnel.

Múzeum vojnového detstva
Múzeum vojnového detstva (zdroj: Blanka Ulaherová)

Ukážka predmetov humanitárnej pomoci - okrem iného luncheon meat aj sušené mlieko z Československa.

Múzeum vojnového detstva
Múzeum vojnového detstva (zdroj: Blanka Ulaherová)

Najeme sa, čosi pofotíme, samozrejme skontrolujeme šachistov, a potom sa vraciame do Tuzly. Autobusom, lebo vlak, ktorým sme išli naposledy, už nepremáva.

Sarajevo,  starý bazár
Sarajevo, starý bazár (zdroj: Blanka Ulaherová)
Sarajevo
Sarajevo (zdroj: Blanka Ulaherová)
Katedrála najsvätejšieho srdca Ježišovho
Katedrála najsvätejšieho srdca Ježišovho (zdroj: Blanka Ulaherová)
Sarajevskí pouliční šachisti
Sarajevskí pouliční šachisti (zdroj: Blanka Ulaherová)

Je ďalší deň, nedeľa, a náš dnešný plán nás vedie do mesta Kladanj. Odtiaľto sme išli pred tromi rokmi pozrieť chalúpku súdruha Tita a jaskyne, v ktorých počas druhej svetovej vojny žil s partizánmi.

Aj dnes máme namierené do jaskyne, ale do inej. Volá sa Djevojačka, teda Dievčenská alebo Dievčinina. Je to už možno aj štyristo rokov, čo v dedine bývala dievčina, ktorá chcela ukázať, že je odvážnejšia ako chlapci. Prihlásila sa, že pôjde nabrať z jaskyne vodu. Na dôkaz toho, že tam bola, zapichne vedľa prameňa vreteno. Ako povedala, tak urobila, lenže v tej tme si vretenom pripichla šaty a keď chcela vstať, mala pocit, že ju niečo ťahá k zemi a od strachu zomrela. Toto je jej hrob a náhrobok.

Djevojačka pećina
Djevojačka pećina (zdroj: Blanka Ulaherová)

Na jej počesť sa každoročne stretávajú počas jednej augustovej nedele v jaskyni tisícky mladých ľudí.

My sme síce prameň vody nenašli, ale aspoň sme trafili von. Dnes to nie je také zložité, chodník vnútrom jaskyne je upravený a stratiť sa nedá, skôr niekde zakopnúť, ak nemáte dobré svetlo.

Djevojačka pećina
Djevojačka pećina (zdroj: Blanka Ulaherová)

Sem nás väčšiu časť cesty zviezol miestny, čo išiel okolo, ale teraz nás čaká spiatočná pešia osemkilometrová cesta po asfaltke. Tri boľavé kĺby zo včerajška sú banalitou oproti pľuzgieru na chodidle, čo ma trápi dnes. Nuž ale čo narobím, ďalší ochotný motorizovaný miestny sa už nenašiel.

Cestou do Kladanje
Cestou do Kladanje (zdroj: Blanka Ulaherová)
Dedina neďaleko jaskyne
Dedina neďaleko jaskyne (zdroj: Blanka Ulaherová)
Cestou do Kladanje
Cestou do Kladanje (zdroj: Blanka Ulaherová)

Po dvoch hodinách dokrivkám do Kladanje. Pred tromi rokmi sme sa tu pred putovaním za Titovými partizánmi najedli. Lokál je rovnaký, štyri stolíky, v jednom kúte staré kachle, v druhom televízor, kde spievajú miestne Jadranky a Stašákovia.

Reštaurácia v Kladanji
Reštaurácia v Kladanji (zdroj: Blanka Ulaherová)

Pani kuchárka, čašníčka a zrejme aj majiteľka v jednej osobe si hneď spomenula na Jakuba, ktorý sa tu posilnil aj vlani. Je z toho taká nadšená, že sa s ňou musím odfotiť pri jej novom zmrzlinovom stroji. Ešte nám donesie domácu bazovú limonádu ako pozornosť podniku.

S pani Zilhou z Kladanje
S pani Zilhou z Kladanje (zdroj: Blanka Ulaherová)

Tak ak niekedy pôjdete do Kladanje, zastavte sa tam. Pani Zilha má síce jedálny lístok obmedzený na dve polievky a plnenú papriku, ale chutí to dobre. Tak normálne, ako chutí domácim. Vždy sa snažíme stravovať tak, ako miestni.

Do Tuzly sa vraciame krátko pred šiestou, ale dnes ešte nekončíme. Len čo na seba hodíme plavky, taxíkom sa zavezieme na Panónske jazerá. Tuzla stojí na ložiskách soli, aj jej názov je odvodený od tureckého názvu pre soľnú baňu. Soľ ostala ako pozostatok Panónskeho mora. Vybagrovali sa tu jazerá, v ktorých je slaná voda a kde je dnes polovica obyvateľov Tuzly. Druhá polovica už asi odišla na večeru, ale aj tak je tu hlava na hlave. Však nie je nič lepšie, ako sa schladiť vo vode.

Panónske jazerá
Panónske jazerá (zdroj: Blanka Ulaherová)
Panónske jazerá
Panónske jazerá (zdroj: Blanka Ulaherová)

Ďalší bosniansky deň je za nami.

Ráno pokračujeme v spoznávaní okolia Tuzly. Dnes sme si vybrali etnodedinu neďaleko Mačkovaca. Autobusom sa odvezieme do Banoviči a odtiaľ šliapeme asi hodinu po asfaltke. Pľuzgier na chodidle dal síce zabudnúť na tri boľavé kĺby, ale nie je to žiadne terno.

Starý moslimský cintorín
Starý moslimský cintorín (zdroj: Blanka Ulaherová)
Staré náhrobky
Staré náhrobky (zdroj: Blanka Ulaherová)
Ktovie, či si na nich ešte niekto spomenie
Ktovie, či si na nich ešte niekto spomenie (zdroj: Blanka Ulaherová)

Etnodedina pozostáva z niekoľkých drevených chalúpok, v ktorých sú ukážky bývania aj ľudových remesiel. Vstupné sa neplatí, tak sme dali zarobiť aspoň reštaurácii. Okrem miestnych špecialít je v nej aj voľná wifi.

Etnodedina
Etnodedina (zdroj: Blanka Ulaherová)
Etnodedina
Etnodedina (zdroj: Blanka Ulaherová)
Etnodedina
Etnodedina (zdroj: Blanka Ulaherová)
Etnodedina
Etnodedina (zdroj: Blanka Ulaherová)

Dnešný výlet bol o pár kilometrov kratší, tak sa môžeme v Tuzle okúpať o dve hodiny skôr. Aj tak som dnes urobila svojich tradičných plusmínus 28 tisíc bosnianskych krokov.

Deň štvrtý - predposledný. Čo sme tu ešte nevideli? Žeby Gračanicu? Tak sa ide do Gračanice. Je to mesto asi päťdesiat kilometrov od Tuzly.

Gračanica
Gračanica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Aby sme sa o ňom dozvedeli viac, ideme do miestneho múzea. Je to len jedna väčšia miestnosť a je zdarma. Vďaka ochotnému a erudovanému zamestnancovi sme tu hodinu a počúvame veľa zaujímavosti hlavne z nedávnej histórie. Ale začína to tu už druho- či koľkohorami, teda nejakými odtlačkami trilobitov a podobne. Potom pár vecičiek z neolitu, niečo zo stredoveku, napríklad minca z čias Matej Korvína, no a potom sú veci, ktoré sú povedomé už aj nám.

V múzeu v Gračanici
V múzeu v Gračanici (zdroj: Blanka Ulaherová)

Do konca 1. svetovej vojny používali Bosniaci arabské písmo. Keď sa vymanili z Osmanskej ríše, prešli na latinku, ktorú sa učili deti v školách a dospelí na rôznych kurzoch.

Storočné písomnosti
Storočné písomnosti (zdroj: Blanka Ulaherová)
Storočné školské pomôcky
Storočné školské pomôcky (zdroj: Blanka Ulaherová)

Polovica miestnosti je venovaná občianskej vojne. Gračanica bola, podobne ako Tuzla, etnicky rôznorodá, no veľmi tolerantná. Aj na storočnej fotke je vidieť obyvateľstvo mestečka - spolu sa zabávajú moslimovia, kresťania aj židia, líšia sa len oblečením.

Obyvtelia Gračanice pred sto rokmi
Obyvtelia Gračanice pred sto rokmi (zdroj: Blanka Ulaherová)

Keď Srbi začali v roku 1992 obliehať Gračanicu, obyvatelia ju bránili spoločne bez ohľadu na vierovyznanie. Zopár Srbov sa síce odsťahovalo, ale tí, čo tu ostali, nažívajú v pokoji. Toto je ich chrám.

Pravoslávny chrám v Gračanici
Pravoslávny chrám v Gračanici (zdroj: Blanka Ulaherová)

Katolíci tiež majú svoj.

Asi sme už videli v Gračanici všetko. V parku objavíme bustu tu stále obľúbeného juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita. A to ešte netuším, že dnes ešte nie je všetkým Titom koniec.

Titova busta v Gračanici
Titova busta v Gračanici (zdroj: Blanka Ulaherová)

Do zbierky tradičných jedál mi chýba pljeskavica, tak si ju dám. Ešte mám rest v baklave, ten zlikvidujem večer v Tuzle.

Pljeskavica
Pljeskavica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Autobusom odchádzame do Tuzly. Plavky sme si vzali ráno so sebou, tak si poobede dáme slané jazerá do tretice. Ešte predtým však nezaškodí trochu kultúry. V Galérii portrétov si pozrieme maľby nejakého známeho rodáka a objavíme miestnosť plnú Titov.

Galéria portrétov
Galéria portrétov (zdroj: Blanka Ulaherová)

Sú to maľby zobrazujúce prezidenta Juhoslávie zhotovené v rokoch 1947 a 1977.

Titovia
Titovia (zdroj: Blanka Ulaherová)
Tito
Tito (zdroj: Blanka Ulaherová)
Tito
Tito (zdroj: Blanka Ulaherová)

Po zhliadnutí všetkých sa ideme okúpať. Je tu ako vždy hlava na hlave, ale nikomu to neprekáža, však vody je dosť.

Pomaly sa nám bosniansky výlet blíži ku koncu, tak sa hecnem a večer ešte zbehnem do mesta a urobím zopár fotiek. Veď Tuzla je veľmi pekný objekt.

Večerná Tuzla
Večerná Tuzla (zdroj: Blanka Ulaherová)
Večerná Tuzla
Večerná Tuzla (zdroj: Blanka Ulaherová)
Večerná Tuzla
Večerná Tuzla (zdroj: Blanka Ulaherová)
Večerná Tuzla
Večerná Tuzla (zdroj: Blanka Ulaherová)
Večerná Tuzla
Večerná Tuzla (zdroj: Blanka Ulaherová)

Myslím, že stojí zato, aby som ju navštívila aj štvrtýkrát.

Blanka Ulaherová

Blanka Ulaherová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  338
  •  | 
  • Páči sa:  465x

Pragmatička so srdcom Zoznam autorových rubrík:  PostrehyCestovanieSpomienky

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu